Dokázal by Peter Pellegrini vládnuť s Richardom Sulíkom ? – aké kroky podnikne Hlas-SD voči podozrivým osobám ?

Prieskumy volebných preferencií politických strán naznačujú, že medzi opozičnými subjektmi má najviac sympatizantov strana Hlas-SD, ktorú založil bývalý premiér Peter Pellegrini. Zatiaľ stále najsilnejšia opozičná strana priťahuje ani nie tak svojimi programovými prioritami, ale kultivovanejšou formou komunikácie s voličmi a pokusmi racionálnejšie pristupovať k niektorým spoločenským problémom. Podarilo sa jej osloviť časť pôvodného elektorátu strany Smer-SD i sklamaných voličov iných politických strán, avšak Pellegriniho oportunistické taktizovanie pôsobí dojmom bezradnej dvojtvárnosti, čo sa prejavilo miernym poklesom istej náklonnosti potenciálnych voličov. Vzniká efekt neurčitosti, ako keby agenda strany Hlas-SD sa „scvrkla“ na tému referenda o predčasných parlamentných voľbách a permanentné odvolávanie ministrov koaličnej vlády. Pozitívny ohlas medzi niektorými budúcimi voličmi Pelleho strany nevyvolal ani fakt, že na protivládnej demonštrácii – kde sa prezentovali politici, ako Andrej Danko, Marian Kotleba, Milan Uhrík či Tomáš Taraba – nechýbali ani predstavitelia strany Hlas-SD Peter Kmec a Branislav Becík.

Napriek uvádzaným kritickým výhradám voči tomu, ako sa aktuálne strana Hlas-SD prezentuje verejnosti, žiada sa vyzdvihnúť, že už pred pol rokom v intenciách zámerov Európskej únie prezentovala vlastný koncept Plánu obnovy, ako by sa malo Slovensko rozvíjať v období po skončení pandémie. Dokument svedčí o tom, že strana sa dôkladne pripravuje na obdobie, keď po parlamentných voľbách prevezme spoluzodpovednosť ako plnohodnotný partner v budúcej vládnej koalícii. Teda Peter Pellegrini a jeho strana nekladie dôraz iba na kritiku súčasného stavu vládnutia, ale ponúka predstavu, akou cestou by sa malo uberať Slovensko, keď voliči v riadnych – či predčasných parlamentných voľbách rozhodnú o tom, kto by mal reprezentovať ich záujmy v Národnej rade Slovenskej republiky. Škoda, že svoje predstavy o zdravom, sociálne spravodlivom a vzdelanom Slovensku neprezentuje strana Hlas-SD občanom aktívnejšie, aby konkrétnejšie poznali jej strategické ciele a priority.

Realizácia Plánu obnovy podľa predstáv strany Hlas-SD bude závisieť od toho, ako strana dopadne vo voľbách a či si nájde vhodných koaličných partnerov. Doteraz Hlas-SD v prieskumoch volebných preferencií je na čele rebríčka úspešnosti, ale dôležitejšie bude zloženie budúcej Národnej rady SR. Určite Peter Pellegrini nepôjde do koalície so stranami kotlebovského typu – keby sa im podarilo do parlamentu dostať – a sotva si možno predstaviť jeho koaličný vzťah s jeho „materskou“ stranou na čele s Robertom Ficom. Všetky ostatné koaličné kombinácie zostávajú iba v rovine špekulácií. Keby sa však politické strany „napravo od stredu“ pokúsili pod vedením strany Sloboda a Solidarita poskladať akúsi „pestrofarebnú“ vládu – aj keď je to málo pravdepodobné – bola by to nestabilná administratíva, čo by sotva zodpovedalo predstavám jej potenciálneho premiéra – trebárs Richarda Sulíka.

Analytici nevylučujú ani trojkoaličnú zostavu: Hlas-SD, SaS a Progresívne Slovensko, čo je však zatiaľ iba akademická konštrukcia. Ide totiž aj o to, akým spôsobom Pellegriniho strana dokáže odkomunikovať podozrenia voči niektorým jej politikom, ktoré už boli medializované – a ktoré by sa mohli stať predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní. Nemusí to ublížiť ani tak početnosti voličskej základne strany, ale vyvolať negatívny ohlas u jej potenciálnych koaličných partnerov. V takýchto súvislostiach je veľmi dôležité, či dokáže strana Hlas-SD na mediálne útoky primerane reagovať a aké kroky podnikne voči dotknutým osobám. V takomto kontexte bude prebiehať aj negatívna kampaň proti Petrovi Pellegrinimu, hoci nemusí ovplyvniť jeho oddaných prívržencov, ktorí ho považujú za pozitívnu alternatívu Roberta Fica.

Pochybnosti o tom, či Peter Pellegrini dokáže úspešne zvládnuť bremeno svojej politickej minulosti spojenej so stranou Smer-SD, vyvracia aktuálny osud predsedu strany SaS Richarda Sulíka, ktorý sa tajne stretával s mafiánom Marianom Kočnerom, intrigoval proti vtedajšej premiérke Ivete Radičovej a splietal s Kočnerom plány, ako dosiahnuť opätovné zvolenie Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora. Na Sulíkovom príklade preferenčne najuznávanejšieho koaličného politika vidíme, že na Slovensku voliči tolerujú verejným činiteľom všetky „prešľapy,“ keďže nemajú inú alternatívu. Pri takomto porovnaní možno nie je dôvod pochybovať o tom, že ani Peter Pellegrini napriek všetkým výhradám nestratil šancu, aby doviedol svoju stranu k volebnému víťazstvu a prispel tak k tomu, aby sa krajina zbavila neistoty, plynúcej z profesionálnej nespôsobilosti súčasnej vlády.