Čo nepochopil premiér Igor Matovič – vládnutie si vyžaduje trpezlivosť, takt a schopnosť vnímať fenomén kompromisu

Tlačová konferencia predsedu vlády Igora Matoviča – ktorá sa konala 1. apríla 2020 – by na seriózneho politického analytika mohla pôsobiť ako pokus o nepodarený „prvoaprílový žart.“ Premiér s celkom vážnou tvárou a s jeho typickým rečníckym zanietením prezentoval prítomným novinárom jeho originálnu predstavu o tom, ako by sa malo Slovensko vysporiadať s krízovou situáciou, vyvolanou pandémiou koronavírusu. Jeho nápad na tri týždne „vypnúť Slovensko“ – pričom si požičal anglický termín „blackout“ – zaiste vydesil aj jeho koaličného partnera, predsedu strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka, ktorý ako prvý vicepremiér a minister hospodárstva zodpovedá za ekonomickú politiku vlády. Sulík obratom odmietol Matovičov „experiment“, pretože by podľa jeho názoru zlikvidoval ekonomiku. Šéf SaS sa zaiste s ohľadom na potrebu zachovať solídnu úroveň komunikačných vzťahov vo vládnej koalícii neodvážil vyjadriť svoju mienku tak otvorene, ako komentátor inak vláde nakloneného mienkotvorného denníka, podľa ktorého ideu „blackoutu“ Matovičovi „musel našepkať čistý blázon.“

Argumenty premiéra Matoviča na túto tému – ale aj niektoré jeho predchádzajúce vyjadrenia k ekonomickým otázkam – svedčia o tom, že čerstvý predseda vlády nie je v makroštrukturálnych národohospodárskych otázkach elementárne podkutý a dokonca nie je ani adekvátne zorientovaný v tom, ako funguje prepojenie národných ekonomík Európskej únie. Nedostatočnú Matovičovu erudíciu v zložitej ekonomickej problematike postrehol aj rakúsky odborník Wilfried Serles zo siete poradenských spoločností Grant Thornton, ktorý sa už pred rokom  verejne vyjadril, že „slovenský tiger“ kríva, no za chvíľu nemusí ani chodiť. Rakušan teda rozumie akútnym problémom slovenskej ekonomiky a z tejto pozície teraz kritizoval nedávno prezentovaný vládny balík „prvej pomoci“ kabinetu Igora Matoviča s poznámkou, že Matovič riskuje sociálnu epidémiu s tisíckami nezamestnaných.

Na svojej „prvoaprílovej“ tlačovej konferencii premiér Matovič uviedol, že podrobnosti svojho nápadu vyriešiť krízovú situáciu spôsobenú koronavírusom „vypnutím Slovenska“ ponecháva na diskusiu s odborníkmi. Ani tým sa však premiér neprejavil ako skúsený politik, pretože takýto projekt mal najprv predostrieť na dôvernej úrovni svojim koaličným partnerom a až po dôkladnom zvážení a stanoviskách kolegov z koalície obrátiť sa na kompetentných odborníkov, aby sa profesionálne vyjadrili, či je jeho predstava za súčasnej situácie reálna. Zdá sa, ako keby nemal bunky na vládnutie, ktoré si od politika vyžaduje trpezlivosť, takt a schopnosť vnímať fenomén kompromisu ako prostriedku na dosiahnutie strategického cieľa. Igor Matovič zatiaľ zostáva v zajatí svojho opozičného stereotypu, ktorý prioritne akcentoval negatívnu deštrukciu a populistické zjednodušovanie zložitých problémov. Ani neprekvapuje, keď mu z vlastného tábora pripomínajú, aby „prestal rečniť o Pellegrinim, mafii a počte nakazených.“

Otvorene na Matovičove „blúznenie o vypnutí Slovenska“ zatiaľ reagoval iba jediný z koaličných partnerov a Matovičovej vláde naklonení novinári, ktorí sa v tomto držia zdravého rozumu a nechcú sa podieľať na vytváraní „konsenzu“, po ktorom volá Igor Matovič. Určite však ani ostatní koaliční partneri OĽaNO nemôžu s nadšením akceptovať nápad premiéra, aby sa o osude jeho „blackoutu“ rozhodovalo v akomsi prieskume verejnej mienky. Napríklad predseda Národnej rady SR a šéf strany Sme rodina Boris Kollár reálnejšie vníma zložitú spoločenskú situáciu, čo preukázal aj tým, že opakovane vyzdvihol zásluhy vlády Petra Pellegriniho, keď Slovensko začalo aktívny boj proti koronavírusu. Pravdepodobne aj iní vládni činitelia prejavia minimálne zdržanlivosť voči Matovičovmu nápadu, označenému Richardom Sulíkom v aktuálnom kontexte nie príliš lichotivým prirovnaním k „experimentu.“

V rámci uvažovania o súvislostiach Matovičovej iniciatívy sa núka tiež otázka, či pochybnosti o projekte „vypnutia Slovenska“ nesignalizujú prvé príznaky koaličných nezhôd. Partneri Igora Matoviča boli postavení pred dilemu – či majú podporiť fikciu, ktorá môže mať pre krajinu nepredvídateľné dôsledky, alebo odmietnu plán politika, intelektuálne nie príliš zdatného na to, aby pochopil všetky riziká, spojené s jeho nezrelým nápadom. Kto-vie, či aj v poslaneckom klube OĽaNO sa nenájdu premýšľaví ľudia, ktorým sa predstava ich šéfa o riešení koronavírusovej krízy na Slovensku nepozdáva. Možno majú pravdu niektorí Matovičovi kritici, že nápad s „blackoutom“ zrkadlí jeho bezradnosť v nezávideniahodnej situácii, ktorú nepriamo prejavil slovami, že „dostal podporu od ľudí na boj proti korupcii a vyfasoval k tomu koronavírus.“ Populistický premiér zrejme nepochopil, že ústavný činiteľ na poste predsedu vlády Slovenskej republiky nesie zodpovednosť za jej osud v dobrých – i v zlých časoch !