Kategória: Zo sveta špionáže

Richard Sorge bol sovietskym špiónom, ktorý získal jedno z najväčších tajomstiev druhej svetovej vojny: presné podrobnosti o Hitlerovej invázii do Sovietskeho zväzu v júni 1941. Prostredníctvom brilantnej špionážnej operácie, ktorá zahŕňala preniknutie na najvyššiu vojenskú a politickú úroveň v Nemecku a v Japonsku, Sorge získal pre Moskvu vojenské plány operácie Barbarossa niekoľko týždňov predtým, ako sa operácia uskutočnila História je plná úvah o tom, čo keby Sorge a jeho špionážna sieť mohli zmeniť smer vojny. Stalin však neveril, že Hitler plánuje inváziu. Hoci dostával podobné varovania aj z iných sovietskych zdrojov – rovnako ako z britských a amerických – najviac boli podozriví ľudia, ktorí nemohli byť zradcovia. Sovietsky vodca nedôveroval Sorgemu, pretože bol presvedčený, že jeho najschopnejší a lojálny agent bol zradcom ochotným prebehnúť na druhú stranu. Stalin sa viac ako väčšina diktátorov spoliehal na tajné služby, ale zriedka veril svojim špiónom – najmä ak mu povedali niečo, čo nechcel počuť. Neurobil žiadne obranné opatrenia a Rusko bolo takmer v priebehu niekoľkých dní vyradené z vojny. Bola to jedna z najhorších vojenských chýb všetkých čias.

Nezávislý český a slovenský analytický a komentátorský internetový portál Argument uverejnil zaujímavé informácie z konferencie o spravodajských službách, ktorú usporiadala 30. januára 2019 Nadácia Železná opona v Európskom dome v Prahe pod atraktívnym názvom „Paradoxy spravodajských služieb.“ Konferenciu moderoval český novinár a spisovateľ Milan Syruček, známy svojimi bohatými medzinárodnými skúsenosťami a publikačnou činnosťou. V diskusnom paneli konferencie bol Jaroslav Bašta – ako disident „vďačný“ objekt ŠtB – ktorý pôsobil po novembri 1989 na poste námestníka riaditeľa FBIS i ministra zodpovedného za spravodajské služby, neskôr verejnosti známy ako veľvyslanec v Moskve. Ďalšími boli generál Andor Šándor, bývalý náčelník Vojenskej spravodajskej služby; Jaromír Novotný – bývalý prvý námestník ministra obrany ČR, neskôr aj veľvyslanec v Indii a v Japonsku; Jan Schneider, bývalý riaditeľ kancelárie Rady vlády ČR pre spravodajskú činnosť; Jiří Růžek, riaditeľ BIS – a Vadim Petrov, prezentujúci sa ako novinár, ale tiež pôsobil na poste riaditeľa kancelárie Rady vlády ČR pre spravodajskú činnosť.

V utorok 18. septembra 2018 vydalo vydavateľstvo Penguin Random House knihu známeho britského autora Bena Macintyra „Špión a zradca“. Slávny spisovateľ špionážnych románov John Le Carré sa o nej vyjadril, že je to „najlepší skutočný príbeh, aký som kedy čítal.“ Hrdinom tejto literatúry faktu je bývalý plukovník KGB Oleg Gordievsky, považovaný za ruský náprotivok britského dvojitého agenta Kima Philbyho. Od roku 1973 pracoval pre britskú rozviedku MI6; odhaľoval sovietskych špiónov a pomáhal zbierať poznatky o tom, ako sovietske vedenie paranoidne hľadalo informácie o tom, že Spojené štáty pripravujú „prvý jadrový úder“, čo vtedy približovalo svet k vojne. MI6 nikdy neprezradila jeho meno partnerom v CIA, čím ochránila svoj zdroj pred sovietskymi špiónmi vo Washingtone, akým bol okrem iných Aldrich Ames. Až keď sa Gordievsky dostal do podozrenia centrály v Moskve v roku 1985, Briti mu pomohli, aby za dobrodružných a riskantných okolností utiekol zo Sovietskeho zväzu na Západ. Význam jeho spravodajskej činnosti ocenil aj prezident Ronald Reagan, ktorý ho v roku 1987 prijal v Bielom dome.

V októbri uplynie sto rokov od narodenia Marcusa Klingberga najväčšieho sovietskeho špióna, ktorého odhalili v Izraeli. Pochádzal zo židovskej rodiny vo Varšave, kde začal študovať medicínu, ale dokončil ju až v Minsku, kam ušiel pred nemeckou inváziou do Poľska. Za vojny slúžil v Červenej armáde a v novembri 1948 sa presťahoval do novovznikajúceho štátu Izrael. V roku 1950 získal hodnosť podplukovníka v izraelskej armáde a venoval sa predovšetkým epidemiologickému výskumu. Od roku 1957 začal pôsobiť v tajnom Izraelskom inštitúte pre biologický výskum, ale popri tom sa stal známym odborníkom v medzinárodnej komunite epidemiológov. Za jeho spravodajskú činnosť v prospech Sovietskeho zväzu mu bol v päťdesiatych rokoch minulého storočia udelený Rad červenej zástavy.

V nedeľu 4. marca 2018 našli na lavičke pri obchodnom centre v britskom meste Salisbury v bezvedomí bývalého plukovníka ruskej spravodajskej služby GRU Sergeja Skripaľa – ktorý kedysi pôsobil ako agent britskej spravodajskej služby MI6 – a jeho dcéru Júliu. Zistilo sa, že boli otrávení nervovo- paralytickou látkou „Novičok“, ktorú kedysi vyrábali v Sovietskom zväze. V stredu 14. marca premiérka Theresa Mayová formálne obvinila Rusko z „nezákonného použitia vojenskej sily“ proti Veľkej Británii a uverejnila zoznam odvetných opatrení, medzi nimi vypovedanie 23 ruských diplomatov a zmrazenie dvojstranných kontaktov na vysokej úrovni. Moskva obvinenie odmietla a odpovedala adekvátnym protiopatreniami.

Moje presvedčenie o tom, že Európska únia nepotrebuje vlastnú spravodajskú službu som prezentoval na 11. medzinárodnom sympóziu na tému „Spravodajské služby a politici, médiá a sociálne siete“, ktoré usporiadala Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave 5. decembra 2017. Podporujem názory, že EÚ potrebuje medzinárodný systém zdieľania spravodajských informácií, vrátane interoperability medzi policajnými systémami a systémami spravodajských služieb.

Tlačová služba ruskej rozviedky SVR (Služba zahraničnej rozviedky Ruska) poskytla verejnosti pri príležitosti 95. narodenín bývalého príslušníka britskej rozviedky MI6 Georgea Blakea jeho vyhlásenie, v ktorom uviedol motívy svojej špionážnej činnosti v prospech Sovietskeho zväzu.

Môj referát na 10. medzinárodnom sympóziu na tému „Spravodajské služby v zmenenom operačnom prostredí“, usporiadanom Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD) a Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy 6.12.2016 v Bratislave uvádzam v tejto rubrike ako prvý príspevok. Chcel by som pravidelne publikovať vlastné názory a poznatky, ale aj názory a skúsenosti mojich kolegov so spravodajskej komunity.