Kategória: Zo sveta špionáže

Americké spravodajské služby čelia kríze legitimity, čo okrem iných argumentov dokladá aj prieskum Texaskej univerzite v Austine a Chicago Council on Global Affairs, podľa ktorého iba 56 % Američanov si myslí, že spravodajská komunita „hrá zásadnú úlohu pri varovaní pred zahraničnými hrozbami a prispieva k našej národnej bezpečnosti.“ Podozrenia voči vplyvnej spravodajskej komunite síce pramenia zo skutočných zlyhaní v minulosti, najmä z aktivít CIA v raných a stredných fázach studenej vojny, ale aj v nedávnych dobách, keď došlo k pochybeniam, ktoré umocnili nedôveru voči spravodajským službám Spojených štátov. V súvislosti so zvolením Donalda Trumpa za nového prezidenta pribudli vážne pochybnosti o tom, či americká spravodajská komunita nestratí svoju dôveryhodnosť v dôsledku neprofesionálnych zásahov novej administratívy. Potvrdil to tesne pred prezidentskými voľbami bývalý riaditeľ Národnej spravodajskej služby James Clapper – ktorý zastával túto funkciu sedem rokov počas administratívy prezidenta Baracka Obamu: „Myslím si, že je fér povedať, že v spravodajskej komunite sú určité obavy z potenciálne druhého Trumpovho  funkčného obdobia – počnúc tým, koho by obsadil do vedúcich funkcií, najmä v CIA, ODNI a FBI.“

Grécky technik, mechanik a fyzik Filón Byzantský – vynálezca z tretieho storočia pred Kristom – opísal, ako rozdrvené gálske orechy z duba rozpustené vo vode môžu vytvoriť neviditeľný atrament. Technológia formovala špionážnu techniku po tisícročia, ale dnes má bezprecedentný účinok. Internet umožňuje skrytú akciu vo veľkom meradle. Biometrické hraničné kontroly prekážajú špiónom operujúcim v zahraničí. Tajomstvá unikajú zo  smartfónov. Niektorí dospeli k záveru, že spravodajské služby v ich súčasnej podobe sú zastarané. Prečo kradnúť tajomstvá, keď otvorené a komerčné zdroje, ako sú satelitné snímky a údaje o polohe telefónu, môžu odhaliť tajomstvá? Kto potrebuje ľudské strašidlá, keď je také ťažké chrániť ich identitu a je také ľahké ich digitálne sledovať?

Väčšina štátov  špehuje. V zásade im v tom nič nebráni. Ale požiadavky Číny na  spravodajské informácie o zvyšku sveta ďaleko presahujú všetko, čo by západné spravodajské služby bežne zhromažďovali. Zahŕňajú množstvo komerčných údajov a duševného vlastníctva; bývalý šéf americkej Národnej bezpečnostnej agentúry Keith Alexander to výstižne označil za „najväčší transfér bohatstva v histórii.“ Okrem zhromažďovania údajov z vládnych webových stránok, parlamentov, univerzít, think-tankov a organizácií na ochranu ľudských práv sa Čína zameriava aj na skupiny a jednotlivcov v diaspóre. Čínske kybernetické prieniky sa zamerali na britských poslancov a ukradli údaje o populácii z databázy britskej volebnej komisie. V USA medzitým Kongres zasiahol proti čínskej spoločnosti TikTok, ktorá priznala, že niektorí z jej zamestnancov špehovali amerických novinárov. A troch Nemcov zatkli nedávno za pokus o prenos vojenských informácií a obstaranie špeciálneho lasera, ktorý bol bez povolenia odoslaný do Pekingu. V rovnaký deň boli dvaja britskí štátni príslušníci – vrátane parlamentného asistenta z radov konzervatívcov – obvinení z porušenia zákona o úradnom tajomstve, pretože údajne odovzdali „citlivé informácie“ Číne.

Definujúcim testom činnosti spravodajských služieb bola vždy schopnosť predvídať a pomáhať tvorcom politiky orientovať sa v hlbokých zmenách v medzinárodnom prostredí – v zložitých momentoch, ktoré sa vyskytujú len niekoľkokrát za storočie. Napriek tomu, že svet sa mení, špionáž zostáva súhrou medzi ľuďmi a technológiou. Naďalej budú existovať tajomstvá, ktoré môžu zhromažďovať iba ľudia, a tajné operácie, ktoré môžu vykonávať iba ľudia. Technologický pokrok, najmä v signálnom spravodajstve (SIGINT), neurobil takéto ľudské operácie irelevantnými, ako niektorí predpovedali, ale spôsobil revolúciu v ich praxi. Aby bola CIA efektívnou spravodajskou službou 21. storočia, musí skombinovať ovládanie nových technológií so zručnosťami medzi ľuďmi a individuálnou odvahou, ktoré boli vždy jadrom spravodajskej profesie. To znamená vybaviť operačných dôstojníkov nástrojmi a remeslami na vykonávanie špionáže vo svete neustáleho technologického dohľadu – a vybaviť analytikov sofistikovanými modelmi umelej inteligencie, ktoré dokážu stráviť obrovské množstvo informácií z otvorených zdrojov (OSINT) a tajne získaných informácií, aby z nich mohli urobiť najkvalifikovanejších ľudí.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa Veľká Británia stala agresívnejšia pri zverejňovaní spravodajských informácií, ktoré by predtým zostali utajené. Čiastočne sa tak stalo  preto, že oficiálni predstavitelia dospeli k záveru, že Západ nebol dostatočne agresívny pri zdieľaní spravodajských informácií, keď Rusko napadlo Gruzínsko v roku 2008 a Krym v roku 2014, alebo keď Kremeľ intervenoval na podporu režimu Baššára al-Asada v Sýrii v roku 2015. „Treba to urobiť, pretože to Rusku sťažuje popieranie toho, čo robí, čo bol problém v roku 2008, v roku 2014 a v Sýrii“ – povedal jeden zo západných predstaviteľov. Rovnako tiež Washington pokračuje v agresívnom odtajňovaní a šírení spravodajských informácií, ktoré sú prediktívne, ako aj iných informácií, ktoré považuje za užitočné, uviedli americkí činitelia. Rolf Mowatt-Larssen – vedúci pracovník v Belfer Center na Harvard Kennedy School – zdôraznil, že otvorenejší prístup je „novou paradigmou pre spravodajstvo.“ Bývalý vysoký operačný dôstojník CIA pripomenul, že „spravodajské služby by sa mali aktívne zapojiť do konfliktu, aby sa maximalizovala sila ich vplyvu.“

Do médií prenikla informácia, že Stredisko operácií kontrarozviedky CIA (CIMC) analyzovalo nepriaznivý stav, že na celom svete sa stráca príliš veľa ľudí, ktorých CIA verbuje v iných krajinách na špionáž pre USA. Najvyšší predstavitelia americkej kontrarozviedky upozornili všetky rezidentúry vo svete na znepokojivý počet agentov, zadržaných alebo zabitých, pretože získavali informácie pre Spojené štáty. V neobvykle prísne utajovanom memorande sa uvádza, že centrum operácií kontrarozviedky CIA za posledných niekoľko rokov skúmalo desiatky prípadov zahŕňajúcich zahraničných informátorov, ktorí boli zabití, zatknutí alebo s najväčšou pravdepodobnosťou dekonšpirovaní. Napriek tomu, že dokument memoranda bol stručný, obsahoval konkrétny počet agentov popravených konkurenčnými spravodajskými agentúrami – čo je podrobný dôkaz, ktorý funkcionári kontrarozviedky v takýchto tajných dokumentoch spravidla nezdieľajú.

Neexistujú žiadne informácie o spravodajských metódach používaných v Hamase a Hizballáhu, nie sú o tom žiadne informácie ani v iných podobných skupinách. Je veľmi ťažké získať prístup k materiálom zaoberajúcim sa spravodajskými službami v teroristických organizáciách. Očividne nemajú žiadne archívy, neexistuje žiadna usporiadaná dokumentácia. Pri skúmaní tejto problematiky možno však využiť legálne zdroje. Sú to skutočné poklady. Rozhodnutia súdov niekedy odhaľujú spravodajské príbehy, napríklad o tom, ako Hamasom a Hizballáhom vyslaní špióni a agenti behajú po Izraeli; alebo ide o prehľady tých, ktorí boli zadržaní v pásme Gazy, z ktorých svedectva bolo možné pochopiť, ako systémy monitorovania a sledovania fungujú. Užitočným zdrojom sú tiež správy bezpečnostnej služby Shin Bet, všetky druhy materiálov, ktoré Izraelské ozbrojené sily za tie roky publikovali, a tiež materiály publikované inými organizáciami – i keď ich získanie je už zložitejšie. Existuje napríklad séria kníh, ktoré Hizballáh vydal v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a ktoré sumarizujú jeho činnosť každoročne.

V tichej dedinke Cotswolds Great Rollright na juhovýchode Anglicka v roku 1944 vyšla zo svojej chalupy štíhla a neobvykle elegantná žena v domácnosti, aby sa vydala na bežnú prechádzku na bicykli. Oddaná trojnásobná matka, pozorná manželka a priateľská suseda, Soňa Burtonová zrejme symbolizovala britskú domácnosť na vidieku. Soňa však namiesto chodenia po obchodoch so svojou prídelovou knižkou mierila na vidiek do grófstva Oxfordshire, aby získala vedecké tajomstvá od jadrového fyzika. Tajomstvá, ktoré by Sovietskemu zväzu umožnili zostrojiť atómovú bombu. Soňa Burtonová mala ďaleko od poslušnej gazdinky v domácnosti; bola oddanou komunistku, plukovníčkou sovietskej vojenskej rozviedky a špiónku, ktorá riskovala život, aby Sovietsky zväz nezaostal v pretekoch v jadrovom zbrojení. Až po jej smrti v roku 2000 vo veku 93 rokov v Berlíne ruský prezident Vladimír Putin ju pochvalne označil za „superagenta vojenskej rozviedky.“

Kolaps afganskej armády, ktorý umožnil bojovníkom Talibanu vstúpiť bez boja do Kábulu, mnohých analytikov zaskočil, pretože viaceré prognózy síce pesimisticky hodnotili dlhodobé vyhliadky afganského režimu, ale nepredpokladali taký rýchly zvrat vývoja. Už agresívne útoky Talibanu v provinciách Kandahár a Helmand pred niekoľkými mesiacmi na juhu krajiny však naznačovali, že polícia a miestne milície nedokážu útočníkov odraziť. Odhad spravodajských informácií predpovedal, že Taliban relatívne rýchlo rozšíri svoju kontrolu nad Afganistanom, teda afganská armáda a bezpečnostné sily zostávajú krehké aj napriek dlhoročnému výcviku americkej armády a miliardám dolárov z Washingtonu. Médiá pripomenuli odhad nedávno zverejnenej správy CIA, ktorá predpokladala, že by Taliban mohol zaútočiť na Kábul až za niekoľko týždňov a vláda by mohla padnúť do 90 dní.

Nedávne odhalenie globálneho zneužívania hackerského softwaru izraelskej spoločnosti NSO Group – pomenovaného podľa okrídleného koňa zo starogréckej mytológie Pegasus – potvrdilo názor expertov, že v súčasnosti prakticky neexistuje ochrana pred odpočúvaním telefónov, aj keď disponujú sofistikovanými šifrovacími aplikáciami. Šifrovanie typu end-to-end je technológia, ktorá šifruje správy v telefóne a dešifruje ich iba v telefónoch príjemcov, čo znamená, že nikto, kto medzi nimi zachytáva správy, ich nemôže čítať. Spoločnosti Dropbox, Facebook, Google, Microsoft, Twitter a Yahoo patria medzi firmy, ktorých aplikácie a služby používajú šifrovanie typu end-to-end. Tento druh šifrovania je dobrý na ochranu súkromia, ale vládam to nevyhovuje, pretože im to sťažuje špehovanie ľudí, či už ide o sledovanie zločincov a teroristov, alebo – ako je známe o niektorých vládach – sledovanie disidentov, politických oponentov i novinárov.