Kategória: Zahraničná politika

Mníchovská bezpečnostná konferencia – ktorá sa začne v bavorskom hlavnom meste v piatok 16.februára 2018 – je významné medzinárodné fórum politickej, diplomatickej a bezpečnostnej elity, príležitosť na otvorený dialóg o aktuálnych témach súčasného sveta, rozdeleného ozbrojenými konfliktami a súperením veľmocí. Podľa organizátorov podujatia jeho agenda sa zameria hlavne na budúcu úlohu Európskej únie ako globálneho aktéra a jej vzťahy s Ruskom a so Spojenými štátmi. Témy konferenčnej diskusie naznačila už tradičná vopred vydaná „Mníchovská bezpečnostná správa 2018“ s alarmujúcim podtitulom „Na okraj priepasti – a späť ?“

Pôvod metaforického pomenovania tlače „siedma veľmoc“ pochádza údajne od cisára Napolena Bonaparteho, keď sa o novinách hovorilo ako o šiestej veľmoci, ktorú Napoleon považoval za svojho vážneho protivníka v Európe – popri Anglicku, Rakúsku, Prusku a Rusku. Ríšsky kancelár Otto von Bismarck uvedený bonmot modifikoval na „siedmu veľmoc“, keďže do spoločenstva európskych mocností pribudlo zjednotené Taliansko. Metafora vyjadruje váhu a politický vplyv médií na spoločenské dianie a nadsadene zvýrazňuje ich význam v boji o moc.

Niektorí experti očakávajú, že tesne pred prezidentskými voľbami v Rusku – ktoré budú 18. marca 2018 – americké ministerstvo financií pôjde do Kongresu USA so správou, ktorá odštartuje rozšírenie sankcií proti ruskému bankovému sektoru a proti niektorým osobám, blízkym prezidentovi Vladimírovi Putinovi. Načasovanie tohto kroku má zreteľný aktuálny politický kontext, čo nepriamo naznačuje aj fakt, že ešte začiatkom decembra sa témou zostavovanie tzv. Putinovho sankčného zoznamu zaoberali poprední aktivisti ruskej opozície v hlavnom meste Litvy Vilnius na pravidelnej konferencii exilového fóra „Slobodné Rusko.“

Aktuálne púta Ukrajina pozornosť vnútropolitickými turbulenciami, ktoré prehlbujú jej vnútropolitickú krízu, fixujú nestabilitu vládnucého režimu a umocňujú sklamanie Ukrajincov, žijúcich v očakávaní, že zmena režimu vo februári 2014 im prinesie pozitívnu zmenu sociálnych pomerov a perspektívu dôstojného života v podmienkach európskeho štandardu. Obyčajní ľudia doteraz výraznú zmenu nepocítili a Ukrajina sa ocitla v komplikovaných vzťahoch nielen s Ruskom, ale aj s dvoma členskými štátmi Európskej únie – Poľskom a Maďarskom.

V utorok 5. decembra 2017 vystúpil na Berlínskom zahraničnopolitickom fóre nadácie Körberstiftung nemecký spolkový minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel. Domáce i zahraničné médiá si všimli, že šéf nemeckej diplomacie vyzval na väčšiu nezávislosť a sebavedomie voči Washingtonu, i keď uznal, že Spojené štáty by mali zostať najdôležitejším globálnym partnerom Berlína – ale s poznámkou, že toto partnerstvo nebude stačiť na ochranu strategických záujmov Nemecka.

Srbské ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň vyjadrilo kritiku na adresu Štátneho departementu USA kvôli jeho výzve, aby Belehrad „prestal sedieť na dvoch stoličkách“ a rozhodol sa medzi Ruskom a Západom. Vetu „Nemožno sedieť na dvoch stoličkách naraz“ vyslovil v srbskom jazyku na 17. srbskom ekonomickom fóre v Belehrade námestník ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Hoyt Brian Yee.

Skutoční znalci Ruska vedia, že je to krajina s autokratickým politickým režimom, ktorej značná časť obyvateľov – hlavne staršie generácia – je poznačená mnohými desaťročiami života v boľševickej totalite. Rusko je kultúrne bohatá krajina, hoci väčšia časť ruskej spoločnosti inklinuje ku konzervatívnym hodnotám a liberálne vnímanie problémov považuje za pomýlené.