Kategória: Názory iných

Stratégia, ktorú Bidenova administratíva teraz vnucuje Ukrajine, pomohla jej vojnovému úsiliu a zároveň ju podkopala. Kontrolou toho, ako Ukrajina môže a nemôže útočiť americkými zbraňami, z toho USA urobili oveľa dlhšiu a ničivejšiu vojnu, než musela byť. Bidenova administratíva sa obáva, že Vladimír Putin bude eskalovať, ak Kyjev zaútočí na ruské územie raketami a bezpilotnými lietadlami s logom „Made in USA.“ Prezident Putin sa teší zo šírenia takéhoto strachu. Opakovane sa vyhrážal jadrovým armagedonom, ak Ukrajinci prekročia tú či onú červenú čiaru. Napriek tomu vždy ustúpil. Rusko mieri na Ukrajine na všetko, na čo chce – od vojenských po civilné ciele, od elektrární po železničné trate – a Ukrajina nemôže vrátiť úder americkými zbraňami. Dňa 10. mája Rusi zaútočili cez hranicu a smerovali na Charkov, ktorý je druhým najväčším mestom Ukrajiny. Pred vojnou malo mesto 1,5 milióna obyvateľov a je len 34 kilometrov od Ruska. Rusi celé mesiace nemilosrdne bombardovali mesto zvnútra ruského územia, čím ničili infraštruktúru Charkova a zabíjali jeho obyvateľov.

Mnohí mimo Ruska považovali marcový teroristický útok na radnicu Crocus – najhorší v Rusku od obliehania školy v Beslane v roku 2004 – za veľké zlyhanie údajne neomylných tajných služieb krajiny a poníženie pre ruského prezidenta Vladimíra Putina. Západné médiá špekulovali o tom, ako by udalosť mohla ovplyvniť vojenskú kampaň na Ukrajine, naštrbiť jednotu medzi ruskými elitami, potenciálne odvrátiť širšiu verejnosť od podpory vlády a podkopať imidž prezidenta ako garanta silného,​​jednotného štátu. Rusom by sa nedalo vyčítať, keby ich vraždy v Moskve vyprovokovali k hnevu na Kremeľ. V týždňoch, ktoré predchádzali tomuto zverstvu, dostali ruskí predstavitelia varovania nielen od Spojených štátov, ktoré sú ich protivníkom, ale aj od Iránu – ruského partnera – že k takémuto útoku môže dôjsť. Americké spravodajské služby dokonca spresnili, že pravdepodobným cieľom bude radnica Crocus. A napriek tomu ruské úrady urobili len málo, aby zabránili činu teroristov. V demokratickom štáte by skutočnosť, že vláda bola vopred varovaná pred teroristickým útokom takéhoto rozsahu, vyvolala veľké pobúrenie, ktoré by viedlo k vyšetrovaniu a postihom pre úradníkov, ktorí nezabezpečiť bezpečnosť verejnosti.

Keď ruskí predstavitelia v roku 2022 zastavili väčšinu dodávok plynu z Ruska do Európskej únie, mysleli si, že sú múdri. Ceny okamžite vystrelili hore, čo Rusku umožnilo zarobiť viac napriek nižšiemu objemu vývozu. Medzitým sa Európa, ktorá v roku 2021 kúpila 40 % plynu z Ruska, pripravila na infláciu a výpadky elektriny. O dva roky neskôr sú však vďaka miernym zimám a obrovskému dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ameriky zásobníky plynu v Európe plnšie ako kedykoľvek predtým. A Gazprom – ruský štátny plynárenský gigant – nie je schopný vytvárať žiadne zisky. Rusko malo vždy problém presmerovať 180 miliárd kubických metrov plynu, čo predstavuje 80 % jeho celkového exportu paliva v roku 2021, ktoré kedysi predávalo do Európy. Krajina nemá žiadnu obdobu plynovodu Nord Stream, ktorý vedie do Nemecka a umožňuje jej prepravovať plyn k zákazníkom inde. Chýbajú jej tiež zariadenia na chladenie paliva na teplotu -160 °C a špecializované tankery potrebné na prepravu LNG . Donedávna to bola len menšia nepríjemnosť. V rokoch 2018 až 2023 len 20 % celkového príspevku vývozu uhľovodíkov do ruského rozpočtu pochádzalo z plynu a napriek sankciám Rusko naďalej predáva veľa ropy za dobrú cenu.

Oba boli letecké útoky na vojenské základne, ale tým sa ich podobnosti končia. Iránska paľba viac ako 300 rakiet a bezpilotných lietadiel namierených na Izrael 13. apríla – odpoveď na smrtiaci izraelský letecký útok pred dvoma týždňami na iránsky diplomatický komplex v Damasku – nemohla byť verejnejšia. Oficiálne to oznámili, keď projektily ešte  leteli  a ich cestu naprieč Blízkym východom sledovali videá na sociálnych sieťach, ktoré ich ukazovali ako šmuhy na nočnej oblohe. Zjavná odveta Izraela o päť nocí neskôr bola na druhej strane zahalená hmlou vojny. Niekoľko hodín po tom, čo sa to začalo, neprišlo žiadne oficiálne potvrdenie z Izraela a z Iránu sa objavili len tie naznačené detaily. Útok mal obmedzený rozsah, takže Irán sa nemusí cítiť nútený znova vykonať odvetu. Napriek tomu, po desaťročiach utajovaných vojen, teraz si dve najsilnejšie mocnosti Blízkeho východu navzájom vymieňali údery na svojom území – čo je zlovestný precedens.

Svetové agentúry s rozličnými komentármi uverejnili správu, že Rusko úspešne otestovalo ťažkotonážnu raketu Angara-A5 – svoju prvú vesmírnu raketu vyvinutú za obdobie po rozpade Sovietskeho zväzu. Hoci  Kremeľ štart rakety propaguje ako úspech, udalosť postihlo niekoľko neúspechov. Štart na kozmodróme Vostočnyj bol pôvodne plánovaný na december 2023, ale museli ho odložiť. Bol preložený na 9. apríla, ale na poslednú chvíľu bol zrušený. Oficiálne uviedli, že došlo k poruche tlakového systému centrálnej blokovej okysličovacej nádrže rakety. Ďalší deň bol štart kvôli technickým problémom opäť odložený, kým raketa 11. apríla konečne odštartovala. Tento prípad poukazuje na problémy Moskvy  tvárou v tvár západným sankciám, najmä v technologicky náročných sektoroch, ako je aj vesmírny priemysel.

Od začiatku roka ukrajinské bezpilotné lietadlá zaútočili  na viac ako pätnásť ruských rafinérií a niekoľko ropných skladov v prvom masívnom, trvalom a úspešnom útoku ukrajinských dronov na ruskú infraštruktúru, ktorý zahŕňal aj útoky na veľké oceliarne. Ukrajinské ďalekosiahle útoky bezpilotných lietadiel sa začali pred rokom útokmi na Moskvu – vrátane samotného Kremľa. Namiesto toho, aby spôsobili veľa skutočných škôd, ich hlavným úspechom bolo zničiť zdanie neporaziteľnosti Ruska, pozdvihnúť ukrajinskú náladu a priniesť vojnu Moskovčanom, pričom zostali izolovanými udalosťami. V skorších fázach vojny Ukrajina sústreďovala svoje vojenské zdroje na vojenské ciele, ako sú sklady pohonných hmôt v blízkosti frontových línií alebo strategické letiská, čím prenechala svojim západným spojencom, aby viedli  ekonomickú vojnu. Sankcie však mali len obmedzený vplyv na ruské zisky a ekonomiku. Teraz Ukrajina berie veci do vlastných rúk a namiesto toho, aby sa spoliehala na západné sankcie, fyzicky útočí na ruskú energetickú infraštruktúru.

Zahraničná vplyvová sieť s desiatkami tisíc falošných účtov na sociálnych médiách bola v Izraeli počas uplynulého týždňa aktívna a odzrkadľovala ruský príbeh o útoku v Moskve, pri ktorom bolo zabitých najmenej 139 ľudí. Podľa vyšetrovania izraelskej mediálnej skupiny FakeReporter má táto sieť viac ako 22 000 účtov, ktoré zaplavili X (predtým Twitter) desiatkami tisíc príspevkov o útoku, ktorý zahanbil ruského prezidenta. Zodpovednosť za útok prevzal Islamský štát – provincia Chorásán , čo potvrdil Vladimír Putin. Kremeľ sa však najskôr snažil tvrdiť, že je do toho zapletená Ukrajina a teroristi sa po útoku pokúsili ujsť na jej územie. Nie je jasné, či ide o oficiálnu kampaň ruského vplyvu, pretože je takmer nemožné identifikovať vplyvové operácie, ale odráža tvrdenia Kremľa a nadväzuje na techniky a vzory, ktoré sa predtým pripisovali jeho vplyvovým jednotkám.

Keď sa lídri NATO v lete stretnú na summite vo Washingtone, 75. narodeniny Severoatlantickej aliancie by mali byť dôvodom na oslavu. NATO je silnejšie ako kedykoľvek predtým, keďže za posledný rok prijalo dvoch nových členov – Fínsko a Švédsko. Po desaťročiach kolísavého pohybu našla aliancia nový zmysel v odstrašovaní ruskej agresie, čo je jej  pôvodný raison d’etre.  Európske krajiny konečne zvyšujú svoje výdavky na obranu. Tieto trendy spoločne vykresľujú svetlú budúcnosť pre NATO, ale pred alianciou je aj nebezpečenstvo. Snaha odraziť ruskú inváziu na Ukrajinu sa zadrháva a revizionistický Putin ohrozuje európskych susedov. Nie je to však základný problém NATO. Aliancia vie, ako odstrašiť Rusko. Hlavný problém, ktorý sťažuje riešenie ostatných problémov, spočíva v prílišnej závislosti NATO na Spojených štátoch.

Lídri troch kľúčových európskych mocností neformálne známych ako Weimarský trojuholník sa zišli, aby ukázali silu a jednotu tvárou v tvár ruskej vojne proti Ukrajine. Aspoň taký bol zámer narýchlo zvolaného summitu, na ktorom sa 15. marca poobede stretli v nemeckom hlavnom meste Emmanuel Macron, francúzsky prezident, Olaf Scholz, nemecký kancelár a Donald Tusk, poľský premiér. Lídrom sa čiastočne podarilo prezentovať šťastnú tvár. Po stretnutí nevzniesli žiadne otázky, ale oznámili zoznam dohôd na zvýšenie podpory Ukrajine, ktoré zahrňovali menšie ústupky na všetkých stranách. Patrili medzi ne prísľub zaobstarať si životne potrebnú muníciu na svetových trhoch, namiesto toho – ako trvalo Francúzsko v minulosti – len z európskych zdrojov, hoci Macron sa k tomu takto vyjadril už vo februári. Zdá sa, že Nemecko a Francúzsko zmiernili niektoré zo svojich predchádzajúcich námietok voči použitiu aspoň úroku z približne 300 miliárd €  (327 miliárd $) zmrazených ruských vkladov v Európe na podporu Ukrajiny.

Kyjev sa teraz nachádza v podobnej kríze, akú zažila Moskva pred dvoma rokmi. Na rozdiel od Ruska však Kyjev nedokáže zmobilizovať svoj obranný priemysel a rýchlo zvýšiť výrobu; musí sa spoliehať na západnú vojenskú pomoc. Ukrajina má tiež menej obyvateľov ako Rusko, čo znamená, že jej obete sú pociťované intenzívnejšie. Keď sú však ukrajinské sily dostatočne početné, zásobené a opevnené, ukázali, že môžu spôsobiť ruským silám vysoké straty a zmariť schopnosť Ruska premeniť jeho papierové výhody na rozhodujúce zisky. Bitka o Avdijivku je najnovším príkladom: Rusko s použitím častých náletov a zapojením až 30 000 mužov  potrebovalo päť mesiacov na dobytie zničeného mesta. Rusko v priebehu obliehania Avdijivky stratilo viac ako 600 obrnených vozidiel a pravdepodobne tisíce vojakov. Veľké straty podčiarkujú, že útočné schopnosti Ruska sú stále nedostatočné, keď sa snažia prevalcovať pripravenú ukrajinskú obranu. Naprieč frontovou líniou však zostalo len málo miest, ktoré sú tak silne chránené ako bola Avdijivka, čo znamená, že budúci ruský postup môže prebiehať ľahšie. Okrem toho na ruských slabostiach bude veľmi málo záležať, ak vyčerpané ukrajinské jednotky už nebudú môcť budovať obranu, alebo ak nedokážu rýchlo replikovať typy obrany, ktoré boli postavené v Avdijivke počas desiatich rokov.