Kategória: Názory iných

Ruská armáda – napriek bojom v zákopoch východnej Ukrajiny v dvadsiatom prvom storočí – rastie. Vysokí nemeckí  dôstojníci generálneho štábu odhadujú, že Moskva by mohla byť schopná zaútočiť na NATO, či už v Pobaltí alebo na ďalekom severe – už za päť rokov. Podľa najvyššieho veliteľa spojeneckých síl Aliancie v Európe generála Christophera Cavoliho musí byť NATO pripravené na vojnu proti Rusku v nadchádzajúcich rokoch. Ruské preteky v rekonštrukcii jeho ozbrojených síl a použitie vojenského nátlaku na podriadenie európskych štátov vytvárajú potrebu, aby členovia NATO vytvorili nové armády. Tento proces bude musieť zápasiť s demografickými zmenami a zmenou spoločenských postojov k vojne a zároveň využívať príležitosti, ktoré na Ukrajine ukazujú na použitie dronov pri zastavení invázie.

Keď sa začala vojna na Ukrajine, ruská elita sa ocitla v šoku. Keď Západ uvalil sankcie a zákaz cestovania, bohatí a politicky angažovaní občania Ruska nadobudli presvedčenie, že ich predchádzajúce životy sa skončili. Straty na bojisku sa rýchlo hromadili a mnohí považovali inváziu za katastrofálnu chybu. „Rusko, ktoré hlboko milujeme, padlo do rúk idiotov,“ povedal Roman Trocenko, bývalý šéf najväčšej lodiarskej spoločnosti v krajine, inému podnikateľovi počas telefonického rozhovoru, ktorý ušiel v apríli 2023: „Držia sa bizarných, zastaraných ideológií z devätnásteho storočia. Toto nemôže skončiť dobre. Skončí sa to katastrofou.“ V inom uniknutom rozhovore slávny hudobný producent Iosif Prigožin (nie príbuzný s Jevgenijom Prigožinom) nazval ruského prezidenta Vladimíra Putina a jeho vládu „zasranými zločincami.“  Niektorí z oligarchov, ktorí boli v čase invázie v zahraničí, sa odmietli vrátiť do Ruska, vrátane Michaila Fridmana, majiteľa najväčšej súkromnej banky v krajine.

V súťaži globálnych naratívov sa Čína snažila prezentovať ako mierumilovný národ, ktorý je proti rozdeľovaniu sveta na súperiace tábory. Na rozdiel od toho obvinila Spojené štáty z budovania aliancií, ktoré poženú svet k novej studenej vojne. Ale Zmluva o vzájomnej obrane medzi Ruskom a Severnou Kóreou, ktorá zaväzuje obe krajiny, aby si v prípade vojny navzájom poskytli okamžitú vojenskú pomoc, je presne tým typom vytvárania blokov, z ktorého Čína obvinila USA. Najbližší strategickí partneri Číny a jej jediní zmluvní spojenci – Rusko a Severná Kórea – teraz zvyšujú riziko konfrontácie v severovýchodnej Ázii v štýle studenej vojny. Ich pakt tiež spôsobuje Pekingu ďalšie bolesti hlavy, pretože sa zdá, že prehlbuje zdanie trojstrannej osi medzi Čínou, Ruskom a Severnou Kóreou, ktorej sa Čína snažila vyhnúť.

Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum – známe pod anglickou skratkou SPIEF – poskytlo prezidentovi Vladimírovi Putinovi príležitosť, aby na tlačovej konferencii za účasti šéfov popredných svetových tlačových agentúr prezentoval svoj optimistický výklad vývoja vojenskej situácie na Ukrajine. Pripomenul, že „vytláčame nepriateľa z tých území, ktoré by sme mali dostať pod našu kontrolu. V tom zmysle nemáme potrebu mobilizovať.“ Podľa Putina Rusko zatiaľ nevidí dôvod používať jadrové zbrane alebo vykonávať jadrové testy, čo je v súlade s jeho doktrínou. Podotkol však, že doktrína je „živým nástrojom a môže sa meniť.“ Zahraniční analytici upozorňujú, že ruská  armáda počas niekoľkých mesiacov dosahovala na bojisku len obmedzené zisky proti ukrajinským jednotkám vyhladovaným po zbraniach a munícii. To je čoraz väčšia výzva pre prezidenta  Putina, keďže táto výhoda jeho armády začína erodovať. Kyjev začal teraz preberať od svojich amerických a európskych spojencov čerstvé zbrane v hodnote miliárd dolárov, takže okno pre ruský prielom sa zužuje, aj keď Rusko pokračuje v odpaľovaní rakiet a bezpilotných lietadiel na ukrajinské mestá, vrátane energetickej infraštruktúry.

Keď vojna na Ukrajine vstupuje do tretej jari, vedúci predstavitelia Brazílie, Číny, Vatikánu a ďalších krajín vyzvali Ukrajinu, aby rokovala s Ruskom. Ukrajinské sily pravdepodobne neprelomia opevnené ruské línie – ako sa tvrdí – takže Kyjev by mal uznať realitu ruskej územnej anexie. Ukrajina úspešne používa bezpilotné lietadlá na sledovanie ruských cieľov aj na útoky na tieto ciele, ale samotné bezpilotné lietadlá nemôžu vyhrať vojnu. A tak Ukrajina. ktorú brzdí nedostatok zbraní a personálu, nebude schopná získať späť územie. Rusko úspešne premenilo tento boj na opotrebovaciu vojnu, v ktorom má Moskva niekoľko výhod: väčší počet obyvateľov, väčšiu obrannú priemyselnú kapacitu a dobre pripravenú obranu na Donbase, Chersone a najmä na Kryme. Vzhľadom na únavu jej západných podporovateľov a nedôslednosť ich materiálnej podpory ide o typ vojny, ktorú Ukrajina jednoducho nemôže vyhrať.

Stratégia, ktorú Bidenova administratíva teraz vnucuje Ukrajine, pomohla jej vojnovému úsiliu a zároveň ju podkopala. Kontrolou toho, ako Ukrajina môže a nemôže útočiť americkými zbraňami, z toho USA urobili oveľa dlhšiu a ničivejšiu vojnu, než musela byť. Bidenova administratíva sa obáva, že Vladimír Putin bude eskalovať, ak Kyjev zaútočí na ruské územie raketami a bezpilotnými lietadlami s logom „Made in USA.“ Prezident Putin sa teší zo šírenia takéhoto strachu. Opakovane sa vyhrážal jadrovým armagedonom, ak Ukrajinci prekročia tú či onú červenú čiaru. Napriek tomu vždy ustúpil. Rusko mieri na Ukrajine na všetko, na čo chce – od vojenských po civilné ciele, od elektrární po železničné trate – a Ukrajina nemôže vrátiť úder americkými zbraňami. Dňa 10. mája Rusi zaútočili cez hranicu a smerovali na Charkov, ktorý je druhým najväčším mestom Ukrajiny. Pred vojnou malo mesto 1,5 milióna obyvateľov a je len 34 kilometrov od Ruska. Rusi celé mesiace nemilosrdne bombardovali mesto zvnútra ruského územia, čím ničili infraštruktúru Charkova a zabíjali jeho obyvateľov.

Mnohí mimo Ruska považovali marcový teroristický útok na radnicu Crocus – najhorší v Rusku od obliehania školy v Beslane v roku 2004 – za veľké zlyhanie údajne neomylných tajných služieb krajiny a poníženie pre ruského prezidenta Vladimíra Putina. Západné médiá špekulovali o tom, ako by udalosť mohla ovplyvniť vojenskú kampaň na Ukrajine, naštrbiť jednotu medzi ruskými elitami, potenciálne odvrátiť širšiu verejnosť od podpory vlády a podkopať imidž prezidenta ako garanta silného,​​jednotného štátu. Rusom by sa nedalo vyčítať, keby ich vraždy v Moskve vyprovokovali k hnevu na Kremeľ. V týždňoch, ktoré predchádzali tomuto zverstvu, dostali ruskí predstavitelia varovania nielen od Spojených štátov, ktoré sú ich protivníkom, ale aj od Iránu – ruského partnera – že k takémuto útoku môže dôjsť. Americké spravodajské služby dokonca spresnili, že pravdepodobným cieľom bude radnica Crocus. A napriek tomu ruské úrady urobili len málo, aby zabránili činu teroristov. V demokratickom štáte by skutočnosť, že vláda bola vopred varovaná pred teroristickým útokom takéhoto rozsahu, vyvolala veľké pobúrenie, ktoré by viedlo k vyšetrovaniu a postihom pre úradníkov, ktorí nezabezpečiť bezpečnosť verejnosti.

Keď ruskí predstavitelia v roku 2022 zastavili väčšinu dodávok plynu z Ruska do Európskej únie, mysleli si, že sú múdri. Ceny okamžite vystrelili hore, čo Rusku umožnilo zarobiť viac napriek nižšiemu objemu vývozu. Medzitým sa Európa, ktorá v roku 2021 kúpila 40 % plynu z Ruska, pripravila na infláciu a výpadky elektriny. O dva roky neskôr sú však vďaka miernym zimám a obrovskému dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ameriky zásobníky plynu v Európe plnšie ako kedykoľvek predtým. A Gazprom – ruský štátny plynárenský gigant – nie je schopný vytvárať žiadne zisky. Rusko malo vždy problém presmerovať 180 miliárd kubických metrov plynu, čo predstavuje 80 % jeho celkového exportu paliva v roku 2021, ktoré kedysi predávalo do Európy. Krajina nemá žiadnu obdobu plynovodu Nord Stream, ktorý vedie do Nemecka a umožňuje jej prepravovať plyn k zákazníkom inde. Chýbajú jej tiež zariadenia na chladenie paliva na teplotu -160 °C a špecializované tankery potrebné na prepravu LNG . Donedávna to bola len menšia nepríjemnosť. V rokoch 2018 až 2023 len 20 % celkového príspevku vývozu uhľovodíkov do ruského rozpočtu pochádzalo z plynu a napriek sankciám Rusko naďalej predáva veľa ropy za dobrú cenu.

Oba boli letecké útoky na vojenské základne, ale tým sa ich podobnosti končia. Iránska paľba viac ako 300 rakiet a bezpilotných lietadiel namierených na Izrael 13. apríla – odpoveď na smrtiaci izraelský letecký útok pred dvoma týždňami na iránsky diplomatický komplex v Damasku – nemohla byť verejnejšia. Oficiálne to oznámili, keď projektily ešte  leteli  a ich cestu naprieč Blízkym východom sledovali videá na sociálnych sieťach, ktoré ich ukazovali ako šmuhy na nočnej oblohe. Zjavná odveta Izraela o päť nocí neskôr bola na druhej strane zahalená hmlou vojny. Niekoľko hodín po tom, čo sa to začalo, neprišlo žiadne oficiálne potvrdenie z Izraela a z Iránu sa objavili len tie naznačené detaily. Útok mal obmedzený rozsah, takže Irán sa nemusí cítiť nútený znova vykonať odvetu. Napriek tomu, po desaťročiach utajovaných vojen, teraz si dve najsilnejšie mocnosti Blízkeho východu navzájom vymieňali údery na svojom území – čo je zlovestný precedens.

Svetové agentúry s rozličnými komentármi uverejnili správu, že Rusko úspešne otestovalo ťažkotonážnu raketu Angara-A5 – svoju prvú vesmírnu raketu vyvinutú za obdobie po rozpade Sovietskeho zväzu. Hoci  Kremeľ štart rakety propaguje ako úspech, udalosť postihlo niekoľko neúspechov. Štart na kozmodróme Vostočnyj bol pôvodne plánovaný na december 2023, ale museli ho odložiť. Bol preložený na 9. apríla, ale na poslednú chvíľu bol zrušený. Oficiálne uviedli, že došlo k poruche tlakového systému centrálnej blokovej okysličovacej nádrže rakety. Ďalší deň bol štart kvôli technickým problémom opäť odložený, kým raketa 11. apríla konečne odštartovala. Tento prípad poukazuje na problémy Moskvy  tvárou v tvár západným sankciám, najmä v technologicky náročných sektoroch, ako je aj vesmírny priemysel.