Kategória: Názory iných

V súvislosti s nedávnou návštevou srbského prezidenta Alexandra Vučića v Rusku vo Washingtone sa hovorilo o neúspechu americkej diplomacie a pokračujúcej „expanzii Ruska na Balkáne“. Hlavne preto, že jedným z hlavných bodov rokovaní Vučića s prezidentom Vladimírom Putinom bola otázka dodávok moderných zbraňových systémov do Srbska a tiež dohoda o vytvorení zóny voľného obchodu medzi Srbskom a Euroázijskou hospodárskou úniou. Pribúdajú však signály, že ani Rusko, ani Spojené štáty nie sú jedinými mocnosťami, ktoré zacielili svoj záujem na strategický región západného Balkánu.

Avizovaná dodávka amerických protitankových rakiet Javelin FGM-148 ukrajinským ozbrojeným silám vyvolala znepokojenie a varovania na viacerých stranách. Zbraň určená proti obrneným vozidlám a opevnením postaveniam je účinným prostriedkom boja a Biely dom niekoľko mesiacov váhal, či poskytnúť takýto prostriedok Ukrajine, aby tým neprispel k ďalšiemu vyostreniu vzájomných americko-ruských vzťahov. Je možné, že kampaň domácich politických oponentov o ruskom zasahovaní do amerických prezidentských volieb zastrašila Biely dom až tak, že ustúpil nátlaku rusofóbnych kruhov v Kongrese, aby ich umlčal.

V sobotu 11. novembra 2017 pochodovalo Varšavou okolo 60 000 ľudí, ktorí oslavovali Deň nezávislosti Poľska. Dav ďaleko prevýšil počet osôb na oficiálnych vládnych podujatiach. Účastníci niesli kresťanské symboly, ale aj heslá, ako napríklad „Biela Európa bratských národov“ a transparenty Národného radikálneho tábora – antisemitskej skupiny založenej pred druhou svetovou vojnou.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na nedávnom summite Východného partnerstva v Bruseli sa vyjadril pomerne dosť nevyberaným slovníkom na adresu Ukrajiny, pričom kritizoval prístup Kyjeva k právam národnostných menšín. Všimol si to ukrajinský novinár Denis Trubecký vo svojom komentári na nemeckom internetovom portáli Mitteldeutscher Rundfunk, ktorý venoval pozornosť situácii v Zakarpatskej oblasti západnej Ukrajiny, kde podľa oficiálnych údajov žije asi 150 000 Maďarov.

Vplyvný britský týždenník The Economist konštatoval (16.11.2017), že britská politika je hlboko zmenená populizmom. Veľká Británia by mala byť imúnna voči populizmu. Namiesto toho sa stáva jeho „najpravdepodobnejšou obeťou.“ Británia by mala mať lepšiu pozíciu než ktorákoľvek iná krajina, aby bojovala proti populistickej horúčke, ktorá sa šíri po celom svete.

„Ukrajinská kríza viedla k politickému konfliktu medzi Ruskom a Spojenými štátmi, odcudzeniu Ruska od krajín Európskej únie.“ – napísal riaditeľ strediska Nadácie Carnegie v Moskve Dmitrij Trenin, ktorý popri dlhoročnej praxi výskumníka v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti má aj skúsenosti, nadobudnuté počas služby v sovietskych a neskôr ruských ozbrojených silách (1972-1993). Bol styčným dôstojníkom Sovietskej armády v Nemecku a pôsobil tiež v sovietskej delegácii na sovietsko-amerických rokovaniach o jadrových a vesmírnych zbraniach v Ženeve.

Bývalý riaditeľ izraelskej špeciálnej služby Nativ, uznávaný zahranično-politický analytik a bezpečnostný expert Jakov Kedmi poskytol rozhovor ruskému internetovému portálu „Vojenno-promyšlennyj kurier“, v ktorom hovoril o rastúcom vplyve Ruska na blízkom východe.

Člen ruskej Akadémie vojenských vied Alexander A. Bartoš uverejnil v denníku Nezavisimaja gazeta článok, v ktorom uvádza, že „zvýšenie miery hybridnej vojny vedenej proti Rusku spôsobuje, že tento druh medzištátnej geopolitickej konfrontácie je jednou z najakútnejších hrozieb pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť.“