Kategória: Názory iných

Ak Severná Kórea sa stane plnohodnotnou jadrovou mocnosťou, Spojené štáty sa musia rozhodnúť, či na ňu zaútočia – alebo sa naučia s ňou žiť. Od tohto rozhodnutia Washingtonu do značnej miery závisí dôveryhodnosť USA v očiach jej spojencov – Japonska a Južnej Kórei, ktoré sa v súčasnosti plne spoliehajú na americký jadrový dáždnik. Viera oboch krajín v spoľahlivosť týchto bezpečnostných záruk je hlavným faktorom, ktorý určuje zdržanlivosť Japonska a Južnej Kórei vo vzťahu k možnosti využiť ich vlastný potenciál na získanie jadrových zbraní.

Americké ministerstvo financií má predložiť Kongresu Spojených štátov správu o ruských oligarchoch a „pološtátnych subjektoch“ v okolí prezidenta Vladimíra Putina, ktorá sa pravdepodobne použije ako základ pre ďalšie sankcie proti ruským záujmom. Jeden z ľudí z okruhu ruského prezidenta – riaditeľ druhej najväčšej ruskej banky Andrej Kostin sa počas Svetového ekonomického fóra v Davose v tejto súvislosti vyjadril, že „akékoľvek sankcie proti inštitúciám by boli ako vyhlásenie vojny.“

Turecký prezident Recep Ayyip Erdogan vyhlásil, že operácia tureckej armády v kurdskej enkláve Afrín na severe Sýrie prebieha „úspešne“ a bude pokračovať dovtedy, kým turecké jednotky nezlikvidujú posledného „teroristu.“ Mestečko Afrín bolo pod kontrolou kurdských Oddielov ľudovej sebaobrany, ktoré sú spojencami USA v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát. Turci avizovali, že ich vojenská operácia by sa mohla rozšíriť z Afrínu do Mandžíbu, kde americkí vojaci cvičia bojovníkov kurdských milícií, označovaných Ankarou za „teroristov.“ Už skôr Erdogan kritizoval Spojené štáty za ich podporu Kurdov.

Vedúci delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy v Štrasburgu Ľuboš Blaha hovoril v štrasburskom pléne v utorok 23.januára na tému ukrajinskej občianskej vojny. Do diskusie sa zapojili predovšetkým ukrajinskí poslanci, ktorí kritizovali Rusko. Na vystúpenie Ľ. Blahu agresívne reagoval aj poslanec ukrajinského parlamentu Oleh Ľjaško, líder krajne pravicovej strany, ktorá sa zvykne označovať ako fašistická. Delegácia Ruskej federácie sa rokovaní nezúčastňuje po tom, čo jej v 2014 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy odobralo hlasovacie práva.

V nedeľu 21.januára 2018 bude zjazd nemeckých sociálnych demokratov (SPD), na ktorom sa má rozhodnúť, či budú pokračovať rokovania s konzervatívnymi partnermi CDU/CSU o vytvorení koaličnej vlády. Značná časť nemeckej verejnosti vníma pokračovanie tzv. veľkej koalície skepticky, ale 45 % oslovených občanov Spolkovej republiky Nemecko takéto riešenie podporuje. Až 67 % respondentov v prieskume verejnej mienky uviedlo, že si neželajú, aby v budúcej vláde bol ministrom predseda SPD Martin Schulz, ktorého účasť v novom kabinete schvaľuje iba 30 % voličov sociálnej demokracie.

Koncom januára minulého roku skupina bývalých účastníkov vládnej vojenskej operácie v Donbase s podporou niektorých poslancov ukrajinského parlamentu zablokovala na viacerých úsekoch železničné trate spájajúce Ukrajinu s územím pod kontrolou separatistov. Nacionalistickí radikáli svoj krok odôvodnili argumentáciou, že akékoľvek obchodovanie so samozvanými republikami v Doneckej a Luhanskej oblasti je protizákonné. Vláda v Kyjeve sa 15. marca 2017 pridala k živelnej dopravnej blokáde organizovanej radikálmi a napriek tomu, že premiér Volodymyr Hrojsman označil predtým blokádu železničných tratí za zločin, Bezpečnostná rada Ukrajiny pozastavila všetku nákladnú dopravu na východ krajiny, ktorý ovládajú separatisti.

Zahraniční pozorovatelia už verejne upozorňujú na to, že súčasná politika vlády v Kyjeve zhoršuje humanitárne problémy na východnej Ukrajine a „celkový kontext situácie je strašný.“ Za obdobie od januára do novembra 2017 zaznamenal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva 552 civilných obetí konfliktu v Donbase, z toho 98 zabitých a 454 zranených. Oficiálna bilancia obetí konfliktu prekračuje číslo 10 000, z toho bolo 2 800 civilistov.

Iránska islamská republika je regionálna mocnosť, ktorá do značnej miery ovplyvňuje dianie v krajinách Stredného východu. Z toho dôvodu viaceré vlády venovali zvýšenú pozornosť búrlivým udalostiam v niektorých iránskych mestách, kde došlo k protestom hlavne mladých ľudí, nespokojných so sociálno-ekonomickou situáciou v Iráne, ako aj s niektorými zahranično-politickými aktivitami režimu v Teheráne.

Keď Spojené štáty v roku 2001 vtrhli do Afganistanu, americké a ruské záujmy boli do značnej miery vyrovnané. Obe krajiny chceli rozdrviť al-Kájdu a k nej pridružené teroristické skupiny a zabrániť tomu, aby sa Afganistan opäť stal útočiskom teroristov. Kremeľ bol však obozretný voči perspektíve dlhodobej americkej vojenskej prítomnosti v regióne, ale toleroval operácie USA a NATO v nádeji, že pomôžu priniesť stabilitu do južnej a strednej Ázie. Spolupráca medzi Ruskom a Spojenými štátmi v Afganistane dosiahla svoj vrchol za vlády prezidenta Baracka Obamu, keď Moskva povolila silám USA a NATO dopravovať zariadenia a zásoby cez ruské územie.

V súvislosti s nedávnou návštevou srbského prezidenta Alexandra Vučića v Rusku vo Washingtone sa hovorilo o neúspechu americkej diplomacie a pokračujúcej „expanzii Ruska na Balkáne“. Hlavne preto, že jedným z hlavných bodov rokovaní Vučića s prezidentom Vladimírom Putinom bola otázka dodávok moderných zbraňových systémov do Srbska a tiež dohoda o vytvorení zóny voľného obchodu medzi Srbskom a Euroázijskou hospodárskou úniou. Pribúdajú však signály, že ani Rusko, ani Spojené štáty nie sú jedinými mocnosťami, ktoré zacielili svoj záujem na strategický región západného Balkánu.