Kategória: Názory iných

Výsledky nedeľňajších parlamentných volieb v Taliansku očakávali v európskych metropolách s netrpezlivým napätím. Po otrase z Brexitu a mesiacoch nervozity z rokovaní o zostavovaní koaličnej vlády v Nemecku lídri Európskej únie čakali, ako sa presadia vo voľbách tzv. antisystémové politické strany, ktoré sa netaja svojím euroskepticizmom, kritizujúce zle fungujúci spoločenský systém a ktoré sa uchádzali o priazeň voličov sľubmi, prekračujúcimi rámec reálnych možností talianskej ekonomiky – napríklad zavedenie minimálnej mesačnej mzdy 780 €.

Pozornosť analytikov vo svete upútalo posolstvo prezidenta Vladimíra Putina o stave krajiny, v ktorom sa podrobne venoval najnovším strategickým zbrojným systémom Ruska. Pri tejto príležitosti účastníkom zhromaždenia 1. marca 2018 v moskovskej Manéži pripomenul, že ešte v roku 2004 – keď USA odstúpili od dohody o protiraketovej obrane (ABM) – hovoril o prácach na vytvorení systémov, ktoré by mohli protiraketovú obranu prekonať. Ale vtedy s Ruskom nikto nechcel o tom hovoriť. Odborníci si teraz všimli, že všetky Putinom prezentované diapozitívy a videá zbraňových systémov pochádzajú ešte zo sovietskej éry, keď Moskva hľadala odpoveď na „strategickú obrannú iniciatívu“ amerického prezidenta Ronalda Reagana. Viaceré z nich sú v štádiu testovania, ale nie sú vôbec pripravené na operatívne nasadenie.

O tri týždne – 18. marca 2018 – sa budú konať v Rusku prezidentské voľby. Ani domáci, ale ani zahraniční kritici autokratického režimu v Rusku si nevedia predstaviť krajinu bez prezidenta Vladimíra Putina, pretože jeho protivníci neponúkajú presvedčivú alternatívnú víziu ruskej budúcnosti. V zahraničí by chceli vidieť Putinovu alternatívu v protikorupčnom aktivistovi Alexejovi Navaľnom, ale jemu úrady nedovolili kandidovať na úrad prezidenta kvôli jeho odsúdeniu za údajnú spreneveru. Avšak ani Navaľnyj napriek svojmu nesmierne bojovnému duchu nie je považovaný Putinovými kritikmi za spoľahlivého garanta „európskej budúcnosti Ruska“.

Britský liberálny denník The Guardian v redakčnom komentári sa venoval 37-stránkovej žalobe osobitného vyšetrovateľa – predtým šéfa FBI – Roberta Muellera, týkajúcej sa ruských pokusov ovplyvniť prezidentské voľby v USA. Dokument obsahuje úvahy o fungovaní skutočne profesionálnej propagandy alebo lobistickej organizácie. „Internetová výskumná agentúra“ v Sankt-Petersburgu je známa ako ruská „továreň trollov“, ktorá však minula svoj mnohomiliónový dolárový rozpočet na oveľa viac, ako je jednoduchý „trolling.“

Nenaplnili sa pochybnosti niektorých zahraničných analytikov spred dvoch rokov, či sa prezident Vladimír Putin bude 18. marca 2018 uchádzať o post hlavy Ruskej federácie. Aktuálne prieskumy uvádzajú, že disponuje drvivou podporou občanov, jeho vládna strana Jednotné Rusko získala v parlamentných voľbách v septembri 2016 ústavnú väčšinu a anexiou Krymu fixoval svoj obraz záchrancu národa v očiach mnohých Rusov. Nachádza sa však pod tlakom hromadiacich sa problémov, ktoré charakterizuje anemické oživenie ekonomiky, prízrak volebnej apatie i potenciálne riziko destabilizačných zápasov medzi mocenskými skupinami vo vnútri systému.

Ak Severná Kórea sa stane plnohodnotnou jadrovou mocnosťou, Spojené štáty sa musia rozhodnúť, či na ňu zaútočia – alebo sa naučia s ňou žiť. Od tohto rozhodnutia Washingtonu do značnej miery závisí dôveryhodnosť USA v očiach jej spojencov – Japonska a Južnej Kórei, ktoré sa v súčasnosti plne spoliehajú na americký jadrový dáždnik. Viera oboch krajín v spoľahlivosť týchto bezpečnostných záruk je hlavným faktorom, ktorý určuje zdržanlivosť Japonska a Južnej Kórei vo vzťahu k možnosti využiť ich vlastný potenciál na získanie jadrových zbraní.

Americké ministerstvo financií má predložiť Kongresu Spojených štátov správu o ruských oligarchoch a „pološtátnych subjektoch“ v okolí prezidenta Vladimíra Putina, ktorá sa pravdepodobne použije ako základ pre ďalšie sankcie proti ruským záujmom. Jeden z ľudí z okruhu ruského prezidenta – riaditeľ druhej najväčšej ruskej banky Andrej Kostin sa počas Svetového ekonomického fóra v Davose v tejto súvislosti vyjadril, že „akékoľvek sankcie proti inštitúciám by boli ako vyhlásenie vojny.“

Turecký prezident Recep Ayyip Erdogan vyhlásil, že operácia tureckej armády v kurdskej enkláve Afrín na severe Sýrie prebieha „úspešne“ a bude pokračovať dovtedy, kým turecké jednotky nezlikvidujú posledného „teroristu.“ Mestečko Afrín bolo pod kontrolou kurdských Oddielov ľudovej sebaobrany, ktoré sú spojencami USA v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát. Turci avizovali, že ich vojenská operácia by sa mohla rozšíriť z Afrínu do Mandžíbu, kde americkí vojaci cvičia bojovníkov kurdských milícií, označovaných Ankarou za „teroristov.“ Už skôr Erdogan kritizoval Spojené štáty za ich podporu Kurdov.

Vedúci delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy v Štrasburgu Ľuboš Blaha hovoril v štrasburskom pléne v utorok 23.januára na tému ukrajinskej občianskej vojny. Do diskusie sa zapojili predovšetkým ukrajinskí poslanci, ktorí kritizovali Rusko. Na vystúpenie Ľ. Blahu agresívne reagoval aj poslanec ukrajinského parlamentu Oleh Ľjaško, líder krajne pravicovej strany, ktorá sa zvykne označovať ako fašistická. Delegácia Ruskej federácie sa rokovaní nezúčastňuje po tom, čo jej v 2014 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy odobralo hlasovacie práva.

V nedeľu 21.januára 2018 bude zjazd nemeckých sociálnych demokratov (SPD), na ktorom sa má rozhodnúť, či budú pokračovať rokovania s konzervatívnymi partnermi CDU/CSU o vytvorení koaličnej vlády. Značná časť nemeckej verejnosti vníma pokračovanie tzv. veľkej koalície skepticky, ale 45 % oslovených občanov Spolkovej republiky Nemecko takéto riešenie podporuje. Až 67 % respondentov v prieskume verejnej mienky uviedlo, že si neželajú, aby v budúcej vláde bol ministrom predseda SPD Martin Schulz, ktorého účasť v novom kabinete schvaľuje iba 30 % voličov sociálnej demokracie.