Kategória: Názory iných

Bývalé sovietske republiky robia civilizačné kroky, ktoré znamenajú odklon od používania ruského jazyka a priblíženie kultúrnej sfére Západu. Namiesto azbuky zavádzajú latinku, čo môže znepokojovať nielen Moskvu, ale aj ruské menšiny, ktoré žijú v týchto krajinách. Niektorí analytici uvedený proces považujú za prejav snahy post-sovietskych štátov definitívne uniknúť vplyvu Ruska. Fakt, že Moskva doteraz neprejavila voči tomuto trendu negatívne reakcie, pripisujú viacerým okolnostiam, ktoré dávajú do súvislosti aj s tým, že Rusko – sankcionované Západom – zapojilo sa do konfliktu na Ukrajine a v Sýrii, takže nemá dostatok energie, aby sa angažovalo v ďalšom spore.

Podľa donedávna utajovanej analýzy britskej vlády odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie krajinu poškodí, nech už budú podmienky dohody o Brexit-e – ktorú Londýn uzavrie s Bruselom – akékoľvek. Ekonomický rast Veľkej Británie by mal byť v priebehu najbližších 15 rokov o päť percent nižší, ako keby k Brexit-u nedošlo. Poslanec vládnej Konzervatívnej strany Iain Duncan Smith – podporujúci odchod z Európskej únie – na uvedenú prognózu reagoval s pochybnosťami, pričom poukázal na fakt, že skoro všetky predpovede o negatívnych dôsledkoch Brexit-u na britskú ekonomiku sa doteraz nenaplnili.

Ukrajinská kríza sa obvykle chápe ako akt konečného oddelenia druhej najväčšej bývalej sovietskej republiky od cárskeho Ruska. Význam reverzného efektu – teda keď Rusko konečne „nakreslí“ hranicu medzi sebou a Ukrajinou – sa často prehliada, ale jeho význam je obrovský. Uzavrela sa kniha post-imperiálneho obdobia nedávnej histórie Ruska, ktorá ešte stála vyvolávala nádeje na nejakú zmysluplnú reintegráciu bývalých sovietskych republík okolo Ruskej federácie. Namiesto toho oddelenie Ukrajiny a zrútenie vzťahov so Západom uviedli novú éru, v ktorej sa Ruská federácia presadzuje ako samostatný multietnický štát uprostred megakontinentu Veľkej Euroázie.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho vláda zavedie clá vo výške 25 % na dovoz ocele a 10 % na dovoz hliníka. Označuje sa to ako jedno z najzávažnejších rozhodnutí v posledných desaťročiach, pretože môže začať „dominový efekt“ – sériu odvetných colných taríf, ktoré negatívne narušia doterajší režim fungovania globálnej ekonomiky. Napríklad protiopatrenia už avizoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a podobne sa pripravujú aj ďalší obchodní partneri Spojených štátov. Tarify Donalda Trumpa sa považujú za otváraciu salvu v začínajúcej obchodnej vojne, pričom osobitnú pozornosť v tomto kontexte vyvoláva očakávanie, ako zareaguje Peking, ktorý má záujem udržať si otvorené trhy na Západe.

V nedeľu 18. marca 2018 uskutočnia sa voľby prezidenta Ruske federácie. Niet pochybností o tom, že znovu v prezidentských voľbách zvíťazí Vladimír Putin, ale napriek tomu analytici a svetové mienkotvorné médiá venujú tejto udalosti pozornosť a rozoberajú situáciu, v akej sa Rusko nachádza. Pozorovatelia si všimli, že za deň volieb bol vybraný 18. marec. Pred štyrmi rokmi – 17. marca 2014 – krymský parlament vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý sa na druhý deň stal členom Ruskej federácie. Putinovi stúpenci sa neobávajú o jeho volebné víťazstvo, ale starosti im robí iba účasť občanov vo voľbách, aby percento neúčasti voličov nedevalvovalo politickú legitimitu po štvrtýkrát zvoleného prezidenta.

Výsledky nedeľňajších parlamentných volieb v Taliansku očakávali v európskych metropolách s netrpezlivým napätím. Po otrase z Brexitu a mesiacoch nervozity z rokovaní o zostavovaní koaličnej vlády v Nemecku lídri Európskej únie čakali, ako sa presadia vo voľbách tzv. antisystémové politické strany, ktoré sa netaja svojím euroskepticizmom, kritizujúce zle fungujúci spoločenský systém a ktoré sa uchádzali o priazeň voličov sľubmi, prekračujúcimi rámec reálnych možností talianskej ekonomiky – napríklad zavedenie minimálnej mesačnej mzdy 780 €.

Pozornosť analytikov vo svete upútalo posolstvo prezidenta Vladimíra Putina o stave krajiny, v ktorom sa podrobne venoval najnovším strategickým zbrojným systémom Ruska. Pri tejto príležitosti účastníkom zhromaždenia 1. marca 2018 v moskovskej Manéži pripomenul, že ešte v roku 2004 – keď USA odstúpili od dohody o protiraketovej obrane (ABM) – hovoril o prácach na vytvorení systémov, ktoré by mohli protiraketovú obranu prekonať. Ale vtedy s Ruskom nikto nechcel o tom hovoriť. Odborníci si teraz všimli, že všetky Putinom prezentované diapozitívy a videá zbraňových systémov pochádzajú ešte zo sovietskej éry, keď Moskva hľadala odpoveď na „strategickú obrannú iniciatívu“ amerického prezidenta Ronalda Reagana. Viaceré z nich sú v štádiu testovania, ale nie sú vôbec pripravené na operatívne nasadenie.

O tri týždne – 18. marca 2018 – sa budú konať v Rusku prezidentské voľby. Ani domáci, ale ani zahraniční kritici autokratického režimu v Rusku si nevedia predstaviť krajinu bez prezidenta Vladimíra Putina, pretože jeho protivníci neponúkajú presvedčivú alternatívnú víziu ruskej budúcnosti. V zahraničí by chceli vidieť Putinovu alternatívu v protikorupčnom aktivistovi Alexejovi Navaľnom, ale jemu úrady nedovolili kandidovať na úrad prezidenta kvôli jeho odsúdeniu za údajnú spreneveru. Avšak ani Navaľnyj napriek svojmu nesmierne bojovnému duchu nie je považovaný Putinovými kritikmi za spoľahlivého garanta „európskej budúcnosti Ruska“.

Britský liberálny denník The Guardian v redakčnom komentári sa venoval 37-stránkovej žalobe osobitného vyšetrovateľa – predtým šéfa FBI – Roberta Muellera, týkajúcej sa ruských pokusov ovplyvniť prezidentské voľby v USA. Dokument obsahuje úvahy o fungovaní skutočne profesionálnej propagandy alebo lobistickej organizácie. „Internetová výskumná agentúra“ v Sankt-Petersburgu je známa ako ruská „továreň trollov“, ktorá však minula svoj mnohomiliónový dolárový rozpočet na oveľa viac, ako je jednoduchý „trolling.“

Nenaplnili sa pochybnosti niektorých zahraničných analytikov spred dvoch rokov, či sa prezident Vladimír Putin bude 18. marca 2018 uchádzať o post hlavy Ruskej federácie. Aktuálne prieskumy uvádzajú, že disponuje drvivou podporou občanov, jeho vládna strana Jednotné Rusko získala v parlamentných voľbách v septembri 2016 ústavnú väčšinu a anexiou Krymu fixoval svoj obraz záchrancu národa v očiach mnohých Rusov. Nachádza sa však pod tlakom hromadiacich sa problémov, ktoré charakterizuje anemické oživenie ekonomiky, prízrak volebnej apatie i potenciálne riziko destabilizačných zápasov medzi mocenskými skupinami vo vnútri systému.