Kategória: Názory iných

V súvislosti s nadchádzajúcimi rozhovormi medzi najvyšším predstaviteľom Severnej Kórey Kim Čong-unom a prezidentom Južnej Kórey Mun Če-inom – ktoré sa uskutočnia v piatok 28. apríla 2018 – a potenciálnym stretnutím Kim Čong-una a amerického prezidenta Donalda Trumpa v máji, resp. v júni tohto roku, Čína vidí nebezpečenstvo, že bude diplomaticky prekonaná Washingtonom. Mnohí čínski odborníci sa obávajú znovuzjednotenej Kórey s bezpečnostným aliančným vzťahom so Spojenými štátmi a americkými jednotkami, ktoré by zostali na Kórejskom polostrove. Počas víkendu z Pchjongjangu prišlo vyjadrenie, že Severná Kórea nebude namietať voči americkým vojakom, ktorí sa zdržiavajú v Južnej Kórei, čo sa považuje za neprijateľné pre Peking.

Už viac ako desať rokov najvyšší politickí predstavitelia Pekingu a reprezentanti čínskych podnikateľských kruhov cestujú po svete a zo svojich „peňaženiek bez dna“ ponúkajú štedré investície. Od Ázie cez Afriku, USA až po Latinskú Ameriku je zjavná ich aktivita, ktorú nemožno ignorovať a ktorá potvrdzuje, že Čína sa presadzuje ako nastupujúca svetová veľmoc. Analytici už postrehli, že táto aktivita zodpovedá oficiálnym i neoficiálnym cieľom zahraničnej politiky Číny, a preto pozorne sledujú zameranie čínskeho strategického záujmu. Menej známa je rozptýlená, ale rozširujúca sa čínska „stopa“ v Európe. Z krajín skupiny V4 sa za „stredoeurópsky raj“ pre čínske investície považuje Maďarsko. Karikaturista z britského denníka The Guardian pred ôsmimi rokmi varoval Európu pred hrozbou čínskeho draka, ktorý už vtedy krúžil nad Európou.

Vo Veľkej Británii neutícha debata o tom, či by sa nemalo zopakovať referendum o odchode z Európskej únie – konalo sa 23. júna 2016 – v ktorom prívrženci odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ zvíťazili iba tesnou väčšinou 51,9 % hlasov. Experti medzivládnej Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ešte v októbri minulého roku prezentovali názor, že britskej ekonomike by najlepšie prospelo, keby štát prostredníctvom opakovaného referenda o vystúpení z EÚ zabránil Brexit-u. Existujú však aj štúdie, podľa ktorých by Británia zarobila aj na Brexit-e bez dohody s Európskou úniou, keby zároveň jednostranne odstránila všetky obchodné bariéry.

Pretože USA pripravujú ďalšie sankcie proti Rusku ako reakciu na podporu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Assadovi, Moskva sa snaží nájsť spôsob, ako na to reagovať. Pripravuje sa zákon zameraný na odvetvia, v ktorých sa americké firmy spoliehajú na ruské produkty. Za najefektívnejšie sa považujú obmedzenia spolupráce v jadrovej energetike, letectve a kozmických technológiách, kde však zavedenie obmedzení poškodí lukratívny ruský export do Spojených štátov. Podľa denníka Financial Times USA sú štvrtým najväčším obchodným partnerom Ruska, pričom import zo Spojených štátov predstavuje hodnotu 12,7 miliardy $ a vývoz do krajiny 17 miliárd $. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov naznačil, že v Moskve v súvislosti s americkými sankciami sa diskutuje o alternatíve k „zneužívaniu dolára“ ako globálnej rezervnej meny zo strany Washingtonu.

Podľa nemeckého časopisu Der Spiegel „ak Briti neuvoľnia ďalšie podrobnosti alebo dôkazy, existuje nebezpečenstvo, že prípad Skripaľ sa stane skôr vecou viery ako skutočnosťou.“ Vyjadril tým fakt, že vláda Veľkej Británie doteraz nepredložila medzinárodnému spoločenstvu, ani spojencom v Európskej únii a v NATO dôkazy, o ktoré by mohla vierohodne oprieť oficiálne vznesené obvinenie voči Ruskej federácii, že nesie zodpovednosť za pokus o otrávenie bývalého plukovníka spravodajskej služby GRU Sergeja Skripaľa a jeho dcéry nebezpečnou nervovo-paralytickou látkou „Novičok“, vyvinutou v bývalom Sovietskom zväze. Niektorí analytici prístup britskej vlády spájajú s rusofóbnou optikou konzervatívnych politikov, ktorí sa tým vracajú do čias studenej vojny.

Podľa amerického časopisu Politico deväť z 28 členských štátov Európskej únie – Bulharsko, Cyprus, Grécko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko – nevypovedalo ruských diplomatov ako odvetu za otrávenie bývalého špióna a jeho dcéry vo Veľkej Británii. Slovenská republika – podobne ako niektoré iné krajiny – stiahla svojho veľvyslanca z Moskvy na konzultácie, čo považuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a vláda za primeraný krok ako reakciu na danú situáciu. S takýmto postojom nebol spokojný prezident republiky Andrej Kiska a predstavitelia opozície, ale slovenská verejnosť nezdieľa jednoznačnú podporu názorom prezidenta a opozičných politikov.

Bývalé sovietske republiky robia civilizačné kroky, ktoré znamenajú odklon od používania ruského jazyka a priblíženie kultúrnej sfére Západu. Namiesto azbuky zavádzajú latinku, čo môže znepokojovať nielen Moskvu, ale aj ruské menšiny, ktoré žijú v týchto krajinách. Niektorí analytici uvedený proces považujú za prejav snahy post-sovietskych štátov definitívne uniknúť vplyvu Ruska. Fakt, že Moskva doteraz neprejavila voči tomuto trendu negatívne reakcie, pripisujú viacerým okolnostiam, ktoré dávajú do súvislosti aj s tým, že Rusko – sankcionované Západom – zapojilo sa do konfliktu na Ukrajine a v Sýrii, takže nemá dostatok energie, aby sa angažovalo v ďalšom spore.

Podľa donedávna utajovanej analýzy britskej vlády odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie krajinu poškodí, nech už budú podmienky dohody o Brexit-e – ktorú Londýn uzavrie s Bruselom – akékoľvek. Ekonomický rast Veľkej Británie by mal byť v priebehu najbližších 15 rokov o päť percent nižší, ako keby k Brexit-u nedošlo. Poslanec vládnej Konzervatívnej strany Iain Duncan Smith – podporujúci odchod z Európskej únie – na uvedenú prognózu reagoval s pochybnosťami, pričom poukázal na fakt, že skoro všetky predpovede o negatívnych dôsledkoch Brexit-u na britskú ekonomiku sa doteraz nenaplnili.

Ukrajinská kríza sa obvykle chápe ako akt konečného oddelenia druhej najväčšej bývalej sovietskej republiky od cárskeho Ruska. Význam reverzného efektu – teda keď Rusko konečne „nakreslí“ hranicu medzi sebou a Ukrajinou – sa často prehliada, ale jeho význam je obrovský. Uzavrela sa kniha post-imperiálneho obdobia nedávnej histórie Ruska, ktorá ešte stála vyvolávala nádeje na nejakú zmysluplnú reintegráciu bývalých sovietskych republík okolo Ruskej federácie. Namiesto toho oddelenie Ukrajiny a zrútenie vzťahov so Západom uviedli novú éru, v ktorej sa Ruská federácia presadzuje ako samostatný multietnický štát uprostred megakontinentu Veľkej Euroázie.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho vláda zavedie clá vo výške 25 % na dovoz ocele a 10 % na dovoz hliníka. Označuje sa to ako jedno z najzávažnejších rozhodnutí v posledných desaťročiach, pretože môže začať „dominový efekt“ – sériu odvetných colných taríf, ktoré negatívne narušia doterajší režim fungovania globálnej ekonomiky. Napríklad protiopatrenia už avizoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a podobne sa pripravujú aj ďalší obchodní partneri Spojených štátov. Tarify Donalda Trumpa sa považujú za otváraciu salvu v začínajúcej obchodnej vojne, pričom osobitnú pozornosť v tomto kontexte vyvoláva očakávanie, ako zareaguje Peking, ktorý má záujem udržať si otvorené trhy na Západe.