Kategória: Názory iných

V memorande amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončení účasti Spojených štátov v tzv. iránskej jadrovej dohode (JCPOA) sa uvádza, že dohoda sa „nedokázala zaoberať hrozbou iránskeho raketového programu.“ Vznikol približne pred 40 rokmi; v jeho začiatkoch bola využívaná sovietska raketová technika, ktorú však Iránci nezískali zo Sovietskeho zväzu, ale z iných krajín. Kľúčovým partnerom pre rozvoj iránskeho raketového priemyslu bola Severná Kórea. Prvý satelit s názvom Omid vypustili do vesmíru v roku 2006, v roku 2009 vypustiil družicu Rasad, ktorá fotografovala povrch našej planéty a snímky posielala na Zem. V súčasnosti majú iránske ozbrojené sily vo výzbroji niekoľko druhov rakiet a uskutočňujú testy balistických striel s doletom cca 2000 kilometrov, čo osobitne znepokojuje hlavne Izrael, ale aj Saudskú Arábiu, ktorá je regionálnym rivalom Iránu.

Riaditeľka analytického oddelenia Centra politických technológií v Moskve Tatiana Stanovaja na internetovom portále moskovského strediska Nadácie Carnegie rozoberá vplyv západných sankcií na vzťahy medzi ruskými veľkopodnikateľmi a Kremľom. Podľa jej názoru najnovšie kolo sankcií Spojených štátov zasiahlo Rusko tvrdo. V budúcnosti bude ruský štát zdieľať nové riziká a minimalizovať sociálno-ekonomické dôsledky pre postihnuté regióny a priemyselné odvetvia. Povedie to k novej vlne prerozdeľovania majetku založenej na štátnych – nie ekonomických – záujmoch. Najnovšie americké sankcie sa javia ako jeden z najsilnejších úderov proti Rusku od roku 2014. Ovplyvnili nielen vládnych činiteľov, ale mali dopad aj na podnikateľskú elitu. Sankcie ovplyvnia rozpočtovú a daňovú politiku, rozdelenie majetku, vzťahy vlády a podnikateľskej komunity, makroekonomické ukazovatele a sociálny blahobyt verejnosti.

Minulý týždeň poskytol Kongres USA dlhotrvajúce ovácie francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, o ktorom denník The Washington Post napísal, že „osud západnej aliancie je v Macronových rukách.“ Predtým podobné prijatie zažil v Európskom parlamente a v najbližších dňoch príde na návštevu do Austrálie. V dobe, keď Angela Merkelová vyzerá unavene, Theresa Mayová pôsobí skrúšene a Donald Trump sa zdá ako „šialenec“, francúzsky prezident vyžaruje energiu, charizmu a inteligenciu. Pri nedávnej návšteve Washingtonu ho prezident Trump nazval „úžasným chlapíkom.“

V súčasnosti sú politické vzťahy medzi USA a Čínou a medzi USA a Ruskom vo veľmi zlom stave a každý z týchto štátov má svoj vlastný názor na to, kto je zodpovedný za zvýšenie rizika eskalácie potenciálneho konfliktu medzi nimi. Rozvoj a nasadenie určitých systémov, ktoré nie sú jadrovými zbraňami, môže ovplyvniť správanie krajiny v krízovej situácii – ale aj to, či sa rozhodne podstúpiť riziko a bude sa podieľať na eskalácii konfliktu. Napríklad čínski experti na základe vyhlásení oficiálnych predstaviteľov a mediálnych správ z USA predpokladajú, že americká vláda uvažuje o možnosti využiť kybernetické zbrane, aby ohrozila ich strategické raketové arzenály a systémy operatívneho riadenia nukleárnych síl v krízových podmienkach.

V súvislosti s nadchádzajúcimi rozhovormi medzi najvyšším predstaviteľom Severnej Kórey Kim Čong-unom a prezidentom Južnej Kórey Mun Če-inom – ktoré sa uskutočnia v piatok 28. apríla 2018 – a potenciálnym stretnutím Kim Čong-una a amerického prezidenta Donalda Trumpa v máji, resp. v júni tohto roku, Čína vidí nebezpečenstvo, že bude diplomaticky prekonaná Washingtonom. Mnohí čínski odborníci sa obávajú znovuzjednotenej Kórey s bezpečnostným aliančným vzťahom so Spojenými štátmi a americkými jednotkami, ktoré by zostali na Kórejskom polostrove. Počas víkendu z Pchjongjangu prišlo vyjadrenie, že Severná Kórea nebude namietať voči americkým vojakom, ktorí sa zdržiavajú v Južnej Kórei, čo sa považuje za neprijateľné pre Peking.

Už viac ako desať rokov najvyšší politickí predstavitelia Pekingu a reprezentanti čínskych podnikateľských kruhov cestujú po svete a zo svojich „peňaženiek bez dna“ ponúkajú štedré investície. Od Ázie cez Afriku, USA až po Latinskú Ameriku je zjavná ich aktivita, ktorú nemožno ignorovať a ktorá potvrdzuje, že Čína sa presadzuje ako nastupujúca svetová veľmoc. Analytici už postrehli, že táto aktivita zodpovedá oficiálnym i neoficiálnym cieľom zahraničnej politiky Číny, a preto pozorne sledujú zameranie čínskeho strategického záujmu. Menej známa je rozptýlená, ale rozširujúca sa čínska „stopa“ v Európe. Z krajín skupiny V4 sa za „stredoeurópsky raj“ pre čínske investície považuje Maďarsko. Karikaturista z britského denníka The Guardian pred ôsmimi rokmi varoval Európu pred hrozbou čínskeho draka, ktorý už vtedy krúžil nad Európou.

Vo Veľkej Británii neutícha debata o tom, či by sa nemalo zopakovať referendum o odchode z Európskej únie – konalo sa 23. júna 2016 – v ktorom prívrženci odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ zvíťazili iba tesnou väčšinou 51,9 % hlasov. Experti medzivládnej Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ešte v októbri minulého roku prezentovali názor, že britskej ekonomike by najlepšie prospelo, keby štát prostredníctvom opakovaného referenda o vystúpení z EÚ zabránil Brexit-u. Existujú však aj štúdie, podľa ktorých by Británia zarobila aj na Brexit-e bez dohody s Európskou úniou, keby zároveň jednostranne odstránila všetky obchodné bariéry.

Pretože USA pripravujú ďalšie sankcie proti Rusku ako reakciu na podporu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Assadovi, Moskva sa snaží nájsť spôsob, ako na to reagovať. Pripravuje sa zákon zameraný na odvetvia, v ktorých sa americké firmy spoliehajú na ruské produkty. Za najefektívnejšie sa považujú obmedzenia spolupráce v jadrovej energetike, letectve a kozmických technológiách, kde však zavedenie obmedzení poškodí lukratívny ruský export do Spojených štátov. Podľa denníka Financial Times USA sú štvrtým najväčším obchodným partnerom Ruska, pričom import zo Spojených štátov predstavuje hodnotu 12,7 miliardy $ a vývoz do krajiny 17 miliárd $. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov naznačil, že v Moskve v súvislosti s americkými sankciami sa diskutuje o alternatíve k „zneužívaniu dolára“ ako globálnej rezervnej meny zo strany Washingtonu.

Podľa nemeckého časopisu Der Spiegel „ak Briti neuvoľnia ďalšie podrobnosti alebo dôkazy, existuje nebezpečenstvo, že prípad Skripaľ sa stane skôr vecou viery ako skutočnosťou.“ Vyjadril tým fakt, že vláda Veľkej Británie doteraz nepredložila medzinárodnému spoločenstvu, ani spojencom v Európskej únii a v NATO dôkazy, o ktoré by mohla vierohodne oprieť oficiálne vznesené obvinenie voči Ruskej federácii, že nesie zodpovednosť za pokus o otrávenie bývalého plukovníka spravodajskej služby GRU Sergeja Skripaľa a jeho dcéry nebezpečnou nervovo-paralytickou látkou „Novičok“, vyvinutou v bývalom Sovietskom zväze. Niektorí analytici prístup britskej vlády spájajú s rusofóbnou optikou konzervatívnych politikov, ktorí sa tým vracajú do čias studenej vojny.

Podľa amerického časopisu Politico deväť z 28 členských štátov Európskej únie – Bulharsko, Cyprus, Grécko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko – nevypovedalo ruských diplomatov ako odvetu za otrávenie bývalého špióna a jeho dcéry vo Veľkej Británii. Slovenská republika – podobne ako niektoré iné krajiny – stiahla svojho veľvyslanca z Moskvy na konzultácie, čo považuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a vláda za primeraný krok ako reakciu na danú situáciu. S takýmto postojom nebol spokojný prezident republiky Andrej Kiska a predstavitelia opozície, ale slovenská verejnosť nezdieľa jednoznačnú podporu názorom prezidenta a opozičných politikov.