Kategória: Názory iných

Analytici si uvedomujú, že vzťahy Ruska k Nemecku a Európskej únii budú v budúcnosti dôležitým faktorom vývoja a rovnováhy vo svete, kde hlavnú úlohu hrajú Spojené štáty a Čína. Ruskí a nemeckí politici by sa mali zaoberať vzťahmi týchto dvoch krajín nielen z hľadiska historickej retrospektívy, ale aj z pohľadu dlhodobých trendov. Moskva pri vnímaní Nemecka musí zhodnotiť šance Európy stať sa plnohodnotným centrom moci do polovice 21. storočia – nezávisle od USA. Postavenie Nemecka ako vedúcej krajiny Európskej únie je obmedzené neochotou väčšiny nemeckej spoločnosti podujať sa na túto misiu. V takomto rámci treba uvažovať nad tým, aká bude budúca pozícia Ruska ako „strednej sily“ medzi Nemeckom a Čínou.

Medzi prvými troma verejnými inštitúciami, ktorým Rusi dôverujú najviac, je Federálna bezpečnostná služba (FSB). Nedávne sociologické prieskumy ukázali, že takmer polovica (45 %) Rusov by si priala, aby ich deti alebo vnuci sa stali dôstojníkmi bezpečnostných služieb. Ľudia sú presvedčení, že nie podnikatelia alebo úradníci, ale „čekisti“ sú skutočnými pánmi situácie v ich krajine. Rast popularity bezpečnostných a spravodajských služieb v Rusku sa takmer zhoduje s obdobím pôsobenia Vladimíra Putina v prezidentskom úrade. Sociológovia si tieto postoje vysvetľujú tak, že pre väčšinu ľudí je FSB pilierom Putinovho režimu a považujú ju za jeden zo „sociálnych výťahov“ v profesionálnej kariére.

Poľsko opakovane dáva najavo, že jeho hlavným strategickým partnerom sú Spojené štáty americké. Nedávno svoju náklonnosť voči Washingtonu prejavila Varšava aj vyjadrením ministra zahraničných vecí Jaceka Czaputowicza počas jeho návštevy v USA, že hoci Poľsko podporilo opatrenia Európskej únie na ochranu členských štátov pred škodlivými účinkami amerických sankcií proti Iránu, „pochopilo americké obavy.“ Poľský premiér Mateusz Morawiecki išiel ešte ďalej, keď vyhlásil, že Poľsko sa bude snažiť, aby slúžilo ako sprostredkovateľ medzi Európskou úniou a USA pri hľadaní východiska zo slepej uličky, do ktorej sa dostali títo „strategickí“ partneri v dôsledku odstúpenia Washingtonu od tzv. jadrovej dohody s Iránom. Možno aj ako určitú protislužbu súčasnú poľskú vláda očakáva, že Trumpova administratíva schváli vyslanie divízie „U.S. Army“ na stabilnú vojenskú základňu v Poľsku.

V aktuálnych podmienkach stupňujúcej sa rivality s Ruskom fakty potvrdzujú hodnotenie expertov, že Západ pokračuje v kurze transformácie postsovietskeho priestoru tak, aby to vyhovovalo jeho záujmom. Kľúčovou krajinou z hľadiska stratégie Spojených štátov zostáva Ukrajina. Kyjev pôsobí ako dôležitý nástroj na ovplyvňovanie tohto priestoru, ktorý čelí ruskej integračnej politike. Analytici amerických think-thankov zaregistrovali, že prezident Vladimír Putin je „unavený“ pokračovaním jeho skrytej podpory povstalcom v Donecku a Luhansku. Pre nikoho nie je tajomstvom, že angažovanosť Ruska na východnej Ukrajine je čoraz nákladnejšia a jej pokračovanie si bude vyžadovať sofistikovanejšiu a náročnejšiu technológiu. Všetky uvádzané faktory sa prejavujú aj v prístupe k riešeniu akútnych problémov Ukrajiny, ktorú čakajú na budúci rok prezidentské a parlamentné voľby.

Poľská elita považuje Poľsko za vodcu východnej Európy. Od roku 2015 je pri moci vo Varšave vláda konzervatívnej politickej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorú Európska únia obviňuje z porušovania demokratických pravidiel. Poľské vzťahy s Bruselom sú problematizované a súčasná vládna elita v Poľsku žiada radikálnu reformu EÚ, ale väčšina Poliakov by nechcela úniu opustiť. V takomto kontexte je logické, že Poľsko si hľadá spojencov, ktorí by mali byť určitou protiváhou Bruselu. Po referende o Brexite poľskí vládni politici zamerali svoju pozornosť na Veľkú Britániu, s ktorou Poľsko spájajú viaceré spoločné záujmy, vrátane potreby vyvažovať vplyv Nemecka v Európe. V bezpečnostnom rámci zaraďuje Poľsko v hierarchii dôležitosti ako svojho hlavného spojenca Spojené štáty.

Ruský televízny kanál „Zvezda“ oznámil, že na leteckej základni Kubinka pri Moskve začalo sa testovanie nového ruského prieskumného lietadla Tu-214ON. Ak sa koncom mája 2018 potvrdí, že testy boli úspešné, Rusko bude mať jedno z najmodernejších lietadiel, ktoré sa používajú na letecký prieskum. Je vybavené systémom monitorovacích zariadení, ako sú optické panoramatické kamery, videokamery fungujúce v reálnom čase, rádiolokátory, špeciálne postranné zobrazovacie zariadenia so syntetizovanou clonou a infračervené zobrazovacie systémy. Novinkou je používanie digitálnych fotoaparátov typu OSDCAM, ktoré umožňujú dokonalé snímkovanie pozorovaných objektov.

V stredu 16. mája 2018 predstavitelia Severnej a Južnej Kórey sa mali stretnúť v Pchanmundžone a diskutovať o následných opatreniach v súvislosti s dohodami, ktoré ich lídri uzavreli v apríli na historickom medzikórejskom summite. Severná Kórea avizované rozhovory odložila a pohrozila aj zrušením plánovaného stretnutia svojho najvyššieho predstaviteľa Kim Čong-una s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v dôsledku pokračovania spoločného cvičenia americkej a juhokórejskej armády. Šéf Bieleho domu však potvrdil záujem, aby sa jeho stretnutie so severokórejským partnerom 12. júna v Singapúre uskutočnilo a uistil Pchjongjang, že Spojené štáty sa neusilujú o „líbyjský model“ denuklerizácie Severnej Kórey. Uvedenú formuláciu totiž použil vo verejnom rozhovore prezidentov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton, čím rozhorčil režim v Pchjongjangu.

Taliansko má tretiu najväčšiu ekonomiku eurozóny, a preto vnútropolitický vývoj v tejto krajine zaujíma nielen Brusel, ale väčšinu krajín Európy. Tradičné centristické politické strany utrpeli v marcových parlamentných voľbách porážku; všetci netrpezlivo očakávajú vznik nového talianskeho kabinetu, ktorý by mal prevziať vládnutie krajine, dlhodobo trpiacej jedným z najvyšších dlhov v eurozóne. Analytici varujú, že by bolo naivné si myslieť, že volebné víťazstvo dvoch protisystémových politických strán v tretej najväčšej ekonomike eurozóny je bezvýznamné. Upozorňujú, aby sa nezabúdalo na to, že Taliansko nie je Grécko, ktoré spôsobilo taký veľký hlavybôľ Európe.

Karikatúra britského denníka Financial Times vystihuje situáciu, v ktorej sa ocitli najvyšší predstavitelia Európskej únie v dôsledku rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa anulovať záväzky Spojených štátov plynúce zo Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) – ako znel oficiálny názov zmluvy, podpísanej vo Viedni 14. júla 2015. Signatármi boli stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, Nemecko, vysoká predstaviteľka Európskej únie Federica Mogheriniová a Irán, ktorý prijal záväzok v nasledujúcich 15 rokoch obmedziť svoj jadrový program iba na mierové účely. Tento akt viedol k ukončeniu sankcií proti Iránu, ktoré významnou mierou obmedzovali jeho ekonomický rozvoj a negatívne vplývali na životnú úroveň obyvateľov tejto – na ropu bohatej – krajiny.

Washington pokračuje v boji proti najdôležitejšiemu smeru ruského exportu vyspelých technológií – predaju zbraní. Spojené štáty sa zaoberajú uvalením sankcií proti dodávateľom ruského obranného priemyslu. V pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch rozpočtu Pentagonu na rok 2019 sa uvádza zákaz predaja zbraní, munície a technológií subjektom „podporujúcim ruský priemysel, s akcentom na dodávateľský reťazec ruského obranného priemyslu.“ Sankcie sa môžu týkať organizácií, ktoré „predávajú, požičiavajú alebo iným spôsobom poskytujú tovar, služby alebo technológie akejkoľvek osobe patriacej k vláde alebo kontrolovanej vládou Ruska.“