Kategória: Názory iných

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň na summite NATO v Bruseli opakovane zdôrazňoval, že chce zastaviť projekt plynovodu Nord Stream-2 v hodnote 9,5 miliárd €, a preto je pripravený zaviesť prísne sankcie, aby zabránil realizácii projektu. Avizoval nový útok na tento plynovod a varoval, že „Nemecko sa stalo zajatcom Ruska, pretože získava toľko energie z Ruska.“ Aj niektorí kritici v Európe považujú plynovod – a úlohu Nemecka v ňom – za akt zrady, ba dokonca za „geopolitické bláznovstvo.“ Nový plynovod bude marginalizovať plynovody krajín, ako sú Poľsko a Ukrajina (i Slovensko) – a podľa jeho odporcov ponechá zvyšok Európy na milosť Moskve. Bývalý poľský minister zahraničných vecí Radoslav Sikorski prirovnal projekt k dohode z roku 1939 medzi Hitlerom a Stalinom o rozdelení východnej Európy. Činitelia v Berlíne uprednostňujú však iný historický precedens. Zdôrazňujú, že vďaka tzv. Ostpolitik kancelára Willyho Brandta napriek tvrdej americkej opozícii začal v roku 1973 prúdiť na Západ zemný plyn z Ruska a tak je tomu bez problémov doteraz.

Ohlasy amerických médií a politickej elity – ale aj médiá tzv. hlavného prúdu na Slovensku – v prevažujúcej miere hodnotili summit prezidenta Donalda Trumpa s jeho náprotivkom Vladimírom Putinom v Helsinkách negatívnymi charakteristikami. U Trumpovych politických protivníkov na domácej pôde to nie je vôbec prekvapujúce, ale zarážajúci je fakt, že objektívnejší pohľad na situáciu chýbal mnohým európskym analytikom a komentátorom, ktorí ešte nedokázali „stráviť“ Trumpove vyjadrenia počas jeho predchádzajúceho pobytu v Európe. V takomto kontexte je zaujímavé si všimnúť, ako na summit Trump-Putin reagovala verejnosť v Spojených štátoch a hlavne jeho voliči, ktorí mu v roku 2016 otvorili dvere do Bieleho domu.

Americký veľvyslanec v Moskve Jon Huntsman v súvislosti so stretnutím prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom povedal, že „nie je to summit.“ Podľa veľvyslancovho vysvetlenia „v skutočnosti je to prvé stretnutie dvoch prezidentov. Mali nejaké vedľajšie stretnutia, jedno v rámci G-20 v Hamburgu a druhé na ministerskej konferencii APEC vo vietnamskom Da Nangu, ale teraz je to naozaj prvýkrát, keď obaja prezidenti skutočne sedia pri stole oproti sebe a vedú rozhovor.“ Veľvyslanec tvrdil, že stretnutie Trumpa s Putinom v Helsinkách nebude obsahovať štátnu večeru, spoločnú deklaráciu ani vopred dohodnuté politické závery. Ruské zdroje však uvádzali, že Moskva poslala do Washingtonu návrh spoločného dokumentu, ktorý by sa mal dotýkať spoločného boja proti medzinárodnému terorizmu, bilaterálneho programu boja proti šíreniu jadrových zbraní a spoločného programu na budovanie dôvery v kyberpriestore.

V pondelok 16. júla 2018 uskutoční sa v prezidentskom paláci v Helsinkách prvé oficiálne stretnutie Donalda Trumpa a Vladimíra Putina, ktoré síce nevyvoláva veľké očakávania, ale aj napriek tomu ho spájajú s nádejami, že aspoň o nepatrný kúsok posunie vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom pozitívnejším smerom, než ako sa vyvíjali doteraz. USA síce už dopredu avizovali, že summit nemení nič zásadné na amerických postojoch voči anexii Krymu alebo sankciách proti Rusku. Napriek tomu existuje celý rad ďalších tém, kde by mohli účastníci summitu vyslať signál, že i navzdory rozdielnym postojom k významným geopolitickým problémom, existujú styčné plochy ich záujmov, kde by sa mohlo začať hľadanie zhody. Žiada sa však pripomenúť, že prezidenti sa schádzajú v atmosfére, ktorú niektoré kruhy vo Washingtone zámerne priostrujú, aby podľa rusofóbnych konšpirátorov Donald Trump nepodľahol „vábeniu“ v konšpirácii vyškoleného bývalého plukovníka KGB. Sotva inak si možno vysvetliť správu z Washingtonu – ktorú vydali tesne pre summitom vo Helsinkách – že 12 dôstojníkov ruských služieb nesie zodpovednosť za hackerský útok na počítače Demokratickej strany pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016.

Prezident Donald Trump už v predvolebnej kampani oznamoval Američanom, že ako prezident bude voči Číne tvrdý, hlavne kvôli jej „neférovým“ obchodným praktikám a krádežiam duševného vlastníctva. Teraz pristúpil k napĺňaniu svojho volebného sľubu tým, že jeho administratíva uvalila vysoké clá na tovar dovážený do Spojených štátov z Číny. Peking reagoval odvetnými opatreniami, čo vyvolalo obavy amerických firiem, ktoré očakávajú šikanovanie intenzívnejšími kontrolami čínskych úradov, odďaľovanie schvaľovania investícií v Číne a nevylučujú ani spotrebiteľský bojkot. Americká obchodná komora vidí viaceré úskalia v Trumpovej colnej politike a politici Republikánskej strany ju nepovažujú za dobrý signál verejnosti pred novembrovými voľbami do Kongresu Spojených štátov.

I keď nedávny prieskum verejnej mienky v Rusku ukázal určitý pokles náklonnosti obyčajných Rusov voči Číne, medzištátne vzťahy medzi týmito krajinami sa nachádzajú v stave konjunktúry. Prispieva k tomu rusofóbna politika Spojených štátov i nedávne vyhlásenie tzv. colnej vojny Washingtonu proti Pekingu, ale aj iné aktivity USA na svetovej politickej scéne. Minulý mesiac pri príležitosti summitu Šanghajskej organizácie spolupráce sa stretli ruský prezident Vladimír Putin a jeho čínsky partner Si Ťin-pching, ktorý zaujal svojím vyhlásením, že „prezident Putin a ja si myslíme, že čínsko-ruské komplexné strategické partnerstvo je zrelé, pevné a stabilné.“ Zrejme si túto tendenciu uvedomujú aj v Bielom dome, čo možno považovať za jednu z okolností, ktorí inšpirovali prezidenta Donalda Trumpa k summitu s prezidentom Vladimírom Putinom v Helsinkách.

Včera ráno odletel z Jeruzalema do Moskvy izraelský premiér Benjamin Netanjahu s jeho manželkou Sárou, aby sa na pozvanie ruského prezidenta Vladimíra Putina zúčastnili semifinálového zápasu Svetového pohára FIFA – Chorvátsko : Anglicko. Putin poslal pozvánku aj pre ďalšie dve osoby – a tak si manželia Netanjahuovci zobrali so sebou dvoch detských pacientov postihnutých rakovinou. Po pristáti v Moskve funkcionári šampionátu dali Netanjahuovi podpísať futbalovú loptu, ale to nebol hlavný zmysel jeho návštevy v ruskom hlavnom meste. Bývalý šéf Národnej bezpečnostnej rady Izraela Chuck Freilich pred týždňom vysvetľoval verejnosti, prečo sa premiér potrebuje stretnúť s ruským prezidentom. Podľa jeho výkladu režim v Teheráne v dôsledku odstúpenia USA od tzv. iránskej jadrovej dohody nepadne a Trumpova vláda nemá žiadny záložný plán. Zostáva otázka, ako zastaviť v Iráne vývoj smerujúci k jadrovej zbrani.

Prezident Donald Trump začal tzv. colnú vojnu v domnienke, že chráni ekonomické záujmy Spojených štátov. I keď následky jeho rozhodnutia nemožno s určitosťou predvídať, dá sa predpokladať, že prinesú komplikácie nielen globalizovanému svetu, ale pocítia ich aj USA. Analytici počítajú s eskaláciou vzájomných protiopatrení, čo nie je povzbudzujúca perspektíva, ale očakávaná zákonitosť všetkých druhov vojen. Osobitnú pozornosť priťahuje zavedenie amerických colných reštrikcií proti Číne, ktorá má po Američanoch druhú najsilnejšiu ekonomiku na svete a jej nárast dobieha parametre americkej ekonomiky. V tomto kontexte je pochopiteľné, že zavedenie colných obmedzení proti Číne nenechá Peking bez náležitej odpovede a colná vojna prerastie do obchodnej vojny, spojenej s negatívnymi účinkami na všetkých aktérov konfliktu. Čína môže reagovať krokmi, ktoré sa dotknú nielen Spojených štátov, ale aj ich spojencov – a sprostredkovane tiež ďalších štátov sveta.

V dňoch 11.-12. júla 2018 stretnú sa v novej centrále Severoatlantickej aliancie na bulvári Leopolda III. v Bruseli najvyšší predstavitelia členských krajín, ktorí by okrem iného mali formálne schváliť plán Pentagonu, známy pod označením „30-30-30-30.“ Uvedené čísla znamenajú, že ozbrojené sily NATO by mali do 30 dní skoncentrovať nasadenie 30 práporov pozemného vojska, 30 eskadier bojových lietadiel a 30 lodí vojenského námorníctva, aby tak mohli čeliť útoku ruskej armády na európskom kontinente. Vladimír Putin označil úvahy o ruskej hrozbe pre členov NATO za „bláznovstvo“. Agentúra Reuters nedávno informovala, že Severoatlantická aliancia má v zbrani vyše dva milióny mužov, zatiaľ čo Rusko iba 830 000. Zdá sa, že toto nebude hlavná téma summitu v Bruseli, ale požiadavka prezidenta Donalda Trumpa, aby európski spojenci splnili svoj záväzok vynakladať na spoločnú obranu 2 % svojho HDP.

Britský denník Financial Times sa nedávno zmienil o tom, že v posledných týždňoch sa Pentagon dostal do konfliktu s Bielym domom kvôli požiadavke, aby ministerstvo obrany urýchlilo interné posúdenie, či stiahnuť z Nemecka niektorých alebo všetkých 35 000 vojakov americkej armády. V niektorých západoeurópskych metropolách so znepokojením prijali rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť clá na tovar dovážaný do Spojených štátov. Politickú nervozitu v Bruseli vyvoláva aj postoj viacerých krajín Európskej únie, ktoré kategoricky vyjadrujú svoj nesúhlas s líniou migračnej politiky, ako ju pôvodne načrtla nemecká kancelárka Angela Merkelová. Uvedené okolnosti iniciovali viacero úvah o prehlbujúcej sa kríze EÚ a niektorí autori nastolili otázky, spochybňujúce jej existenciu v súčasnej podobe.