Kategória: Názory iných

V druhej polovici 19. storočia sa Turecko – vtedy ešte Osmanská ríša – pre svoje politické a ekonomické problémy začalo označovať ako „chorý muž na Bospore.“ K uvedenej metaforickej charakteristike sa analytici vždy vracali, keď sa táto veľká krajina na pomedzí Európy a Ázie ocitla v kríze. Aktuálna situácia v Turecku určitým spôsobom zvádza k podobným úvahám, aj keď súčasný stav nie je analogický s pomermi, kvôli ktorým kedysi „pokrstili“ Turecko na „chorého muža na Bospore.“ Západ – hlavne Washington – už dlhší čas pociťuje obavy z „odcudzenia“ Turecka (myslí sa vzťah k NATO) a prehlbovanie tohto „odcudzenia“ umocňujú vážne ekonomické problémy krajiny, ktoré nedávno zvýraznili sankčné opatrenia administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

História ruskej základne vo Vietname sa začala písať v roku 1979, keď dva mesiace po skončení vojnového konfliktu medzi Vietnamom a Čínou bola podpísaná dohoda o využívaní prístavu v zátoke Cam Ranh ako logistického bodu sovietskeho námorníctva na obdobie 25 rokov. Počas vietnamskej vojny v rokoch 1964 – 1975 bol Cam Ranh – ktorý patril pod správu juhovietnamskej vlády – veľkou tylovou základňou armády Spojených štátov. Možno teda povedať, že dohoda so Sovietskym zväzom umožnila Vietnamu získať odstrašujúci prostriedok proti Číne. V polovici osemdesiatych rokov išlo o najväčšiu základňu sovietskeho námorníctva v zahraničí. Zaberala územie o rozlohe viac ako sto štvorcových kilometrov; slúžila potrebám 17. operačnej eskadry Tichomorskej flotily.

Rumunská sociálnodemokratická vláda sa v roku 2016 pokúsila zmierniť tresty za korupciu, čo vyvolalo v uliciach Bukurešti a v ďalších rumunských mestách demonštrácie, ktoré vtedy médiá označili za najväčšie v krajine od roku 1989, keď v Rumunsku padol komunistický režim. Vláda dostala strach a od svojho zámeru ustúpila, ale v tieni minuloročných Vianoc sa znovu pokúsila zmeniť zákony, aby jej činitelia nemuseli byť odsúdení za korupciu. Rumunský prezident Klaus Iohannis sociálnodemokratických politikov varoval, že krajina sa vystavuje riziku podobných sankcií, ako Poľsko, kde sa justícia dostala pod politickú kontrolu. Predáci sociálnych demokratov znovu ustúpili, ale nevzdali sa svojho zámeru oslabiť sankcie za korupciu, ktorá je tradičným problémom Rumunska.

Odborníci už poukazujú na to, že pomaly sa končí naivný optimizmus Západu o liberalizačnom potenciáli internetu. Za posledných päť rokov Čína značne sprísnila kontrolu webových stránok a sociálnych sietí. Napríklad v marci minulého roku vláda v Pekingu nariadila multimediálnemu holdingu Tencent – druhému najväčšiemu digitálnemu gigantu v Číne – ako aj ďalším čínskym technologickým spoločnostiam, aby vyradili webové stránky, kde boli diskusie o dejinách, medzinárodných otázkach a armáde. O niekoľko mesiacov neskôr Tencent, čínsky internetový vyhľadávač Baidu (obdoba Googlu) a jedna z najpopulárnejších mikroblogerských stránok Weibo dostali pokutu za to, čo uvádzali počas 19. zjazdu Komunistickej strany Číny. Úrady tiež nariadili telekomunikačným spoločnostiam, aby zablokovali virtuálne privátne siete (VPN), ktoré čínski podnikatelia, operátori a akademici často používajú na obchádzanie vládnych cenzorov.

Svetová banka vo svojej analýze minuloročného vývoja svetového hospodárstva uviedla, že ruská ekonomika je 11. najsilnejšou na svete. Teraz – keď sa po období recesie Rusko spamätalo a pomaly začalo jeho hospodárstvo naberať dych – z Washingtonu avizovali nové kolo sankcií, ktoré by mali prinútiť prezidenta Vladimíra Putina, aby zmenil svoju zahraničnú politiku a pristúpil na niektoré požiadavky Západu. Iniciátori sankcií sa domnievajú, že takýmto spôsobom presvedčia vedenie v Kremli, aby neriskovalo ďalšie škody ruskej ekonomike a akceptovalo ich podmienky pozitívnej spolupráce so zahraničím. Niektorí západní analytici sú však k takejto stratégii skeptickí s odôvodnením, že sankcie proti krajine ako je Rusko, majú veľmi obmedzený efekt, pretože upevňujú závislosť ruskej verejnosti, jej politickej elity a oligarchov na štáte. A tým neoslabujú, ale posilňujú autoritu Vladimíra Putina.

Západ formuje protiruskú koalíciu, a preto so znepokojením sleduje, ako si Moskva vytvára vzťahy s krajinami, ktoré určujú tón svetovej politiky a nepatria do tábora euroatlantickej aliancie. Ešte v júni tohto roku však na konferencii v Singapure americký minister obrany James Mattis hovoril o historickom pokroku, ktorý spočíva v tom, že Rusko a Čína majú viac spoločných záujmov so Spojenými štátmi, ako tieto dve krajiny vzájomne medzi sebou. Zároveň konštatoval, že je rovnako nesprávne si myslieť, že by Rusko a Čína nemohli byť priateľmi, ako sa v období studenej vojny myslelo, že tieto krajiny sú „nerozpojiteľným“ monolitom. Aktuálna dynamika medzinárodných vzťahov naznačuje, že minister Mattis mal viac-menej pravdu.

Analytici upozorňujú, že oficiálni predstavitelia v Moskve si protirečia vo svojich vyjadreniach o aktuálnom stave ruskej ekonomiky. Niektorí tvrdia, že sa ruská ekonomika dobre adaptovala na podmienky, vytvorené režimom protiruských sankcií – ale uvedenému konštatovaniu nezodpovedajú nepopulárne kroky, zamerané na hľadanie nových finančných zdrojov. Ruská ekonomika v poslednom štvrťroku zaznamenala rast o 1,8 %, ale odborníci uvedené číslo nepovažujú za príliš povzbudivé. Osobitne poukazujú na to, že na budúci rok sa príjmy štátneho rozpočtu majú zvýšiť o vyše 600 miliárd rubľov, ale zvýšenie závisí od daňových úprav, ktoré sa premietnu do cien, znižovania miezd, obmedzovania pracovných miest a iných úsporných opatrení firiem.

Už pred rokom – keď sa Islamský štát v Iraku a v Sýrii ocitol v defenzíve – analytici upozorňovali na fakt, že ani jeho definitívna vojenská porážka na Strednom východe neprinesie pokoj zbraní na fronte boja s islamistickým terorizmom. Bezpečnostné zložky európskych krajín sa pripravovali na návrat militantov Islamského štátu, ktorí pochádzali z niektorých krajín Európskej únie. Niektorým sa podarilo prejsť cez Turecko do Schengenského priestoru, ale nepočítalo sa príliš s tým, že nebudú sa vracať iba muži – ktorí bojovali pod vlajkou Islamského štátu – ale vrátia sa aj ženy, ktoré s nimi tam žili, rodili im deti a starali sa o ich domáce pohodlie. Ukazuje sa však, že aj tieto ženy a ich potomstvo môžu za určitých okolností predstavovať bezpečnostné riziko, ktoré by nemalo uniknúť systematickému monitorovaniu príslušných zložiek spravodajskej komunity.

Agentúry informovali o tom, že americký prezident Donald Trump a severokórejský vodca Kim Čong-un si minulý týždeň vymenili posolstvá, ktorých obsah nebol síce zverejnený, ale analytici usudzujú, že ich korešpondencia súvisí aj s témou, ktorú spomenula veľvyslankyňa USA pri OSN Nikki Haleyová, keď kritizovala Rusko, že doteraz platné sankcie proti Severnej Kórey dodržiava iba „slovami.“ Aj minister zahraničných vecí Spojených štátov Mike Pompeo vytýkal Moskve, že poskytuje severokórejským pracovníkom pracovné príležitosti v Rusku. Napriek uvedeným americkým protestom činitelia vo Washingtone vyjadrujú presvedčenie, že časový harmonogram jadrového odzbrojenia Severnej Kórey bude doladený priamo s Kim Čong-unom a program denuklerizácie nebude Pchjongjang sabotovať.

Prieskumy verejnej mienky v Rusku už dávnejšie signalizujú, že názory na potrebu spoločenských reforiem v krajine sa medzi odborníkmi a radovými občanmi výrazne líšia. V jednom minuloročnom prieskume moskovského sociologického centra Levada cca 60 % oslovených expertov označilo za hlavnú prekážku rozvoja krajiny všadeprítomnú korupciu. Súčasnú stagnáciu Ruska pripisujú odborníci neistej vládnej stratégii, slabosti občianskej spoločnosti a defektnému justičnému systému. Zatiaľ čo odborníci žiadajú zásadné inštitucionálne reformy, ruskí občania majú obavy z ich dôsledkov na životnú úroveň a spoliehajú sa na podporu zo strany štátu. Reformátori teda nemajú podporu občanov, ktorí za svoje priority považujú zvýšenie osobného blahobytu, kvalitnejšie zdravotníctvo a školstvo.