Kategória: Domáca politika

Vražda novinára Jána Kuciaka nebola iba atentátom na slovenskú investigatívnu žurnalistiku, ale aj atentátom na vládu Róberta Fica, čo možno usudzovať z demisie ministra kultúry Mareka Maďariča a očakávaného vyostrenia vzťahov vo vládnej koalícii, ako to naznačujú niektoré aktuálne stanoviská predstaviteľov strany Most-Híd. Opozícii poskytla vítanú príležitosť, aby zintenzívnila ofenzívnu obvinení proti Ficovej vláde aj za to, čo nespáchala, ale – a to je prirodzené – nesie za to politickú zodpovednosť. Strana Smer-SD sa ocitla v defenzívnej pozícii, z ktorej už nemožno vymanévrovať aspoň do patového pomeru síl, ako to ešte vyzeralo pár dní po neúspechu kandidátov Smer-u v novembrových župných voľbách minulého roku.

Britský časopis The Economist venoval pre dvoma týždňami pozornosť nárastu populizmu v Európe, pričom o Slovenskej republike v tejto súvislosti padla zmienka len okrajovo. Vlastne bolo spomenutá iba v infografike nadácie European Progressive Studies, znázorňujúcej mapu Európy – a medzi politickými subjektmi populistického typu na Slovensku sa uvádzali: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Ľudová strana Naše Slovensko, Sme rodina Borisa Kollára a Slovenská národná strana, ktorá sa zriedkakedy ocitne v takejto politologickej kategórii.

Parlamentné voľby na Slovensku budú až o dva roky, ale niektorí opoziční politici už teraz deklarujú svoje volebné víťazstvo a v médiách tzv. hlavného prúdu sa objavujú mená budúci predstaviteľov novej exekutívy. Niektoré z uvedených mien vyvolávajú úsmevný otáznik, ako napríklad zmienka o Veronike Remišovej, ktorá by mohla byť ministerkou zahraničných vecí a európskych záležitostí v kabinete Richarda Sulíka – ak treba brať vážne tzv. tieňovú vládu, predstavenú v novembri minulého roku šéfom OĽaNO Igorom Matovičom

Už niekoľko týždňov kolujú v médiách i v politických kuloároch dohady a špekulácie o tom, či prezident republiky Andrej Kiska bude znovu kandidovať na post hlavy štátu. Pred niekoľkými mesiacmi neexistovali v tomto smere žiadne pochybnosti, ale vyostrenie politického konfliktu medzi vládnou stranou Smer-SD a prezidentom inšpirovalo niektorých k úvahám, či Kiska sa nenechá odradiť potenciálnym odhalením ďalších kompromitujúcich okolností z jeho podnikateľskej minulosti a z toho dôvodu nevstúpi do opakovaného súboja o miesto v Grasalkovičovom paláci. Zatiaľ možno usudzovať, že prezident iba z taktických dôvodov doteraz verejne nepotvrdil svoj záujem vo svojej funkcii pokračovať.

Otvorená vnútrostranícka kritika z úst ministra kultúry Mareka Maďariča naznačovala svieži závan vo vládnej strane Smer, ale jeho nedávne verejné vyjadrenia vyvolávajú dojem, že vidí iba jednu stránku defektných javov v slovenskej politike. Možno s ním súhlasiť, že aktuálny konfliktný vzťah medzi exekutívou a hlavou štátu začína pripomínať konfrontáciu medzi vládou Vladimíra Mečiara a prezidentom Michalom Kováčom. Na druhej strane sa však zdá nepochopiteľná Maďaričova zhovievavosť voči niektorým Kiskovým postojom a vyjadreniam, ktoré by si ako prezident Slovenskej republiky nemal dovoliť.

Bývalý dvojnásobný predseda vlády a jeden z reformátorov slovenskej ekonomiky Mikuláš Dzurinda sa opakovane pripomína verejnosti a v médiách naznačuje, že s politikou neskončil, čo v kontexte jeho ďalších vyjadrení vyznieva ako signál, že je pripravený znovu vstúpiť do arény vnútropolitických zápasov o moc. Možno ho k tomu povzbudil aj mentálny stav súčasných predstaviteľov opozície, ktorí sa už dlho pokúšajú „vyhodiť zo sedla“ premiéra Róberta Fica, ale počínajú si nie príliš obratne a poznať na nich nedostatok politickej inteligencie a plytkosť ich argumentov, poplatných cudzím vzorom.

Rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku udeliť na prahu Nového roku 2018 štátne vyznamenania osobám, ktoré principiálne odmietali vznik samostatnej Slovenskej republiky a doteraz využívajú rôzne príležitosti, aby defektné javy v slovenskej spoločnosti zlomyseľne kritizovali, nestretlo sa s jednoznačným pochopením spoločnosti. Viacerí pripomínajú, že vlastne nejde ani tak o vyznamenaných, ale o symbolické gesto hlavy štátu, ktorým dal najavo, ako vníma našu nedávnu minulosť a aké stranícke tričko nosí pod prezidentským kabátom predstieranej nadstraníckosti.

Približne o dva roky a dva mesiace budú na Slovensku parlamentné voľby, ktoré považuje opozícia za príležitosť, aby zbavila stranu Smer-SD mandátu kľúčovým spôsobom sa podieľať na moci. Opozičných politikov povzbudil výsledok župných volieb, ale napriek ich propagandistickému optimizmu realistickí analytici nevidia výsledok volieb poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 tak jednoznačne a nevylučujú, že rozdelenie kresiel v parlamente môže vytvoriť patovú situáciu, ktorá si bude vyžadovať od politikov zásadný kompromis, ak sa budú chcieť dohodnúť o zostavení efektívne fungujúcej vlády.

Ľavicovo zmýšľajúci podnikateľ Ivan Štefunko inicioval vznik politického hnutia Progresívne Slovensko, ktoré vstupuje na politickú scénu našej krajiny s odvážnymi predsavzatiami, s intelektuálne zdatným jadrom kompetentných odborníkov a konkrétnou víziou budúcnosti Slovenska. Dokonca chcú vyradiť z hry „konzervatívneho socialistu“ Róberta Fica a posadnutí utopickou eufóriou trúfajú si vymaniť Slovensko z politického systému autoritatívnych lídrov.

Účelom sobotňajšieho snemu Smeru – sociálnej demokracie nebola vnútrostranícka diskusia, ale mobilizácia členskej a voličskej základne po neúspechu v regionálnych voľbách – napísal v denníku Pravda 15.decembra 2017 politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV. Kriticky, ale bez predsudkov charakterizoval najsilnejšiu parlamentnú politickú stranu na Slovensku, ktorá sa nachádza na prahu krízového obdobia svojej existencie.