Kategória: Domáca politika

Ekonómovia sa v prevažujúcej miere zhodujú v názoroch, že programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča z hľadiska dlhodobého časového horizontu obsahuje pozitívne myšlienky, ale kritici tohto dokumentu mu vyčítajú zásadný nedostatok. Chýba v ňom predstava súčasnej vládnej koalície o tom, ako chce riešiť komplex problémov, ktoré iniciovala koronavírusová kríza. Okrem toho všímavejší pozorovatelia politických pomerov na Slovensku zaregistrovali aj niektoré symptómy, signalizujúce nie príliš povzbudzujúce tendencie smerujúce k petrifikácii Matovičovho populistického štýlu politiky. Verejnosť môže tento proces sledovať každodenne v priamom televíznom prenose premiérových tlačových konferencií, kde dokonca aj niektorí rešpektovaní ekonomickí experti sa podriadili zavedenému rituálu ďakovania predsedovi vlády. Ani podaktorí novinári – ktorí v minulých rokoch hlava-nehlava „tepali“ svojimi otázkami Matovičových predchodcov na poste premiéra – netrúfajú si klásť otázky „na telo“, aby ich tretí ústavný činiteľ štátu neoznačil na sociálnej sieti metaforou „múdrosráči.“

Politický osud bol voči Igorovi Matovičovi veľmi nevďačný, keď mu poskytol šancu, aby sa stal predsedom vlády Slovenskej republiky práve v tejto dobe. Skúsenejší a úrovňou inteligencie zdatnejší politici v iných štátoch stoja teraz na čele boja proti pandémii koronavírusu, ale ani im sa zatiaľ nepodarilo zmobilizovať potenciál ich krajín do takej miery, aby zastavili šírenie vírusu, zachránili ľudské životy a predišli ekonomickému kolapsu ich ekonomík, rútiacich sa do krízy s nepredstaviteľnými následkami. V niektorých štátoch síce dokázali hroziacu katastrofu azda odvrátiť, ale ani tam nemôžu so skalopevnou istotou povedať, že hrozba koronavírusu u nich definitívne pominula. V kontexte s takýmito faktami hodnotíme na Slovensku počínanie vlády – ktorá 21. marca 2020 prevzala do svojich rúk spravovanie krajiny – rozoberáme jej kroky v boji proti koronavírusu, porovnávame ich s postupmi vlád iných štátov a so znepokojením vnímame, ako sa premiér Igor Matovič pri každej príležitosti vyhovára na svojho predchodcu, aby tým zastrel vlastnú nepripravenosť na zložitú situáciu.

Komentátori i politickí analytici „bičujú“ premiéra Igora Matoviča tak, ako si to počas symbolických „prvých sto dní vlády“ neužil ani jeden z jeho predchodcov, či už to boli napríklad Vladimír Mečiar alebo Robert Fico. Vyčítajú mu viaceré negatíva, okrem iných tiež „nevypočítaľnosť, samoľúbosť, pomstychtivosť, túžbu po pozornosti, nekritizovateľnosť, stotožnenie so štátom“ a viaceré jeho „insitné nápady, zrodené z náhlej inšpirácie.“ Nie sú to charakteristiky typické iba pre Igora Matoviča, ale za súčasných okolností nemožno ich predsedovi vlády tolerovať len z toho dôvodu, že sa Slovensko ocitlo v tak mimoriadnej situácii, akou je pandémia koronavírusu. Krajina sa nachádza v zložitej dobe, a preto občania od šéfa exekutívy očakávajú vlastnosti, ktoré sú prejavom duševnej zrelosti, schopnosti zodpovedne narábať s mocou a nepredstieranej pokory ducha.

Národná rada Slovenskej republiky v rámci opatrení proti pandémii koronavírusu doplnila príslušnú právnu normu o elektronických komunikáciách v § 63 tak, že uvedený paragraf sa dopĺňa odsekmi 18 až 20, ktoré zásadne menia princípy zachovávania telekomunikačného tajomstva. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky môže údaje získané a spracúvané mobilnými operátormi podľa odseku 18 zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie do 31. decembra 2020. Najväčšia opozičná strana Smer-SD označila vládny zákon za hrubé porušenie ústavných ľudských práv a oznámila, že ak ho prezidentka Zuzana Čaputová podpíše, strana predloží sťažnosť Ústavnému súdu pre nesúlad niektorých jeho ustanovení s ústavou a bude žiadať aj pozastavenie účinnosti tohto zákona.

Tlačová konferencia predsedu vlády Igora Matoviča – ktorá sa konala 1. apríla 2020 – by na seriózneho politického analytika mohla pôsobiť ako pokus o nepodarený „prvoaprílový žart.“ Premiér s celkom vážnou tvárou a s jeho typickým rečníckym zanietením prezentoval prítomným novinárom jeho originálnu predstavu o tom, ako by sa malo Slovensko vysporiadať s krízovou situáciou, vyvolanou pandémiou koronavírusu. Jeho nápad na tri týždne „vypnúť Slovensko“ – pričom si požičal anglický termín „blackout“ – zaiste vydesil aj jeho koaličného partnera, predsedu strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka, ktorý ako prvý vicepremiér a minister hospodárstva zodpovedá za ekonomickú politiku vlády. Sulík obratom odmietol Matovičov „experiment“, pretože by podľa jeho názoru zlikvidoval ekonomiku. Šéf SaS sa zaiste s ohľadom na potrebu zachovať solídnu úroveň komunikačných vzťahov vo vládnej koalícii neodvážil vyjadriť svoju mienku tak otvorene, ako komentátor inak vláde nakloneného mienkotvorného denníka, podľa ktorého ideu „blackoutu“ Matovičovi „musel našepkať čistý blázon.“

Možno iba súhlasiť so slovami prezidentky republiky Zuzany Čaputovej, že „žiadna iná vláda na Slovensku nenastupovala do tak zložitej situácie“, v akej začne teraz úradovať kabinet Igora Matoviča. Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír charakterizoval súčasné pomery a naše ekonomické vyhliadky slovami: „Myslel som si, že najhoršie sme už zažili pri vzniku eurovalu, ale to, čo zažívame dnes, je ako z filmu.“ Slovenské automobilky avizovali výrobné prestávky – údajne kvôli karanténe – ale skutočnosť je oveľa drsnejšia: automobilky v Európe prerušujú výrobu, pretože globálna ekonomika sa rúti do recesie. Najpesimistickejšie odhady veštia medziročný pokles ekonomiky Slovenska až o 10 %, pričom aj ekonomický stratég novej vlády Richard Sulík pripúšťa, že zamýšľané opatrenia môžu iba „aspoň časť z tohto úpadku odchytiť.“ Ani virológovia a epidemiologickí experti nepredpokladajú, že pandémia sa čoskoro bez následkov „vytratí“ a akútne ohrozenie zdravia a životov sa pominie.

Slovná mediálna vojny medzi budúcim premiérom Igorom Matovičom a zaťatým uchádzačom o post ministra financií v budúcej vláde Slovenskej republiky sa skončila podľa príslovia, aby „koza zostala celá a vlk sýty.“ Ale autorite oboch aktérov sporu neprospelo, že svoje protichodné záujmy prezentovali verejne a médiá využívali na to, aby si presadili svoje. Mediálne vydieranie koaličného partnera je prejav mizernej politickej kultúry a neveští žiaden optimizmus, pokiaľ ide o budúce vzťahy koaličných partnerov, ktorí by mali na Slovensku štyri roky spoločne vládnuť a posúvať krajinu k pozitívnemu vývoju. Predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík potvrdil svoju povesť egoistického karieristu a budúci premiér Igor Matovič nezostal nič dlžen svojej charakteristike mediálneho intrigána, ktorému sociálne siete slúžia hlavne ako nástroj manipulácie a politického nátlaku.

Už sa začína hovoriť o konkrétnych tvárach vlády Igora Matoviča, ale aj o tom, čo môže problematizovať fungovanie novej vládnej koalície a tiež sklamať tých, ktorí jej vo voľbách prejavili dôveru. Pozornosť sa upriamuje predovšetkým na fakt, že jadrom novej exekutívy sa javí tandem populistických subjektov – strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a politického hnutia Sme rodina. Ako sa zdá, médiá väčšiu pozornosť venovali životopisu predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára a jeho „utopickému“ projektu postaviť 25 000 nájomných bytov ročne, než závažnejším témam, súvisiacim s programovým profilom budúcej vlády. Z viacerých komentárov médií tzv. hlavného prúdu cítiť sklamanie, že sa do parlamentu nedostali predstavitelia dvoj-koalície Progresívne Slovensko/Spolu. V podobnom tóne sa píše o tom, ako mizerne obstála vo voľbách strana Za ľudí, ktorej predseda Andrej Kiska dúfal, že sa mu ujde aspoň post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky – keď mu voliči nedopriali naplnenie jeho premiérskych ambícií.

Keď premýšľate nad čerstvými výsledkami tohtoročných parlamentných volieb na Slovensku tak si spomeňte na slová, ktoré použil v roku 1922 známy americký komentátor a politológ Walter Lippman z Platónovej Ústavy, že „stretnutie rozumu a politiky skončilo ústupom rozumu.“ Lippman už vtedy dávno konštatoval, že „použitie rozumu pri politických témach je iba na samotnom začiatku. Naše racionálne idey v politike sú stále ešte nadnesené, ochudobnené svojou všeobecnosťou, príliš abstraktné a nedokonalé pre praktické poznanie.“ Lippmannov pohľad je inšpiratívny aj teraz – temer po 100 rokoch – keď uvažujeme nad tým, čo nám priniesli tohtoročné parlamentné voľby, aký vývoj Slovensko čaká a či naše očakávania nie sú už dnes deformované propagandou plytko uvažujúcich politikov, bez ohľadu na zafarbenie ich politických tričiek a pragmatickou ihlou šité volebné programy.

V súvislosti so špekuláciami o budúcej vláde Slovenskej republiky – ktorá vznikne po parlamentných voľbách 29. februára 2020 – komentátori a analytici pri predbežnom hodnotení programových dokumentov súčasnej opozície konštatovali, že otázna je realizovateľnosť niektorých deklarovaných predsavzatí. Pochybnosti sa týkajú predovšetkým riešení a projektov, ktoré predpokladajú rozsiahle investície. Odborníkom nestačí populistické vysvetlenie, že peniaze sa nájdu, ak sa potlačí korupcia a nebude sa kradnúť. Takýto zjednodušený prístup k otázke budúcich zdrojov na uskutočnenie gigantických predsavzatí ignoruje fakt, že na splnenie predvolebných sľubov štát potrebuje viac, než sú len prostriedky, získané systémovými opatreniami proti korupcii a nezákonnému obohacovaniu. Okrem toho situáciu v najbližšom období bude komplikovať skutočnosť, že globálna ekonomika sa ocitla už na prahu recesie a epidémia koronavírusu, ako aj iné okolnosti neveštia pre svetové hospodárstvo optimistickú fázu ekonomického cyklu.