Bremeno diletantsky spravovaného štátu oťažieva – politici manipulujú s termínom predčasných volieb vo vlastnom záujme

Koaliční a tiež aj opoziční politici propagandisticky vykladajú výsledky neúspešného referenda, aby svojou účelovou interpretáciou manipulovali verejnou mienkou. Výklad niektorých novinárov i analytikov závisí od toho, ku ktorej strane politického spektra inklinujú. Trochu jednoduchší ľudia akceptovali rozličné interpretácie referendových čísiel a v tomto duchu prezentujú svoje postoje na sociálnych sieťach. Hlavný ideový iniciátor referenda – Robert Fico – nie je síce víťaz, ale nie je ani porazený, pretože referendum zaktivizovalo nie zanedbateľnú časť elektorátu a zároveň upevnilo pozíciu strany Smer-SD ako dominujúceho opozičného subjektu. Vládni agitátori v zlej predtuche neúspechu v nezastaviteľne sa blížiacich predčasných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky si určite uvedomujú, že percento občanov nespokojných s dosluhujúcou vládou je výrazne vyššie, ako bola účasť v referende. Dlhodobý trend v opakovaných prieskumoch verejnej mienky svedčí totiž o tom, že podpora koaličných strán od volieb v roku 2020 podstatne klesla a sympatie kriticky naladených voličov sa prikláňajú k opozícii – vrátane mimoparlamentných strán –  ktoré ponúkajú alternatívu proti populizmu a diletantskému spravovaniu štátu.

Správnejšie by bolo uviesť, že iba časť opozície ponúka alternatívu proti populizmu. Práve v takomto kontexte treba koncentrovať pozornosť na volebné šance subjektov opozície, ktoré by sa mohli po predčasných parlamentných voľbách dostať k moci. A tak isto treba posudzovať aj potenciálne vyhliadky na vládu z koaličných partnerov, spôsobilých postaviť hrádzu proti návratu deformácií z obdobia vlád strany Smer-SD, ako aj dosluhujúcej vlády, ktorá udržiava Slovensko v stave provizória a neistoty. Už teraz je zjavné, že nebude jednoduché zostaviť stabilnú vládu, akú naša krajina určite potrebuje. Určite neobstoja kalkulácie, že budúcu vládu po predčasných voľbách možno zostaviť bez strany Hlas-SD, ak si udrží svoju dominujúcu pozíciu v opozícii, akú jej vykazovali doterajšie prieskumy volebných preferencií. Predsudky voči Petrovi Pellegrinimu neobstoja, keď sa podľa kritérií hodnotenia jeho politickej minulosti bude pristupovať ako k iným politikom z tábora strán napravo od stredu.

V tomto tábore sa akosi nedokážu zmieriť s tým, že Pellegrini svoju politickú kariéru začínal vo Ficovej strane Smer-SD. Preto prichádzajú s konštrukciami politického formátu, ktorý by fungoval ako „zberný kôš“ pre politických trpaslíkov. Za „krstného otca“ takého riešenia sa už pasoval bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, čo nie je príliš šťastný nápad, ak si spomenieme na všetky škandály spojené s jeho kariérou. Pamätníci dobre vedia, že nie je to iba kauza „Gorila,“ ktorá vrhá tieň na jeho pôsobenie v politike. Podaktorí by chceli ako novú tvár pravice vyformovať z postavy úradujúceho premiéra Eduarda Hegera, čo nepôsobí dôveryhodne. Hegera významná časť verejnosti vníma ako „bezfarebného“ asistenta Igora Matoviča, ktorý sa doteraz nedokázal vyhraniť voči svojmu „tútorovi.“ Našli sa aj takí, čo by chceli podsunúť Hegera kresťanským demokratom; vôbec neberú do úvahy, že meno Heger by zabránilo KDH, aby sa mu podarilo po rokoch znovu dostať do parlamentu.

Politici predstavujúci vládu, ktorá stratila dôveru väčšiny občanov, sa pokúšajú termín predčasných volieb posunúť čo najbližšie k februáru 2024. A to nielen kvôli tomu, aby si ich ministri a poslanci udržali sociálne benefity z toho plynúce, ale aj v naivnej nádeji, že čas predsa len „pracuje“ pre nich. Okrem iného spoliehajú sa na to, že orgány činné v trestnom konaní ukončia vyšetrovacie procesy stíhania osôb, obvinených za trestné činy z obdobia Ficovho režimu a justícia rozhodne o ich potrestaní. Rozsudky by mali byť podkladom pre volebné argumenty hlavne koaličných strán, ako sú OĽaNO a Za ľudí. Odďaľovanie predčasných volieb má tiež poskytnúť časový priestor novo sa formujúcim politickým subjektom, ktoré by mali zabrániť tomu, aby strany „napravo od stredu“ boli odkázané na koaličné partnerstvo so stranou Hlas-SD. Okrem toho by mali poskytnúť „útočisko“ voličom, ktorí sa sklamali v „úradujúcej“ vládnej koalícii.

Provizórium diletantsky spravovaného štátu komplikuje riešenie akútnych problémov spojených so súčasnou geopolitickou situáciou. Znásobuje sa nedôvera občanov v štát, čo je dôsledok vládnutia strany Smer-SD i dosluhujúcej koalície. Účasť na referende, ktoré by malo byť okrem iného cestou k predčasným voľbám preukázala, že voliči neveria, že ich hlas niečo zmení. Takáto spoločenská atmosféra prospieva extrémistickým politickým silám predkladajúcim zjednodušené riešenia zložitých problémov. Odďaľovanie parlamentných volieb radikalizuje nálady v spoločnosti, čo rozširuje priestor pre pôsobenie populistov a extrémistov. Prízrak chudoby, zvýšenie cien energií i zavádzanie poplatkov v ambulanciách niektorých lekárov, ako aj ďalšie prejavy sociálnej krízy vyvolávajú u trochu jednoduchších ľudí ilúzie, že radikálne zlepšenie pomerov by mohla priniesť iba tzv. vláda silnej ruky.