Boj o opätovné dobytie mesta Cherson hrá v prospech Ukrajincov, nie Rusov – zrútil sa mýtus preceňovanej ruskej armády
Ukrajinskí predstavitelia, ktorí riadia obranu svojej krajiny pred ruskými agresormi, začali v júli robiť niečo, čo sa mnohým zdalo čudné, ba až kontraintuitívne: začali nahlas a pravidelne hovoriť o svojich plánoch na oslobodenie Chersonu – kľúčového južného mesta, ktoré Rusko obsadilo len týždeň po invázii na Ukrajinu 24. februára. Ukrajinci totiž šírili svoje zámery spôsobom, ktorý si Rusi nemohli pomýliť. Bolo to ako zamávať červeným plášťom nahnevanému, neschopnému býkovi. Takmer okamžite sa rozmohli fámy, že Rusi uháňajú s posilami do Chersonu, aby sa pripravili na ukrajinský útok. V Chersonskej oblasti sa intenzívne zakopávali, budovali obranné postavenia a presunuli sem aj vojenské jednotky, ktoré sa formovali z odvedencov z okupovaného Donbasu.
Podľa analýzy profesora strategických štúdií na University of St. Andrews v Škótsku Phillipsa Paysona O´Briena práve to bolo presným cieľom Ukrajincov. Boje o Cherson nahrávajú ukrajinskej armáde oveľa viac ako ruskej. Ruskí okupanti na východoukrajinskom Donbase – kde sa vojna koncentrovala v období od apríla do júla – môžu operovať veľmi blízko ruských hraníc. Teda zdá sa, že majú k dispozícii solídne funkčné železničné trate a v súčasnosti sa snažia tlačiť na Ukrajincov z dvoch strán. Naopak, boje pri Chersone anulujú takmer všetky výhody Ruska na Donbase. Rusi sú na okraji svojich zásobovacích línií, zatiaľ čo Ukrajinci môžu okolo nich manévrovať. Cherson je hlbšie na Ukrajine ako Donbas, takže ruské lietadlá musia lietať ešte ďalej, aby dosiahli predné línie – a to ich zjavne znervózňuje; radšej lietajú väčšinou nad územím samotného Ruskom alebo jeho spojenca – Bieloruska. Napokon, celá ruská bojová sila v Chersone závisí od zásobovania len cez malý počet mostov, ktoré spájajú brehy širokej rieky Dnipro. V posledných týždňoch Ukrajinci útočili na tieto mostné prechody takmer každú noc, čím vážne bránili Rusku presunúť zásoby pre ich ťažko skúšané jednotky v Chersone. Čím dlhšie budú musieť Rusi bojovať s obmedzenými zásobami, tým viac sa bude boj obracať v prospech Ukrajiny.
Hoci mal prezident Vladimír Putin – keď pred šiestimi mesiacmi začal túto vojnu – povesť strategického génia, Ukrajinci ho odhalili ako ťažkopádneho mysliteľa bez fantázie, ktorý sa nesmierne prepočítal. Odvtedy sa uchýlil k ťažkopádnym a, nepremysleným ofenzívam, ktoré mu zabezpečili minimálne zisky za cenu veľmi vysokých nákladov. Ruská armáda, pred vojnou divoko preceňovaná vojenskými analytikmi, ktorí ju oslavovali ako jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich, technologicky sofistikovaných a najsilnejších na svete, ukazuje sa ako hlboko nespôsobilá. Pri neustále sa meniacich kolotočoch generálov na čele vojsk sa ruské velenie ukázalo ako nepružné, nekreatívne a neschopné sa učiť. V kontraste s tým Ukrajina bola na pôsobivejšej trajektórii. Na začiatku vojny viedli Ukrajinci v okolí Kyjeva prekvapivo silný obranný boj. Použitím útokov na ruskú logistiku a stratégiou odoprenia Rusom v prístupe do ukrajinských miest, rozmiestnením síl pozdĺž ciest a bojom o kontrolu nad vzduchom „vykastrovali“ ruský nájazd na Kyjev za pár týždňov. Odvtedy ukrajinská armáda preukázala schopnosť prispôsobiť sa a vyvinúť nové spôsoby boja proti Rusom. Potopenie Moskvy, vyhnanie Rusov z Hadieho ostrova a útoky na ruské zariadenia na okupovanom Kryme, oblasť, ktorá sa predtým považovala za príliš obtiažnu na útok, ukazujú, že Ukrajinci dokážu plánovať a podnikať misie vyžadujúce prevádzku zložitých systémov.
Výzva, ktorej Ukrajinci teraz čelia, je zatiaľ ich najťažšia. Pokúšajú sa oslobodiť veľkú časť územia na západnom brehu rieky Dnipro pri Chersone, tiahnucu sa takmer 100 míľ po dĺžke a asi 30 míľ na šírku. Nová ofenzíva Ukrajincov je oveľa väčšia a komplexnejšia operácia ako čokoľvek, čo doteraz podnikli. Pokúšajú sa zneškodniť mohutné ruské sily vybavené veľkými skladmi ťažkých zbraní, z ktorých väčšina sa práve ponáhľala do Chersonskej oblasti v rámci prípravy na ukrajinský útok. V tejto súvislosti Prof. Phillips Payson O´Brien pripomína, že od druhej svetovej vojny bol postup veľkých obrnených jednotiek založený na kontrole oblohy. Ukrajinci – hoci v tejto oblasti preukazujú prekvapivé schopnosti – stále bojujú s Rusmi o vzdušnú nadvládu. Navyše, Ukrajina sa musí posunúť vpred na územie, ktoré teraz kontroluje nepriateľ – nielen brániť svoju vlastnú pozíciu. Takmer celú vojnu boli Rusi v ofenzíve. Ukrajincom to umožnilo použiť na nich obrannú palebnú silu s veľkou účinnosťou. Nedávno počet fotograficky potvrdených strát ruských tankov prekročil číslo 1 000. Skutočné číslo je pravdepodobne bližšie k 2 000; veľká časť ničenia tankov za posledných pár mesiacov sa odohrala na území kontrolovanom Ruskom, takže získanie fotografických dôkazov je oveľa ťažšie. V skutočnosti by sa dalo tvrdiť, že zdokonalenie ručných protitankových zbraní a menších bezpilotných lietadiel poskytol obrancom nové výhody, vďaka ktorým je postup bojovej techniky mimoriadne riskantný.
Zdá sa, že Ukrajinci tomu všetkému rozumejú. Doteraz vybudovali v Chersone iný druh ofenzívy – taký, ktorý by mohol priniesť ponaučenie pre budúcnosť vojny. To, čo neurobili, je príprava na operáciu, ktorú mnohí očakávali, že podobne ako Rusi vo februári spustia: rozsiahlu, rýchlo sa pohybujúcu vojnu, v ktorej obrnené jednotky prelomia nepriateľské línie a využívajú otvor rýchlym pohybom alebo obkľúčením nepriateľských síl. V prvom týždni tejto poslednej fázy bitky, ktorá sa začala 29. augusta, Ukrajinci oslobodili len niekoľko dedín. Ale aj keď sa frontová línia posunula len okrajovo, Ukrajinci sa pripravujú na výrazné víťazstvo. Urobili to tak, že si v predchádzajúcich mesiacoch trpezlivo pripravovali pôdu na úspech. Po prvé, Spojené štáty a ďalšie krajiny NATO sa zdali byť presvedčené, keď videli húževnatosť a bystrosť, ktorá je základom ukrajinskej obrany, aby poskytli veľké množstvo spravodajských informácií. Ukrajinci si tak mohli nazbierať ucelenejší obraz o logistickej situácii ruskej armády. Samozrejme, potrebovali previesť tieto informácie do akcie a na to potrebovali zlepšiť presnosť, dostrel a celkovú účinnosť svojich delostreleckých a raketových systémov. Ukrajinci išli do vojny väčšinou spoliehajúc sa na staré ruské alebo sovietske vybavenie; nemali kvalitnejšie štandardné vybavenie NATO, čo znižovalo šance ich krajiny v konvenčnej vojne s Ruskom. Odvtedy však sila, odhodlanie a vynaliezavosť Ukrajincov viedli Spojené štáty a ďalšie krajiny NATO k poskytovaniu oveľa kvalitnejších zbraní. Patrí medzi ne vysokomobilný delostrelecký raketový systém (HIMARS), ktorý napriek tomu, že je pre americkú armádu pomerne starý, v ukrajinských rukách sa ukázal ako podstatne lepší než akýkoľvek ruský ekvivalent. Odkedy Ukrajinci na konci júna prvýkrát nasadili HIMARS, metodicky sa zameriavali na ruské zásobovacie sklady, čo značne obmedzovalo schopnosť útočníkov postúpiť vpred. V ukrajinských rukách sa ukázal ako podstatne lepší ako akýkoľvek ruský ekvivalent.
Nedávno začala Ukrajina používať vysokorýchlostné protiradiačné rakety, ktoré vyraďujú nepriateľský radar a zdá sa, že robia skazu ruskej protilietadlovej obrane. Ukrajincom to umožnilo plodnejšie využívať bezpilotné lietadlá, vrátane tureckých Bayraktarov, ktoré si podľa všetkého vyberajú od ruských síl v Chersone veľkú daň. Ani po správach o prechode Ukrajincov do intenzívnejšej fázy bojov o Cherson 29. augusta sme nezaznamenali veľké pokusy pretlačiť tanky cez ruské línie. Namiesto toho sme videli, ako Ukrajinci sondujú hore-dole po línii, snažia sa odhadnúť umiestnenie a silu ruských síl, útočiť na slabé miesta, postupovať opatrne a predovšetkým pokračovať v pravidelnom oslabovaní ruských síl. Tento druh vojny – ktorý zahŕňa vytváranie útočných schopností, provokovanie nepriateľa, aby sa ponáhľal s obrannými silami a následné zničenie týchto síl – sa pohybuje pomaly a nepripomína pohľad mnohých analytikov na to, ako vyzerá moderná vojna. Ale zodpovedá to ukrajinskej precíznosti a zároveň zväčšuje ruské straty.
Ako bude obnovená bitka o Cherson pokračovať, je ťažké presne uviesť. Aj keď je Ukrajina relatívne úspešná, táto fáza zrýchleného opotrebovania môže trvať niekoľko týždňov; aj keď sa ruské sily na niektorých miestach zrútia, môže sa ukázať, že ich bude ťažšie oddeliť od iných jednotiek. Ak však Ukrajinci dokážu prerušiť ruskú dopravu cez rieku Dnipro a využijú svoje nadradené systémy na opotrebovanie ruských síl, majú skvelú šancu vyhnať ich zo západného brehu rieky. Bolo by to najdôležitejšie víťazstvo vojny od bitky o Kyjev.