Bez strany Hlas-SD sú Ficove  plány na návrat k moci len chimérou – Slovensku môže pomôcť iba „hybridná“ vláda

Špekulácie o výsledku parlamentných volieb 30. septembra, resp. o zložení budúcej koaličnej vlády prevažujú nad realistickým uvažovaním o tom, aká bude politická trajektória Slovenska potom, keď bude známe rozvrstvenie náklonnosti občanov k stranám, ktoré sa prebojujú do Národnej rady Slovenskej republiky. Výklad aktuálnych volebných preferencií prezentovaný v médiách je poznačený povrchnou interpretáciou čísiel a tendenčným prezentovaním súvislostí tak, ako to vyhovuje manipulátorom verejnej mienky.  Nedôveru k spoľahlivosti údajov z prieskumov verejnej mienky dokazuje neurčitosť predpovedí i opatrne formulované očakávania serióznych analytikov. Na voličov do určitej miery pôsobia mätúco snahy médií, ktoré naliehajú na straníckych lídrov, aby deklarovali ich povolebné koaličné preferencie, teda pomenovali potenciálnych partnerov, s ktorými dokážu vytvoriť vládu. Atmosfére spoločnosti pred voľbami neprospieva ani strašenie krízovými scenármi, pretože negatívne pôsobí na triezvy úsudok voličov a vyostruje spoločenské napätie.

V kontexte nesúrodých faktorov sa rodia úvahy o tom, kto vyhrá parlamentné voľby a komu sa podarí vyskladať koaličný vládny kabinet. O tom, či to bude Ficova strana Smer-SD – alebo Šimečkove Progresívne Slovensko, môže rozhodnúť Pellegriniho strana Hlas-SD, ak za pár dní do volieb „nepriletí čierna labuť,“ ktorá zmobilizuje prívržencov tzv. liberálneho tábora alebo  pomkne ľavicovo umiernene orientovaný elektorát bližšie k Pellegriniho strane. Podľa vyjadrenie Michala Šimečku nie je Hlas-SD pre Progresívne Slovensko „preferovaný alebo želaný partner.“ Ale ak Šimečkoví „preferovaní“ partneri nezískajú od voličov dostatok „žetónov,“ resp. podaktorí zostanú pred dverami do parlamentu, v takom prípade bude odkázaný uchádzať sa o „bohatú nevestu“ – Hlas-SD. Peter Pellegrini je však „zajatcom“ silného „Ficovho krídla“ vo vlastnej strane, ktoré sa opiera o výdatnú podporu programových sympatizantov Smeru v elektoráte strany Hlas.

Podľa preferenčných ukazovateľov zatiaľ je na koni Robert Fico, ktorý už avizoval, že pri zostavovaní svojej vlády prioritne kalkuluje so „sesterskou“ stranou Hlas-SD. Bez jej pomoci sú akékoľvek jeho plány na návrat k moci nesplniteľnou chimérou. Sotva možno realisticky odhadnúť, čím by sa nechala strana Hlas-SD zlákať do Ficovej „medovej pasce.“ Peter Pellegrini totiž dobre vie, aký „charakter“ je Robert Fico a pozná tiež jeho potenciálneho spojenca Andreja Danka, ktorý sa na Slovensku prezentuje ako „dobrý priateľ“ predsedu ruskej Štátnej dumy Vjačeslava Volodina. V strane Hlas-SD sú tiež premýšľajúci ľudia a im netreba vysvetľovať, že keby mali odvahu vstúpiť do vládneho spolku so stranou Smer-SD, vtedy by prevzali na seba aj bremeno všetkých Ficových „hriechov,“ nevynímajúc neuzavreté kauzy v aktuálnej agende orgánov činných v trestnom konaní. Bez preháňania možno konštatovať, že akýkoľvek pakt Fico-Pellegrini by bol pre stranu Hlas-SD krok k politickej „samovražde.“

Ani keď okolnosti prinútia predsedu Progresívneho Slovenska, aby vstúpil do koaličných rokovaní s Petrom Pellegrinim, nevznikne pre predsedu strany Hlas-SD ideálna situácia. Okrem viacerých programových diferencií medzi oboma subjektmi, nie zanedbateľnou okolnosťou je aj skutočnosť, že v takejto koalícii by uplatňovali svoju prevahu politické strany z tej časti politického spektra, kde by nebolo pre Pellegriniho jednoduché hľadať pochopenie pre jeho koncepciu „silného štátu.“ Takže proces formovania „hybridnej“ pravicovo-ľavicovej alebo ľavicovo-pravicovej koalície by bol náročný a komplikovaný. Slovensko má však skúsenosti s takýmto modelom vlády, keď bol premiérom Jozef Moravčík po páde druhej Mečiarovej vlády – a potom po páde tretej Mečiarovej vlády, keď bol premiérom Mikuláš Dzurinda. Ak partneri na oboch stranách politického spektra majú primeranú politickú skúsenosť a intelektuálne zázemie, dokážu nájsť funkčný kompromis zodpovedajúci potrebám spoločnosti i záujmom koaličných partnerov.

Za súčasnej geopolitickej situácie komplikovanej vojnou na Ukrajine Slovensko potrebuje „hybridnú“ vládu, pretože je malou krajinou a bez spoľahlivého ukotvenia v euroatlantických integračných štruktúrach by sa ocitlo v neistote a ohrození. S návratom Roberta Fica k moci  je spojené riziko „orbanizácie“ režimu, ktorý by Slovensko izoloval od jeho prirodzeného civilizačno-kultúrneho zázemia na Západe. Toto riziko by mali mať na zreteli nielen politici, ale aj občania, ktorí 30. septembra rozhodnú o tom, aká bude vláda v krajine medzi Tatrami a Dunajom. Triezvo uvažujúci voliči si nemusia idealizovať Progresívne Slovensko, stranu Hlas-SD alebo iný proeurópsky orientovaný politický subjekt, aby sa vo voľbách rozhodli v prospech politických síl, schopných udržať smerovanie spoločnosti, aké sme si vybrali v  Novembri 1989. Mali by však počítať s tým, že nová koaličná vláda nevznikne  „zvečera do rána,“ ale v procese hľadania kompromisov a ústupkov !