Autor Igor Cibula

Neúspech strany Smer – SD v župných voľbách je varovným signálom, že najvplyvnejšia slovenská politická strana sa ocitla na historickej križovatke. Jej budúcnosť je významnou mierou závislá na intenzite sebakritickej reflexie, ktorá si však bude vyžadovať odvahu pozrieť sa do zrkadla a bezohľadne sa porátať so všetkým, čo politicky i morálne ju poškodzuje a uberá jej voličský potenciál.

Výsledky župných volieb sú predmetom racionálnych úvah, krkolomných špekulácií i nafúknutých propagandistických bublín, ktoré sú odzrkadlením eufórie opozície, ešte donedávna prešľapujúcej v defenzívnom postavení hlavne voči strane Smer. Za najdôležitejší úspech opozície v župných voľbách možno považovať fakt, že dokázala skoncentrovať svoj potenciál a vyslať signál o svojej pripravenosti na ďalšie boje jej potenciálnym voličom, ktorí sa župných volieb nezúčastnili.

Posledný vývoj v Katalánsku zosilnil hlasy predstaviteľov mimoparlamentnej Strany maďarskej komunity (SMK), ktorá už od svojho prvopočiatku deklaruje názor, že Maďari na Slovensku potrebujú územnú autonómiu. Okrem iného argumentujú aj tým, že výsledky posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011 ukázali, že k maďarskej národnosti sa hlásilo o 110 000 občanov menej, než to bolo v roku 1991.

Povolebná politická situácia v Českej republike – kde sa predsedovi strany ANO Andrejovi Babišovi nedarí zostaviť vládu – by mohla inšpirovať politické elity na Slovensku k tomu, aby uvažovali nad tým, že podobné politické komplikácie môžu vzniknúť u nás po parlamentných voľbách, ktoré by mali byť začiatkom roku 2020.

Mnoho desaťročí sledujem politický vývoj na Slovensku i opakujúce sa pokusy nájsť optimálnu orientáciu v zložitých súvislostiach súčasnosti, ktorá by nasmerovala našu spoločnosť tak, aby zodpovedala hodnotovej orientácii väčšiny normálnych ľudí.

Opoziční politici sa už dlhé roky pokúšajú o definovanie svojej hodnotovej orientácie zaklínacou formulkou, ktorá prezentuje ich pozíciu nazerania na problémy spoločnosti; všetci by chceli byť kdesi „napravo od stredu“ – iba romantizujúci „križiaci“ a náboženskí intelektuáli majú odvahu deklarovať sa ako konzervatívci, či inak pomenovaní zástancovia pravicového politického chápania sveta.

Na súčasnej slovenskej politickej scéne nemá premiér Róbert Fico vážneho protivníka, ktorý by ho mohol zbaviť dominujúcej pozície a ponúknuť voličom alternatívu inej vlády. Iba samotný premiér Fico by mohol vlastnými chybami vytvoriť pre stranu Smer nepriaznivú situáciu a poskytnúť tak opozičným politikom, aby sa chopili vládneho kormidla.