Autor Igor Cibula

Ukrajinská kríza sa obvykle chápe ako akt konečného oddelenia druhej najväčšej bývalej sovietskej republiky od cárskeho Ruska. Význam reverzného efektu – teda keď Rusko konečne „nakreslí“ hranicu medzi sebou a Ukrajinou – sa často prehliada, ale jeho význam je obrovský. Uzavrela sa kniha post-imperiálneho obdobia nedávnej histórie Ruska, ktorá ešte stála vyvolávala nádeje na nejakú zmysluplnú reintegráciu bývalých sovietskych republík okolo Ruskej federácie. Namiesto toho oddelenie Ukrajiny a zrútenie vzťahov so Západom uviedli novú éru, v ktorej sa Ruská federácia presadzuje ako samostatný multietnický štát uprostred megakontinentu Veľkej Euroázie.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho vláda zavedie clá vo výške 25 % na dovoz ocele a 10 % na dovoz hliníka. Označuje sa to ako jedno z najzávažnejších rozhodnutí v posledných desaťročiach, pretože môže začať „dominový efekt“ – sériu odvetných colných taríf, ktoré negatívne narušia doterajší režim fungovania globálnej ekonomiky. Napríklad protiopatrenia už avizoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a podobne sa pripravujú aj ďalší obchodní partneri Spojených štátov. Tarify Donalda Trumpa sa považujú za otváraciu salvu v začínajúcej obchodnej vojne, pričom osobitnú pozornosť v tomto kontexte vyvoláva očakávanie, ako zareaguje Peking, ktorý má záujem udržať si otvorené trhy na Západe.

V nedeľu 18. marca 2018 uskutočnia sa voľby prezidenta Ruske federácie. Niet pochybností o tom, že znovu v prezidentských voľbách zvíťazí Vladimír Putin, ale napriek tomu analytici a svetové mienkotvorné médiá venujú tejto udalosti pozornosť a rozoberajú situáciu, v akej sa Rusko nachádza. Pozorovatelia si všimli, že za deň volieb bol vybraný 18. marec. Pred štyrmi rokmi – 17. marca 2014 – krymský parlament vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý sa na druhý deň stal členom Ruskej federácie. Putinovi stúpenci sa neobávajú o jeho volebné víťazstvo, ale starosti im robí iba účasť občanov vo voľbách, aby percento neúčasti voličov nedevalvovalo politickú legitimitu po štvrtýkrát zvoleného prezidenta.

Výsledky nedeľňajších parlamentných volieb v Taliansku očakávali v európskych metropolách s netrpezlivým napätím. Po otrase z Brexitu a mesiacoch nervozity z rokovaní o zostavovaní koaličnej vlády v Nemecku lídri Európskej únie čakali, ako sa presadia vo voľbách tzv. antisystémové politické strany, ktoré sa netaja svojím euroskepticizmom, kritizujúce zle fungujúci spoločenský systém a ktoré sa uchádzali o priazeň voličov sľubmi, prekračujúcimi rámec reálnych možností talianskej ekonomiky – napríklad zavedenie minimálnej mesačnej mzdy 780 €.

Pozornosť analytikov vo svete upútalo posolstvo prezidenta Vladimíra Putina o stave krajiny, v ktorom sa podrobne venoval najnovším strategickým zbrojným systémom Ruska. Pri tejto príležitosti účastníkom zhromaždenia 1. marca 2018 v moskovskej Manéži pripomenul, že ešte v roku 2004 – keď USA odstúpili od dohody o protiraketovej obrane (ABM) – hovoril o prácach na vytvorení systémov, ktoré by mohli protiraketovú obranu prekonať. Ale vtedy s Ruskom nikto nechcel o tom hovoriť. Odborníci si teraz všimli, že všetky Putinom prezentované diapozitívy a videá zbraňových systémov pochádzajú ešte zo sovietskej éry, keď Moskva hľadala odpoveď na „strategickú obrannú iniciatívu“ amerického prezidenta Ronalda Reagana. Viaceré z nich sú v štádiu testovania, ale nie sú vôbec pripravené na operatívne nasadenie.