Autor Igor Cibula

Pretože USA pripravujú ďalšie sankcie proti Rusku ako reakciu na podporu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Assadovi, Moskva sa snaží nájsť spôsob, ako na to reagovať. Pripravuje sa zákon zameraný na odvetvia, v ktorých sa americké firmy spoliehajú na ruské produkty. Za najefektívnejšie sa považujú obmedzenia spolupráce v jadrovej energetike, letectve a kozmických technológiách, kde však zavedenie obmedzení poškodí lukratívny ruský export do Spojených štátov. Podľa denníka Financial Times USA sú štvrtým najväčším obchodným partnerom Ruska, pričom import zo Spojených štátov predstavuje hodnotu 12,7 miliardy $ a vývoz do krajiny 17 miliárd $. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov naznačil, že v Moskve v súvislosti s americkými sankciami sa diskutuje o alternatíve k „zneužívaniu dolára“ ako globálnej rezervnej meny zo strany Washingtonu.

Podľa nemeckého časopisu Der Spiegel „ak Briti neuvoľnia ďalšie podrobnosti alebo dôkazy, existuje nebezpečenstvo, že prípad Skripaľ sa stane skôr vecou viery ako skutočnosťou.“ Vyjadril tým fakt, že vláda Veľkej Británie doteraz nepredložila medzinárodnému spoločenstvu, ani spojencom v Európskej únii a v NATO dôkazy, o ktoré by mohla vierohodne oprieť oficiálne vznesené obvinenie voči Ruskej federácii, že nesie zodpovednosť za pokus o otrávenie bývalého plukovníka spravodajskej služby GRU Sergeja Skripaľa a jeho dcéry nebezpečnou nervovo-paralytickou látkou „Novičok“, vyvinutou v bývalom Sovietskom zväze. Niektorí analytici prístup britskej vlády spájajú s rusofóbnou optikou konzervatívnych politikov, ktorí sa tým vracajú do čias studenej vojny.

Podľa amerického časopisu Politico deväť z 28 členských štátov Európskej únie – Bulharsko, Cyprus, Grécko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko – nevypovedalo ruských diplomatov ako odvetu za otrávenie bývalého špióna a jeho dcéry vo Veľkej Británii. Slovenská republika – podobne ako niektoré iné krajiny – stiahla svojho veľvyslanca z Moskvy na konzultácie, čo považuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a vláda za primeraný krok ako reakciu na danú situáciu. S takýmto postojom nebol spokojný prezident republiky Andrej Kiska a predstavitelia opozície, ale slovenská verejnosť nezdieľa jednoznačnú podporu názorom prezidenta a opozičných politikov.

Bývalé sovietske republiky robia civilizačné kroky, ktoré znamenajú odklon od používania ruského jazyka a priblíženie kultúrnej sfére Západu. Namiesto azbuky zavádzajú latinku, čo môže znepokojovať nielen Moskvu, ale aj ruské menšiny, ktoré žijú v týchto krajinách. Niektorí analytici uvedený proces považujú za prejav snahy post-sovietskych štátov definitívne uniknúť vplyvu Ruska. Fakt, že Moskva doteraz neprejavila voči tomuto trendu negatívne reakcie, pripisujú viacerým okolnostiam, ktoré dávajú do súvislosti aj s tým, že Rusko – sankcionované Západom – zapojilo sa do konfliktu na Ukrajine a v Sýrii, takže nemá dostatok energie, aby sa angažovalo v ďalšom spore.

Podľa donedávna utajovanej analýzy britskej vlády odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie krajinu poškodí, nech už budú podmienky dohody o Brexit-e – ktorú Londýn uzavrie s Bruselom – akékoľvek. Ekonomický rast Veľkej Británie by mal byť v priebehu najbližších 15 rokov o päť percent nižší, ako keby k Brexit-u nedošlo. Poslanec vládnej Konzervatívnej strany Iain Duncan Smith – podporujúci odchod z Európskej únie – na uvedenú prognózu reagoval s pochybnosťami, pričom poukázal na fakt, že skoro všetky predpovede o negatívnych dôsledkoch Brexit-u na britskú ekonomiku sa doteraz nenaplnili.