Autor Igor Cibula

Riaditeľka analytického oddelenia Centra politických technológií v Moskve Tatiana Stanovaja na internetovom portále moskovského strediska Nadácie Carnegie rozoberá vplyv západných sankcií na vzťahy medzi ruskými veľkopodnikateľmi a Kremľom. Podľa jej názoru najnovšie kolo sankcií Spojených štátov zasiahlo Rusko tvrdo. V budúcnosti bude ruský štát zdieľať nové riziká a minimalizovať sociálno-ekonomické dôsledky pre postihnuté regióny a priemyselné odvetvia. Povedie to k novej vlne prerozdeľovania majetku založenej na štátnych – nie ekonomických – záujmoch. Najnovšie americké sankcie sa javia ako jeden z najsilnejších úderov proti Rusku od roku 2014. Ovplyvnili nielen vládnych činiteľov, ale mali dopad aj na podnikateľskú elitu. Sankcie ovplyvnia rozpočtovú a daňovú politiku, rozdelenie majetku, vzťahy vlády a podnikateľskej komunity, makroekonomické ukazovatele a sociálny blahobyt verejnosti.

Minulý týždeň poskytol Kongres USA dlhotrvajúce ovácie francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, o ktorom denník The Washington Post napísal, že „osud západnej aliancie je v Macronových rukách.“ Predtým podobné prijatie zažil v Európskom parlamente a v najbližších dňoch príde na návštevu do Austrálie. V dobe, keď Angela Merkelová vyzerá unavene, Theresa Mayová pôsobí skrúšene a Donald Trump sa zdá ako „šialenec“, francúzsky prezident vyžaruje energiu, charizmu a inteligenciu. Pri nedávnej návšteve Washingtonu ho prezident Trump nazval „úžasným chlapíkom.“

V súčasnosti sú politické vzťahy medzi USA a Čínou a medzi USA a Ruskom vo veľmi zlom stave a každý z týchto štátov má svoj vlastný názor na to, kto je zodpovedný za zvýšenie rizika eskalácie potenciálneho konfliktu medzi nimi. Rozvoj a nasadenie určitých systémov, ktoré nie sú jadrovými zbraňami, môže ovplyvniť správanie krajiny v krízovej situácii – ale aj to, či sa rozhodne podstúpiť riziko a bude sa podieľať na eskalácii konfliktu. Napríklad čínski experti na základe vyhlásení oficiálnych predstaviteľov a mediálnych správ z USA predpokladajú, že americká vláda uvažuje o možnosti využiť kybernetické zbrane, aby ohrozila ich strategické raketové arzenály a systémy operatívneho riadenia nukleárnych síl v krízových podmienkach.

V súvislosti s nadchádzajúcimi rozhovormi medzi najvyšším predstaviteľom Severnej Kórey Kim Čong-unom a prezidentom Južnej Kórey Mun Če-inom – ktoré sa uskutočnia v piatok 28. apríla 2018 – a potenciálnym stretnutím Kim Čong-una a amerického prezidenta Donalda Trumpa v máji, resp. v júni tohto roku, Čína vidí nebezpečenstvo, že bude diplomaticky prekonaná Washingtonom. Mnohí čínski odborníci sa obávajú znovuzjednotenej Kórey s bezpečnostným aliančným vzťahom so Spojenými štátmi a americkými jednotkami, ktoré by zostali na Kórejskom polostrove. Počas víkendu z Pchjongjangu prišlo vyjadrenie, že Severná Kórea nebude namietať voči americkým vojakom, ktorí sa zdržiavajú v Južnej Kórei, čo sa považuje za neprijateľné pre Peking.

Už viac ako desať rokov najvyšší politickí predstavitelia Pekingu a reprezentanti čínskych podnikateľských kruhov cestujú po svete a zo svojich „peňaženiek bez dna“ ponúkajú štedré investície. Od Ázie cez Afriku, USA až po Latinskú Ameriku je zjavná ich aktivita, ktorú nemožno ignorovať a ktorá potvrdzuje, že Čína sa presadzuje ako nastupujúca svetová veľmoc. Analytici už postrehli, že táto aktivita zodpovedá oficiálnym i neoficiálnym cieľom zahraničnej politiky Číny, a preto pozorne sledujú zameranie čínskeho strategického záujmu. Menej známa je rozptýlená, ale rozširujúca sa čínska „stopa“ v Európe. Z krajín skupiny V4 sa za „stredoeurópsky raj“ pre čínske investície považuje Maďarsko. Karikaturista z britského denníka The Guardian pred ôsmimi rokmi varoval Európu pred hrozbou čínskeho draka, ktorý už vtedy krúžil nad Európou.

Vo Veľkej Británii neutícha debata o tom, či by sa nemalo zopakovať referendum o odchode z Európskej únie – konalo sa 23. júna 2016 – v ktorom prívrženci odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ zvíťazili iba tesnou väčšinou 51,9 % hlasov. Experti medzivládnej Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ešte v októbri minulého roku prezentovali názor, že britskej ekonomike by najlepšie prospelo, keby štát prostredníctvom opakovaného referenda o vystúpení z EÚ zabránil Brexit-u. Existujú však aj štúdie, podľa ktorých by Británia zarobila aj na Brexit-e bez dohody s Európskou úniou, keby zároveň jednostranne odstránila všetky obchodné bariéry.