Autor Igor Cibula

Washington pokračuje v boji proti najdôležitejšiemu smeru ruského exportu vyspelých technológií – predaju zbraní. Spojené štáty sa zaoberajú uvalením sankcií proti dodávateľom ruského obranného priemyslu. V pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch rozpočtu Pentagonu na rok 2019 sa uvádza zákaz predaja zbraní, munície a technológií subjektom „podporujúcim ruský priemysel, s akcentom na dodávateľský reťazec ruského obranného priemyslu.“ Sankcie sa môžu týkať organizácií, ktoré „predávajú, požičiavajú alebo iným spôsobom poskytujú tovar, služby alebo technológie akejkoľvek osobe patriacej k vláde alebo kontrolovanej vládou Ruska.“

Karikatúra britského denníka Financial Times vystihuje situáciu, v ktorej sa ocitli najvyšší predstavitelia Európskej únie v dôsledku rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa anulovať záväzky Spojených štátov plynúce zo Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) – ako znel oficiálny názov zmluvy, podpísanej vo Viedni 14. júla 2015. Signatármi boli stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, Nemecko, vysoká predstaviteľka Európskej únie Federica Mogheriniová a Irán, ktorý prijal záväzok v nasledujúcich 15 rokoch obmedziť svoj jadrový program iba na mierové účely. Tento akt viedol k ukončeniu sankcií proti Iránu, ktoré významnou mierou obmedzovali jeho ekonomický rozvoj a negatívne vplývali na životnú úroveň obyvateľov tejto – na ropu bohatej – krajiny.

V memorande amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončení účasti Spojených štátov v tzv. iránskej jadrovej dohode (JCPOA) sa uvádza, že dohoda sa „nedokázala zaoberať hrozbou iránskeho raketového programu.“ Vznikol približne pred 40 rokmi; v jeho začiatkoch bola využívaná sovietska raketová technika, ktorú však Iránci nezískali zo Sovietskeho zväzu, ale z iných krajín. Kľúčovým partnerom pre rozvoj iránskeho raketového priemyslu bola Severná Kórea. Prvý satelit s názvom Omid vypustili do vesmíru v roku 2006, v roku 2009 vypustiil družicu Rasad, ktorá fotografovala povrch našej planéty a snímky posielala na Zem. V súčasnosti majú iránske ozbrojené sily vo výzbroji niekoľko druhov rakiet a uskutočňujú testy balistických striel s doletom cca 2000 kilometrov, čo osobitne znepokojuje hlavne Izrael, ale aj Saudskú Arábiu, ktorá je regionálnym rivalom Iránu.

Riaditeľka analytického oddelenia Centra politických technológií v Moskve Tatiana Stanovaja na internetovom portále moskovského strediska Nadácie Carnegie rozoberá vplyv západných sankcií na vzťahy medzi ruskými veľkopodnikateľmi a Kremľom. Podľa jej názoru najnovšie kolo sankcií Spojených štátov zasiahlo Rusko tvrdo. V budúcnosti bude ruský štát zdieľať nové riziká a minimalizovať sociálno-ekonomické dôsledky pre postihnuté regióny a priemyselné odvetvia. Povedie to k novej vlne prerozdeľovania majetku založenej na štátnych – nie ekonomických – záujmoch. Najnovšie americké sankcie sa javia ako jeden z najsilnejších úderov proti Rusku od roku 2014. Ovplyvnili nielen vládnych činiteľov, ale mali dopad aj na podnikateľskú elitu. Sankcie ovplyvnia rozpočtovú a daňovú politiku, rozdelenie majetku, vzťahy vlády a podnikateľskej komunity, makroekonomické ukazovatele a sociálny blahobyt verejnosti.

Minulý týždeň poskytol Kongres USA dlhotrvajúce ovácie francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, o ktorom denník The Washington Post napísal, že „osud západnej aliancie je v Macronových rukách.“ Predtým podobné prijatie zažil v Európskom parlamente a v najbližších dňoch príde na návštevu do Austrálie. V dobe, keď Angela Merkelová vyzerá unavene, Theresa Mayová pôsobí skrúšene a Donald Trump sa zdá ako „šialenec“, francúzsky prezident vyžaruje energiu, charizmu a inteligenciu. Pri nedávnej návšteve Washingtonu ho prezident Trump nazval „úžasným chlapíkom.“

V súčasnosti sú politické vzťahy medzi USA a Čínou a medzi USA a Ruskom vo veľmi zlom stave a každý z týchto štátov má svoj vlastný názor na to, kto je zodpovedný za zvýšenie rizika eskalácie potenciálneho konfliktu medzi nimi. Rozvoj a nasadenie určitých systémov, ktoré nie sú jadrovými zbraňami, môže ovplyvniť správanie krajiny v krízovej situácii – ale aj to, či sa rozhodne podstúpiť riziko a bude sa podieľať na eskalácii konfliktu. Napríklad čínski experti na základe vyhlásení oficiálnych predstaviteľov a mediálnych správ z USA predpokladajú, že americká vláda uvažuje o možnosti využiť kybernetické zbrane, aby ohrozila ich strategické raketové arzenály a systémy operatívneho riadenia nukleárnych síl v krízových podmienkach.

V súvislosti s nadchádzajúcimi rozhovormi medzi najvyšším predstaviteľom Severnej Kórey Kim Čong-unom a prezidentom Južnej Kórey Mun Če-inom – ktoré sa uskutočnia v piatok 28. apríla 2018 – a potenciálnym stretnutím Kim Čong-una a amerického prezidenta Donalda Trumpa v máji, resp. v júni tohto roku, Čína vidí nebezpečenstvo, že bude diplomaticky prekonaná Washingtonom. Mnohí čínski odborníci sa obávajú znovuzjednotenej Kórey s bezpečnostným aliančným vzťahom so Spojenými štátmi a americkými jednotkami, ktoré by zostali na Kórejskom polostrove. Počas víkendu z Pchjongjangu prišlo vyjadrenie, že Severná Kórea nebude namietať voči americkým vojakom, ktorí sa zdržiavajú v Južnej Kórei, čo sa považuje za neprijateľné pre Peking.