Autor Igor Cibula

Kongres Spojených štátov drvivou väčšinou v lete minulého roku schválil uvalenie nových sankcií proti Rusku, čo sa významnou mierou dotklo odvetví zameraných na ťažbu ropy a zemného plynu. V súčasnosti možno konštatovať, že ruské ropné a plynárenské spoločnosti sa plne prispôsobili novým podmienkam a sankčnému režimu. Produkcia ropy a plynu v Rusku za posledných päť rokov rástla aj napriek relatívne nízkej cenovej konjunktúre a odvetvovým sankciám uloženými USA a Európskou úniou. Veľké investície z predchádzajúcich rokov, početné daňové úľavy a tiež devalvácia rubľa umožnili neznižovať ťažbu, ale zabezpečili jej rekordný rast. Avšak ďalšie vyhliadky ruskej produkcie ropy a plynu nie sú jednoznačné.

Minulotýždňový summit Európskej únie v Bruseli sa schádzal v napätej atmosfére očakávaní, ktoré sa týkali hlavne problémov migrácie – a s tým súvisiacej azylovej politiky – zvýraznených vývojom v Taliansku a v Nemecku. Vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a predsedu Európskej komisie Jean-Claudea Junckera pred stretnutím v Bruseli dramatizovali agendu summitu. Nakoniec sa podarilo dosiahnuť dohodu o regulácii migrácie, ktorá je považovaná za mierny pokrok v riešení tejto otázky, ale obavy z narastania vnútorného tlaku v Európskej únii pretrvávajú. Ide totiž o to, že s populistickými a nacionalistickými politikmi v Taliansku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku a Slovinsku je čoraz ťažšie dosiahnuť konsenzus.

Mnohí Európania si opakovane kladú otázku, ako je možné, že Američania stále podporujú prezidenta Donalda Trumpa. Nahradil všetkých svojich kritických poradcov, komplikuje vzťahy s tradičnými spojencami Spojených štátov a zápasí s Kongresom – najmä o kontrolu nad americkou zahraničnou politikou. Nedávno denník The New York Times vytýkal Trumpovi, že USA nie sú tak dominantné, ako sa domnieva. Napriek tomu, že nemálo vplyvných Američanov opakovane kritizovalo „bezohľadné rozmary“ prezidenta Trumpa – nevynímajúc viacerých republikánov a dokonca aj niektorých ľudí v administratíve – priazeň Trumpovych voličov je stabilná a zatiaľ vôbec neveští jeho neúspešný koniec v Bielom dome.

Avizovaný summit prezidentov Vladimíra Putina a Donalda Trumpa 16. júla 2018 v Helsinkách koncentruje pozornosť analytikov a komentátorov na aktérov tohto podujatia, od ktorého sa síce veľa neočakáva, ale napriek tomu vníma sa ako pozitívny signál. Šéf Bieleho domu sa javí ako čitateľnejšia postava, než jeho partner z Kremľa. O Putinovi sa vie, že dominuje aktuálnej ruskej politickej kultúre a väčšina Rusov považuje jeho autoritatívny režim za garanciu stability a nádeje. Kritici mu vyčítajú hlavne post-sovietsku nostalgiu, zatiaľ čo jeho prívrženci doma i vo svete vyzdvihujú Putinovu odovzdanosť konzervatívnym hodnotám a odmietanie podriadiť sa Západu.

Analytici vo svete so znepokojením reagujú na hrozbu obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktorá môže oddeliť dve najväčšie ekonomiky sveta, citeľne zasiahnuť iné krajiny a mohla by mať tragické následky vôbec. Už pred rokom čínski predstavitelia diskutovali o tom, či vláda prezidenta Donalda Trumpa predstavuje pre Peking hlavné ohrozenie. USA sa pokúšajú zabrzdiť ekonomický rast Číny a chrániť svoju výrobnú základňu pred konkurenciou nízko platených čínskych robotníkov. Obviňujú Číňanov z odcudzenia technologických tajomstiev a bez reálnych dôkazov prezentujú obvinenia z ohrozenia národnej bezpečnosti. Americké médiá v tejto súvislosti obchádzajú však historický fakt, že americký ekonomický vzostup v devätnástom storočí bol do určitej miery založený na odcudzených technológiách a nekontrolovateľnej korupcii.

Politické predpovede sú nevďačnou úlohou – najmä v uzavretých autoritatívnych režimoch, kde sa nedeje politika pred zrakmi verejnosti. Obvykle ľudia predvídajú budúcnosť na základe jednoduchej extrapolácie súčasných trendov. Príkladom sú prognózy na trhu s ropou, kde všetci experti predpovedajú ďalší rast cien, keď v súčasnosti ceny rastú – a keď ceny klesajú, tak prognózy predvídajú ďalší pokles. Podobne je to pri politických analýzach vývoja v Rusku: keď pred dvoma rokmi začal Vladimír Putin radikálne meniť svoju administratívu a pristúpil k významným zmenám v mocenských štruktúrach, okamžite sa začalo hovoriť o trende modernizácie a príprave zmien režimu. Keď sa tak nestalo, nastal návrat k teórii o Putinovej „záľube v stabilite“. Vývoj za obdobie posledných štyroch rokov však ukazuje, že stabilita a absencia zmien prestali byť v Rusku najvyššou politickou hodnotou.

V apríli 2018 korešpondent stanice BBC Gordon Corera písal o kybernetických hrozbách z Ruska, ale zároveň pripustil, že Veľká Británia a USA môžu vykonávať takmer identické aktivity v kybernetickom priestore. Ako konkrétny príklad spomenul, že už viac ako desať rokov – od začiatku konfliktu v Afganistane – spravodajská agentúra GCHQ je priekopníkom vývoja a využívania ofenzívnych kybernetických techník. Kybernetické aktivity Britov boli zamerané proti islamským militantom so zámerom narušiť konkrétne komunikačné spojenia, odradiť jednotlivcov alebo skupiny od ich činnosti, či dokonca zničiť ich zariadenia a siete. Kybernetický priestor teda už nemožno vnímať ako niečo oddelené od ostatných sfér činnosti – či už akýchkoľvek informačných tokov alebo tradičnej vojenskej činnosti.

Vo štvrtok 28. júna 2018 sa začne v Bruseli summit hláv štátov a premiérov Európskej únie. Medzi hlavnými bodmi programu sú otázky reformy eurozóny a migračná kríza, ale diskusia by sa mala venovať aj ďalšej dôležitej téme – zhoršujúcim sa vzťahom medzi EÚ a administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Minulý týždeň sa jej dotkol počas svojej návštevy v Londýne aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý vyzval k úsiliu podporiť vojenskú alianciu v snahe prekonať diferencie medzi Európou a Spojenými štátmi v oblasti obchodu, zmeny klímy a iránskej jadrovej dohody. Najvyšší predstaviteľ Severoatlantickej aliancie pri tejto príležitosti vyslovil varovné slová, že „nie je nikde napísané, že transatlantická väzba prežije navždy.“ Summit NATO naplánovaný na 11. júla 2018 ukáže, či prezident Trump zvolí zdržanlivejší prístup k partnerom, alebo bude pokračovať v tóne, aký použil po svojom odchode zo stretnutia skupiny G7 v Kanade

Na verejnosť opakovane prenikli správy o tom, že na budúci mesiac by malo dôjsť k stretnutiu prezidentov Ruskej federácie a Spojených štátov. Z Moskvy signalizujú, že Rusko zostáva skeptické pred nadchádzajúcim stretnutím. Politici a odborníci vyjadrili pochybnosti o spôsobilosti Donalda Trumpa akokoľvek ovplyvniť pozíciu USA v otázkach dôležitých pre Moskvu. Dominantným momentom je to, že americký prezident zostáva rukojemníkom antiruského establišmentu vo Washingtone; všetky dohody s Trumpom môžu byť blokované Kongresom alebo dokonca byrokratickým okolím pána Bieleho domu. Na druhej strane prezidenti oboch krajín musia brať do úvahy nielen vnútropolitické nálady, ale aj možné negatívne dôsledky súčasného stavu bilaterálnych vzťahov.