Autor Igor Cibula

Britský denník Financial Times nedávno pripomenul, že „africká populácia – ktorá sa má do roku 2050 zdvojnásobiť – je najmladšia a najrýchlejšie rastúca na svete. Preto sa africké vlády spoliehajú na strategickú spoluprácu s Čínou, aby investovala do vzniku nových pracovných miest a zavádzania moderných technológií, čo by malo pomôcť zamestnať rastúcu generáciu mestskej mládeže. V afrických metropolách majú záujem prehlbovať vzťahy s Pekingom, aby si zlepšili svoju vyjednávaciu pozíciu s Európou, Spojenými štátmi a dokonca aj s ďalšími rozvojovými krajinami, ako sú India alebo Turecko. Dúfajú, že intenzívna angažovanosť Číny v Afrike pozitívne ovplyvní záujem Západu investovať na tomto kontinente.

Vraždu najvyššieho predstaviteľa jednej z dvoch separatistických republík v Donbase treba chápať v kontexte s tým, že funkčné obdobie Alexandra Zacharčenka malo skončiť v novembri 2018 a účinnosť ukrajinského zákona o osobitnom štatúte vybraných okresov regiónov Doneck a Lugansk vyprší o mesiac skôr. Zákon vyžaduje voľby na týchto územiach podľa ukrajinského právneho rámca, ale separatisti ich pripravovali podľa vlastných podmienok. Z toho dôvodu by ukrajinský parlament bol oprávnený neuplatňovať zákon o osobitnom štatúte a mal by právne argumenty na odstúpenie od zmlúv z Minska. Moskovskí „kurátori“ separatistov usmerňovali úrady v Donecku tak, aby zrušili voľby kvôli rizikám pre ďalšie rokovania v Minsku a vyhliadky na nové sankcie.

Hlavný vyjednávač Bruselu pre Brexit Michel Barnier už avizoval, že Európska únia sa musí pripraviť na možnosť odchodu Veľkej Británie z únie bez dohody. Ak k dohode nedôjde, hrozí chaotický odchod, o ktorom ekonómovia predpokladajú, že vážne poškodí britskú ekonomiku, ale v globalizovanom svete prinesie negatívne dôsledky aj na ekonomiky ostatných krajín, hlavne na britských obchodných partnerov. Medzi obyvateľmi Británie prevládajú v súvislosti s Brexitom pesimistické nálady, že vláda premiérky Theresy Mayovej rokovania nezvláda a nakoniec dohodne s Bruselom také podmienky britského odchodu z EÚ, že budú pre ich krajinu nevýhodné.

V Berlíne a v Paríži sa zaoberajú tým, ako vytvoriť „vyváženejšie partnerstvo“ so Spojenými štátmi – a to nielen vo vojenskej oblasti, ale aj v širšom rámci. Ak sa francúzsky prezident usiluje o väčšiu nezávislosť, tak sa to nepovažuje za nič nové. Ale keď nedávno prehovoril na túto tému nemecký minister zahraničných vecí a žiadal „nové, vyvážené partnerstvo s USA s cieľom získať späť našu vlastnú voľnosť“, tak sa to mohlo zdať neslýchané. Realisticky uvažujúci analytici však hodnotia uvedený prístup ako jedinú rozumnú cestu, „ak sa chce Európa presadiť v nepriateľskom svete.“ I keď existuje veľa dôvodov predpokladať, že Nemecko ani Európska únia nedokážu vytvoriť schopnejšiu a autonómnejšiu Európu, nemožno to považovať za dôvod, aby sa o to nepokúšali.

Podľa správy švédskej bezpečnostnej služby Säkerhetspolisen (Säpo) došlo k pokusu o poškodenie dôvery vo volebný proces a demokratický systém v krajine, a preto predstaviteľka Säpo Linda Escarová vyzvala občanov Švédska, aby – „ak objavia niečo, čo sa im zdá zvláštne“ – nahlásili to zodpovednému orgánu. Ide napríklad o falošné účty na sociálnych sieťach, či pokusy o hackerské útoky voči politickým stranám a inštitúciám zapojeným do pripravovaných volieb. Podľa Säpo teraz nič nenaznačuje, že by bola nejaká zahraničná veľmoc zapojená do akejkoľvek veľkej operácie s cieľom do volieb zasahovať. Dokument švédskej bezpečnostnej služby uvádza však príklady, keď zahraničná veľmoc chcela „polarizovať a vytvárať rozpory opisovaním Švédska negatívnym spôsobom“. Napríklad, keď ruské médiá zverejnili množstvo fotografií a článkov o podpálených autách na západe Švédska a demonštráciách v Štokholme, aby vykreslili „Švédsko v chaose“.