Autor Igor Cibula

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR – Miroslav Lajčák odcestoval na prvú zahraničnú cestu vo funkcii úradujúceho predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) do Kyjeva a navštívi aj Donbas, kde proti sebe stoja jednotky ozbrojených síl Ukrajiny a separatistickí povstalci. Krízová situácia na Ukrajine z hľadiska OBSE je považovaná za jeden z najzávažnejších faktorov ohrozenia stability na európskom kontinente. Slovensko ako sused Ukrajiny má osobitný záujem na riešení jej problémov – a to nie iba z bezpečnostného aspektu, ale aj hľadiska jej sociálno-ekonomickej prosperity, ktorá je pre našu krajinu užitočná. Nielen vládni činitelia v Bratislave, ale aj predstavitelia iných krajín Európskej únie – o ktorú Kyjev dlhodobo avizuje svoj záujem – zaregistrovali, že Ukrajina sa nachádza v stave „vnútorného neporiadku.“ Aktuálne je konfrontovaná s rizikom zhoršujúcej sa ekonomickej situácie, ktorá určite ovplyvní aj výsledok ukrajinských prezidentských volieb, naplánovaných na 31. marca 2019.

Prozápadne orientovaný liberálny ekonóm Grigorij Javlinskij kriticky vníma súčasný stav Ruska a tvrdí, že krajina na prahu roku 2019 sa dostáva do slepej uličky – a to v politike, ekonomike i diplomacii. Opozičný kritik Kremľa na Štedrý deň napísal blog, v ktorom uvádza, že ľudia v Rusku neveria štátu a konštatuje, že tradičná tlačová konferencia prezidenta Vladimíra Putina 20. decembra 2018 potvrdila „neplatnosť národnej rozvojovej stratégie“ a nedostatok vízie do budúcnosti. Podobne – i keď menej expresívnymi výrazmi – hodnotia pomery v krajine aj iní analytici, vrátane renomovaného ekonóma Alexeja Kudrina, ktorý je nielen Putinovým dávnym priateľom, ale tiež jedným z jeho najbližších poradcov. Ako predseda Účtovnej komory Ruskej federácie Kudrin opakovane vyjadril zásadné výhrady k riešeniam otázok makroekonomickej stability Ruska a žiadal zásadnú reformu spoločnosti.

Temer denno-denne prichádzajú správy o tom, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Čínou sa vyostrujú a podľa niektorých analytikov smerujú k otvorenému konfliktu. V minulom roku americký politológ a špecialista v oblasti jadrových zbraní a terorizmu Graham Allison vydal knihu „Predurčení k vojne. Môžu Amerika a Čína uniknúť Thúkýdidovej pasci?“ – v ktorej varoval, že „Čína a Spojené štáty sa v súčasnosti uberajú po trajektóriách, ktoré – ak obe strany nepodniknú náročné a nepríjemné kroky so zámerom ich konflikt odvrátiť – povedú k zrážke a vojne.“ Sme svedkami toho, že rozmach Číny prináša so sebou rýchly a čo do rozsahu úplne nevídaný posun globálnej mocenskej rovnováhy. Uznávaný americký expert v spomínanej knihe pripomenul varovanie Napoleona spred dvoch storočí: „Nechajte Čínu spať, pretože až sa prebudí, otrasie to svetom.“

Pokračujúca obchodná vojna medzi USA a Čínou umocnená zadržaním finančnej riaditeľky spoločnosti Huawei Sabriny Meng Wan-čou v Kanade neveští nič dobrého. Ani provokatívna plavba amerického torpédoborca McCampbell v blízkosti Zálivu Petra Veľkého vo vzdialenosti na dostrel rakiet od základne Tichomorskej flotily Ruskej federácie nie je dobrým znamením pre budúci vývoj vzťahov Ruska a Číny k Spojeným štátom. V rámci takýchto faktov ani najnovšie správy o kontroverzných pokusoch Číny a Ruska s cieľom zahrievaním zmeniť zemskú atmosféru neznejú povzbudivo k optimistickejším očakávaniam. Podľa vyjadrenia čínskych vedcov obe krajiny testujú vojenské aplikácie technológie na kontrolu ionosféry, ktorá umožňuje odraziť rádiové signály pre komunikáciu na dlhé vzdialenosti. Na margo tejto čínsko-ruskej spolupráce dekanka Fakulty fyziky a optoelektronického inžinierstva na Univerzite Xidian – ktorá patrí medzi najlepšie v Číne – prof. Guo Lixin konštatovala, že takáto spolupráca je pre Čínu veľmi zriedkavá, pretože ide o „príliš citlivú technológiu.“

Odkedy prišiel v roku 2000 k moci prezident Vladimír Putin, analýza pomerov v Rusku, ako aj jeho vonkajších vzťahov sa na Západe do značnej miery zameriavala na dve interpretácie jeho režimu. Prvá argumentuje tým, že Rusko je mafiánsky štát, v ktorom hlavným cieľom vládnucej elity je nakradnúť si doma peniaze a potom ich ukryť a minúť v zahraničí. Podľa druhej interpretácie Putin je rukojemníkom svojej vlastnej popularity a čokoľvek sa robí, či už v Rusku alebo mimo Ruska, robí sa na podporu jeho ratingu. Tieto teórie poskytujú rámec pre vysvetľovanie Ruska, ale sú poznačené zmäteným moralizátorstvom a sú zásadne v rozpore s realitou, i keď mnohí politici, analytici i výskumníci sa s nimi stotožnili. Skutočne pochopiť, čo motivuje Kremeľ, si vyžaduje poznať, ako samotný Kremeľ vyvracia tieto mýty.