Autor Igor Cibula

Pohľad na slovenskú politickú scénu nenapĺňa optimizmom ani prívržencov vládnej koalície, ale ani stúpencov opozície, aj keď im prieskumy volebných preferencií akú- takú nádej dávajú, že sa konečne dočkajú šance, aby mohli konečne vystriedať exekutívu, v ktorej dominuje najväčšia politická strana na Slovensku – Smer-SD. Niektorí politickí analytici si všimli, že pribudlo voličov, ktorí žijú v tom, že nemajú koho voliť. Jedných občanov odrádzajú medializované prešľapy politikov vládnej koalície a druhí nevidia v predstaviteľoch opozičných politických strán serióznu alternatívu pozitívnej zmeny, ktorú očakávajú v tom, že sa spoločnosť zbaví rakoviny korupcie, klientelizmu, zneužívania verejných funkcií a partokracie, rozšírenej v spoločnosti, ako kedysi dávno „čierny mor.“ Optimizmus neposkytuje voličom ani fakt, že podaktorí opoziční i vládni politici „vystrkávajú do popredia“ záujmu verejnosti otázky, ktoré pre väčšinu nie sú až tak dôležité, ako ich prezentujú stranícki agitátori a ako ich zveličene rozpitvávajú médiá tzv. hlavného prúdu.

Vývoj posledných dní naznačuje, že súčasná vládna koalícia je už iba imaginárnym spoločenstvom, ktoré sa v praxi stále viac a viac vzďaľuje od dohodnutých programových cieľov, ako boli formulované v pôvodnej koaličnej zmluve, podpísanej 23. marca 2016. Z úzko utilitárnych príčin – teda nie kvôli programovým hodnotám – koaliční partneri sa z času na čas dovolávajú koaličnej zmluvy, ak sa im to javí ako účelné. Udržanie súčasnej vládnej koalície stimuluje už iba vôľa po moci a nádej, že sa koaličným stranám podarí pod „strechou“ exekutívy urvať čo najviac z ubúdajúcich volebných preferencií. Ani pre jednu z koaličných strán nie je prioritou spoločný koaličný program, ale percentá volebných prieskumov získané za každú cenu. Iba tak si možno vysvetliť nenáležité vyjadrenia predsedu strany Smer-SD Roberta Fica k odsúdeniu Kotlebovho poslanca Milana Mazureka, hlasovanie poslancov strany Most-Híd za Ľubomíra Galka ako kandidáta na post podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo kategoricky odmietavé stanovisko predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka k návrhu na zvýšenie spotrebnej dane z cigariet, aby sa tak pomohlo budúcoročnému štátnemu rozpočtu.

Najnovšie prieskumy volebných preferencií opakovane potvrdzujú očakávanie, že po parlamentných voľbách vo februári 2020 strany tzv. demokratickej opozície dokážu vytvoriť vládu. Napriek tomu nie všetci analytici považujú túto alternatívu politického vývoja na Slovensku za stopercentnú istotu, pretože kalkulujú s možnosťou, že by strana Smer-SD získala vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky najviac poslaneckých kresiel a tým aj poverenie zostavovať vládu ako prvá z parlamentných subjektov. Ide síce len o špekulácie, ale s reálnym pozadím, a preto sa už teraz uvažuje nad riešeniami, ako takejto situácii zabrániť. Za východisko sa považuje vytvorenie predvolebnej koalície aliancie Progresívne Slovensko/Spolu a strany Andreja Kisku Za ľudí, ktorá by mohla počtom poslancov prečísliť Smer-SD a tým získať poverenie na zostavovanie vlády.

Nielen politici, ale aj potenciálni voliči strany Smer-SD by si mali v kauze štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej „naliať čistého vína“ a žiadať ju, aby konala tak, ako jej taktne naznačil premiér Peter Pellegrini, že by mala zvážiť, či medializácia jej komunikácie s Kočnerom pomáha jej osobe a strane, ktorá ju nominovala. Ani minister spravodlivosti Gábor Gál by sa nemal so zreteľom na koaličné záujmy strany Most-Híd štylizovať do pozície „právneho puristu“ a ponechávať osud Jankovskej na vývoj situácie, ale mal by zreteľne vyjadriť svoj postoj ku kauze jeho štátnej tajomníčky. Nejde o to, či vyhovieť tlaku opozície alebo prezidentky Zuzany Čaputovej; podozrenia voči Monike Jankovskej nemožno zjednodušene vnímať iba ako problém právny. Ide o to, že orgány činné v trestnom konaní zistili skutočnosti, na základe ktorých rozhodli o zaistení jej mobilného telefónu. Vznikla situácia, keď na štátnu tajomníčku padol tieň vážneho podozrenia, ktoré síce nebolo ešte procesno-právne preukázané, ale viaceré okolnosti postup orgánov činných v trestnom konaní postup polície odôvodňujú.

Iba jeden z bývalých poradcov prezidenta Andreja Kisku si všimol, že je „nejaké zarazené ticho na komentátorskom fronte vo veci posledného prieskumu“ volebných preferencií, ktoré naznačujú, že politické sympatie voličov sa prakticky dlhodobo zásadne nemenia. Strana Smer-SD – na prvom mieste pomyselného rebríčka – získala 20,8 % hlasov respondentov; v auguste pred rokom mala 20,7 %. Na druhom mieste bola koalícia Progresívne Slovensko/Spolu so 14,9 %, čo je v porovnaní s údajmi z februára 2019 – keď ju agentúra zaradila do prieskumu volebných preferencií – vzostup o 5,4 % hlasov. Uvedený percentuálny nárast možno pripísať ako zásluhu Zuzane Čaputovej, ktorej úspech v prezidentských voľbách preorientoval sympatie voličov iných opozičných politických subjektov v prospech koalície PS/Spolu. Inak čísla z posledného prieskumu volebných preferencií sa dajú voľne interpretovať tak, že po parlamentných voľbách vo februári 2020 buď vznikne širokospektrálna vláda zo šiestich parlamentných strán – alebo nastane povolebný parlamentný pat, keď kľúčovým hráčom v krízovej situácii zostane strana Smer-SD.