Autor Igor Cibula

30. septembra 2020

Politiku USA voči Rusku poháňali viac emócie ako triezva uvážlivosť – nebezpečná slepá ulička medzi Moskvou a Washingtonom

S blížiacim sa termínom amerických prezidentských volieb ozývajú sa v USA hlasy, ktoré naznačujú očakávanie, že ak sa do Bieleho domu dostane demokratický kandidát Joe Biden, mohlo by dôjsť k niektorým významnejším zmenám zahraničnopolitického kurzu Spojených štátov – a to aj vo vzťahoch medzi Washingtonom a Moskvou. V auguste bol uverejnený otvorený list amerických odborníkov, ktorého signatármi sú aj mnohí bývalí činiteli americkej prezidentskej administratívy, nevynímajúc ministrov a veľvyslancov. Autori listu vyzývajú na triezve prehodnotenie amerických záujmov v Rusku, predovšetkým na lepšie pochopenie toho, čo USA od Moskvy očakávajú. Z listu vyplýva, že ruskú politiku Spojených štátov doteraz poháňali viac emócie ako triezva uvážlivosť. Z jeho obsahu možno vyvodiť záver, že ak Joe Biden 3. novembra zvíťazí, Trumpovo obdobie bude vnímané ako dočasné zlyhanie amerického politického systému. A to by pravdepodobne mohlo vrátiť pokojnejšiu atmosféru rusko-americkým vzťahom.

Čítaj viac »

25. septembra 2020

Navaľného prípad svedčí o tom, že v Moskve nerozumejú Nemecku – naozaj Rusko neverí v budúcnosť Európskej únie ?

Nemecké vedenie sa dlhé roky snažilo nájsť rovnováhu medzi reštriktívnymi opatreniami proti agresívnym akciám Ruska a pokusmi o udržanie dialógu aj v najťažších podmienkach. Z tohto dôvodu bolo predmetom častej kritiky doma i v zahraničí. Moskva si to však nikdy nevšimla – ani si to nevážila. Naopak, Rusko systematicky popiera svoju úlohu a zodpovednosť za incidenty, ktoré trápili Berlín. Po tom, čo kancelárka Angela Merkelová 2. septembra oznámila, že Alexej Navaľnyj bol otrávený novičokom, začali mnohí v Rusku hovoriť o „zlomovom bode“ vo vzťahoch medzi Ruskom a Nemeckom. Podľa názoru riaditeľa moskovského centra Nadácie Carnegie Dmitrija Trenina Nemecko sa už nebude snažiť pochopiť motívy Moskvy a nebude konať ako prostredník medzi Kremľom a jeho spojencami v Európskej únii a NATO. Berlín – napísal Trenin – „uzatvára éru dôveryhodných a dlhodobých priateľských vzťahov s Moskvou, ktorú otvoril Gorbačov.“

Čítaj viac »

19. septembra 2020

Matovič je príštipkár, ktorý sa nemal nikdy stať predsedom vlády – ani v plátených teniskách väčšinu Slovákov nedobehne !

Už pol roka má Slovensko vládu, ktorú mnohí čakali s nádejou, že sa aspoň niektoré problémy začnú riešiť a krajina sa pohne smerom k lepšiemu. Viacerí naivní voliči po februárových parlamentných voľbách zaiste očakávali vládnu koalíciu bezúhonných a kompetentných politikov, pripravených kvalifikovane pristúpiť k riešeniu problémov nakopených za predchádzajúcich vlád. Netýkalo sa to iba defektov Ficovej politiky, ale celého kompradorského systému, všade spojeného s korupciou, klientelizmom a partokraciou – neresťami pretrvávajúcimi na Slovensku od čias Vladimíra Mečiara. Aj keď sa síce niečo začalo meniť k lepšiemu – napríklad zmeny v justícii – zásadný obrat nenastal a do popredia vystupujú zarážajúce „prešľapy“ novej exekutívy – hlavne jej šéfa Igora Matoviča. Pre jeho primitívny spôsob vládnutia nie je len terčom kritiky opozície, ale nešetria ho ani novinári kedysi zacielení na Roberta Fica – a tiež bývalí pravicoví politici naklonení Matovičovej koalícii.

Čítaj viac »

15. septembra 2020

Ako Navaľného prípad zmenil vzťahy medzi Ruskom a Nemeckom – odteraz bude Moskva považovať Nemecko za závislý štát kontrolovaný USA

Berlín uzatvára éru dôveryhodných, dlhodobých priateľských vzťahov s Moskvou, ktorú otvoril Gorbačov. Situácia sa tak stáva jednoduchšou a zároveň riskantnejšou: Rusko už od Európy nič neočakáva. Prípad otravy Alexeja Navaľného znamenal zlom vo vzťahoch medzi Ruskom a Nemeckom. Samotné podrobnosti prípadu – ktoré sú stále do veľkej miery nejasné – už v skutočnosti nie sú dôležité. V Berlíne bolo v septembri 2020 prijaté najdôležitejšie rozhodnutie nemeckej zahraničnej politiky: Nemecko už nebude pokračovať v nijakej osobitnej politike voči Rusku. Nebude sa snažiť pochopiť pohnútky druhej strany, usilovať sa o vzájomné porozumenie a aspoň minimálnu interakciu. Berlín nebude pôsobiť ako prekladateľ z ruského politického jazyka do západného jazyka, ani nebude zodpovedný za vzťahy s Ruskom, aby Moskve vysvetlil pozíciu svojich spojencov.

Čítaj viac »

10. septembra 2020

Otrava Alexeja Navaľného zrušila Putinove medzinárodné iniciatívy – Moskva si dáva pred prezidentskými voľbami v USA pauzu

Už aj tak malá možnosť normalizácie vzťahov so Západom – i keď nie úplne závislá od Číny – na dlhý čas sa uzatvára. Podľa informácií z Kremľa Vladimír Putin neplánuje osobne sa stretnúť s Donaldom Trumpom pred prezidentskými voľbami v USA. Ako zámienku si v Moskve zvolili sanitárne a epidemiologické dôvody, kvôli ktorým ruský prezident nepôjde na výročné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN do New Yorku, ale prehovorí tam prostredníctvom videozáznamu. Je to správne rozhodnutie, hoci pre Moskvu bolestivé. Takto sa nepriamo končí uskutočnenie hlavnej zahraničnopolitickej iniciatívy Ruska v tomto roku – summitu „piatich“ stálych členov Bezpečnostnej rady OSN na počesť 75. výročia víťazstva a vzniku OSN. Možno potenciálne „novej Jalty“ pre vznik novelizovaných pravidiel „spravodlivého svetového poriadku“ pripravených veľmocami. Prinajmenšom v tomto roku sa už takýto summit neuskutoční a vyhliadky na budúci rok sú neurčité; v prípade Trumpovej porážky v prezidentských voľbách (čo je dosť reálne) je nepravdepodobné, že by nová americká administratíva ruskú iniciatívu podporila. Samozrejme, že Trump“ sa pokúsil maximalizovať Putinovu predstavu o „summite päťky“ podľa svojich vlastných záujmov. Navrhol „kombinovať oslavy s represiami“ proti Číne, kvôli čomu sa malo v New Yorku uskutočniť stretnutie „rozšírenej skupiny G7“ za účasti Ruska, Indie a Južnej Kórey – a rokovať o programe „zadržiavania“ Čínskej ľudovej republiky. Jeho extravagantné plány určite nespôsobili Moskve potešenie a našťastie západní spojenci Trumpovu iniciatívu G7+ zablokovali.

Čítaj viac »

5. septembra 2020

Ako zachrániť demokraciu pred armádami trollov – šírenie falošných správ sa stalo štandardom pre vlády celého sveta

Vesmír sociálnych médií je takmer nepochopiteľne obrovský: ľudia denne napíšu 500 miliónov twítov, pošlú 65 miliárd správ cez aplikáciu WhatsApp a každý deň zverejnia na Facebook-u štyri petabajty textového a obrázkového materiálu. V tomto zhluku pestrého obsahu sa skrýva to, čomu sa Philip N. Howard venuje vo svojej knihe „Stroj lží: Ako zachrániť demokraciu pred armádami trollov, ľstivými robotmi, operáciami s nevyžiadanými správami a politickými agentmi.“ Autor pôsobí ako profesor sociológie, informatiky a medzinárodných záležitostí na Baliliol College Oxfordskej univerzity. Zameriava sa na vplyv digitálnych médií na celom svete a skúma, ako sa nové informačné technológie využívajú v občianskej angažovanosti i pri spoločenskej kontrole. Medzi jeho výskumné projekty patria štúdie o digitálnom aktivizme, prístupe k informáciám a modernom spôsobe vládnutia v demokraciách i v autoritatívnych režimoch.

Čítaj viac »

4. septembra 2020

Slovenská republika nepotrebuje eurá z Bruselu ? – Kto vie, či túto otázku položila pani prezidentka na raňajkách premiérovi ?

V piatok 4. augusta 2020 absolvovali predseda parlamentu Boris Kollár a premiér Igor Matovič pracovné raňajky, na ktoré ich pozvala prezidentka Zuzana Čaputová. Na tlačovej konferencii sa novinári z úst hlavy štátu dozvedeli, že aktuálnymi témami bola súčasná politická a spoločenská situácia. Predseda parlamentu prezentoval novinárom iba prázdne frázy a premiér znovu preukázal svoju intelektuálnu plytkosť – keď namiesto zásadných informácií sa zmohol iba na komplimenty o kvalite prezidentkiných raňajok. Najkonkrétnejšie boli teda vyjadrenia pani prezidentky a novinári si „dovolili“ iba pár otrepaných otázok, ale nikto z nich sa nepokúsil ísť nad rámec toho, čo sa dnes „prežúva“ v médiách tzv. hlavného prúdu. Kto sledoval televízny prenos z tlačovej konferencie, tak sa nedozvedel nič nové, azda iba to, že podaktorí najvyšší ústavní činitelia niekedy rozprávajú len tak, aby „reč nestála.“

Čítaj viac »

31. augusta 2020

Svetová poľovačka na jednu z najznámejších špionážnych sietí – mená mŕtvych umožňujú vytvárať novú identitu agentov

Studená vojna sa už dávno skončila, ale špióni – ktorí patrili k nenahraditeľným bojovníkom na tajných frontoch tejto vojny – zostávajú zaujímavými postavami tohto historického obdobia. Patrí medzi nich aj plukovník sovietskej rozviedky Konan Molodyj, ktorého 23. marca 1961 odsúdili v Londýne za špionáž na 25 rokov väzenia. Jeho kauza bola vtedy na prvých stránkach britských a americký novín, ale ešte pod jeho „ľavým“ menom Gordon Lonsdale. Sovietsky rozviedčík pôsobil totiž s kanadským pasom na meno chlapca, ktorého matka sa so svojím manželom rozviedla a po rozvode sa odsťahovala so Sovietskeho zväzu, kde jej syn neskôr zomrel. Prvá správa KGB – teda sovietska rozviedka s použitím identity mŕtveho Lonsdala vyslala Molodého v roku 1953 do Kanady, kde si vytvoril legendu, aby sa mohol dostať ako kanadský občan do Veľkej Británie. Riadil sieť sovietskych špiónov, až kým ho britská kontrarozviedka MI5 na základe upozornenia CIA nezatkla a spolu s ďalšími štyrmi sovietskymi špiónmi nepostavila pred súd. Svoj osud vylíčil Molodyj v knihe, vydanej v roku 1990 v moskovskom vydavateľstve Orbita pod jeho „ľavým“ menom – Gordon Lonsdale: Moja profesia – rozviedčík. Pri tejto príležitosti sovietska pošta vydala aj známku s jeho portrétom.

Čítaj viac »

27. augusta 2020

Pre Putina je rebélia v Bielorusku udalosť s globálnymi následkami – Moskva situáciu prioritne nevníma ako intrigy Západu

Aktuálny postoj Kremľa k vývoju v Bielorusku naznačil ruský prezident Vladimír Putin v rozhovore pre televízny kanál Rusko-24, v ktorom zaujal najmä priznaním, že prezident Alexander Lukašenko ho požiadal, „aby som vytvoril určitú rezervu príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní. A urobil som to. Ale tiež sme sa zhodli na tom, že sa nebude využívať, kým sa situácia nevymkne spod kontroly.“ Podľa Putina sa bieloruské orgány činné v trestnom konaní správajú dosť zdržanlivo. Zastáva tiež názor, že jeho krajina sa vo vzťahu k udalostiam v Bielorusku správa omnoho zdržanlivejšie a neutrálnejšie ako mnoho iných krajín, pričom spomenul Európanov a Američanov. Moskva vychádza z predpokladu, že všetci aktéri politickej krízy v Bielorusku – povedané Putinovými slovami – „sú dostatočne dôvtipní a bez extrémov, aby našli spôsob, ako postupovať, ak ľudia vyjdú do ulíc, musíme s tým počítať, počúvať, reagovať.“

Čítaj viac »

25. augusta 2020

Zadrží Vladimír Putin „železnú päsť“ Alexandra Lukašenka ? – alebo sa bieloruský prezident spolieha na svojho staršieho syna Viktora ?

Riaditeľ Centra pre strategické a zahraničnopolitické štúdie v Minsku Arsenij Sivickij minulý týždeň tvrdil, že „podpora Kremľa Lukašenkovi nie je taká jednoznačná, ako by sa mohla javiť bezprostredne po voľbách.“ Podľa jeho názoru medzi Moskvou a Západom existuje zhoda v tom, že bieloruská kríza by sa mala vyriešiť tak, aby Bielorusko zostalo vo sfére vplyvu Ruska a budúci politický režim v Bielorusku by nevytváral Európanom problémy z hľadiska ich bezpečnosti. Ako príklady možného riešenia situácie uvádzal dva príklady. Jeden z modelov sa uplatnil počas ústavnej krízy v Moldavsku v roku 2019, kde Kremeľ spolu so západnými partnermi vytvorili antioligarchickú koalíciu a vytlačili z politickej scény opozičnú Demokratickú stranu a jej šéfa – miliardára Vlada Plahotniuca. Druhý model použitý v politickej kríze v roku 2018 v Arménsku vyvrcholil revolúciou, ktorá nastolila demokratickú vládu Nikolu Pašinjana. Ruská vojenská prítomnosť v Arménsku aj po vnútropolitických zmenách ďalej pokračuje a vzťahy s Ruskom sa zachovali v zhode s historickými tradíciami.

Čítaj viac »