Autor Igor Cibula

Slovensko sa nachádza v kritickej fáze pandémie – a navyše má tiež ako zdanlivo neriešiteľný problém na čele vlády politického analfabeta a nevzdelanca, ktorý stratil ani nie rok po parlamentných voľbách dôveru väčšiny svojich voličov a v kresle ho drží iba zbabelosť jeho koaličných partnerov. Vládni spojenci Igora Matoviča vidia, že premiér nezvláda zložitú spoločenskú situáciu a dokonca si uvedomujú, že jeho postupy sa niekedy priečia nielen zdravému rozumu, ale aj ich politickým záujmom do budúcnosti. Občas sa opatrne a alibisticky ozývajú s kritickými pripomienkami na adresu predsedu vlády, ale chýba im principiálne odhodlanie zmeniť neudržateľný stav, v ktorom sa Slovensko hlavne pričinením premiéra Matoviča nachádza. Zrejme vládna koalícia trpí okrem iného deficitom vodcovských osobností s prirodzenou autoritou, ktoré by dokázali prevziať kormidlo exekutívy a navigovať krajinu takým smerom, aby potenciálni voliči nadobudli voči vláde dôveru a istotu, že pandémiu a jej neblahé sociálno-ekonomické dôsledky úspešne prekonáme.

Predseda vlády Igor Matovič sa správa ako choromyseľný pacient v čase pandémie, ktorú bývalý prezident Európskej centrálnej banky (ECB) a kandidát na nového talianskeho premiéra Mario Draghi označil už v marci minulého roku za „ľudskú tragédiu potenciálne biblických rozmerov.“ Matovič evidentne nezvládol riešenie problémov, ktoré svojou náročnosťou presahujú rozmery jeho plytkého intelektu a v zložitej situácii sa alibisticky pokúša zvaľovať zodpovednosť na svojich koaličných partnerov. Nielen ukazovatele pandemického ohrozenia, ale celkový stav slovenskej spoločnosti signalizujú, že je najvyšší čas, aby politická elita krajiny vzala rozum do hrsti, hodila „politickú mŕtvolu“ Matoviča cez palubu a postavila k vládnemu kormidlu politika alebo političku, ktorí majú predpoklady konať tak, ako to dokázali kompetentní politici v krajinách, kde sa tiež boria s nástrahami koronavírusovej krízy.

Na mediálnych fórach sa už dlhšie diskutuje o tom, že Slovensko by potrebovalo iného premiéra ako je Igor Matovič, pričom kritickejšie hlasy hovoria aj o potrebe personálnej rekonštrukcie vlády, pretože nie všetci ministri súčasnej exekutívy fungujú tak, ako by sa to od nich v súčasnej zložitej pandemickej situácii očakávalo. Opozícia vo svojich výhradách voči súčasnej koalícii zašla ešte ďalej – prišla s požiadavkou predčasných parlamentných volieb a na tento účel chce zorganizovať referendum, ktoré by malo poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prinútiť, aby schválili skrátenie funkčného obdobia parlamentu. Populistické volanie po voľbách pred uplynutím funkčného obdobia súčasného parlamentu je pochopiteľné, pretože touto agendou opoziční politici oslovujú významné percento nespokojných občanov a súčasne umocňujú destabilizačné procesy v krehkých vzťahoch medzi koaličnými partnermi. Zároveň bývalá hlavná vládna strana Smer-SD dúfa, že azda predčasnými parlamentnými voľbami by zvrátila konanie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré odhaľujú aktérov korupčného systému, kontinuálne fungujúceho na Slovensku už od čias tretej vlády Vladimíra Mečiara.

Desaťmesačná bilancia pôsobenia Igora Matoviča na poste predsedu vlády neveští pre neho optimistickú perspektívu na slovenskej politickej scéne. Potvrdzujú to nielen volebné preferencie jeho strany OĽaNO, ale aj hodnotenia politických analytikov, ktorí otvorene konštatovali Matovičovu absolútnu nespôsobilosť pre zodpovednú funkciu, akú teraz zastáva. Najtragickejšie pre Slovensko je to, že v zložitej situácii pandémie na čele administratívy našej krajiny je premiér, ktorému chýba okrem intelektuálnej spôsobilosti spoločenská autorita, všeobecná vážnosť a dôvera väčšiny občanov. Mnohí z jeho voličov stratili ilúzie a nádeje, že vládneho kormidla v štáte po parlamentných voľbách v roku 2020 sa ujme človek, schopný efektívne riadiť štát a zbaviť ho úplatkárskych štruktúr, zahniezdených v systéme štátnej moci. Mnohí však vytriezveli, keď sa z Matoviča vykľul trochu jednoduchší človek s neúctou k vede, s povrchným úsudkom o zložitých problémoch spoločnosti a s autokratickými maniermi populistu.

Dominujúcim problémom Slovenska v súčasnosti je pandémia, ktorá tiež pričinením nedostatočných systémových opatrení vlády dosiahla u nás rozmery s potenciálne nedoziernymi následkami relatívne už v najbližšej budúcnosti. Presviedčame sa o tom, že premiér Igor Matovič nedisponuje schopnosťami, aké sa vyžadujú od politika, ktorý zastáva post predsedu vlády v takej krízovej dobe. O jeho nekompetentnosti riadiť krajinu v tejto situácii sa vyjadrili už mnohí, a preto ani neprekvapuje, že sa v poslednom čase objavujú úvahy o tom, že by ho mal vo funkcii šéfa administratívy nahradiť politik, disponujúci spoločenskou autoritou, s uvážlivým prístupom k zložitým problémom a primerane kultivovaný na úrovni, aká sa považuje o predsedu vlády za absolútnu samozrejmosť. Špekuluje sa nad menami Matovičovho nástupcu vo funkcii premiéra i o spôsobe, ako by sa mala takáto zmena vykonať.

Slovensko pred rokom ani netušilo, čo ho v nasledujúcich mesiacoch roku 2020 čaká. Mnohí snívali o tom, že februárové parlamentné voľby privedú k moci vládu, ktorá zbaví krajinu marazmu korupcie, klientelizmu a partokracie, šíriacej sa už od čias panovania Vladimíra Mečiara. Viacerí voliči sklamaní sociálnou demagógiou režimu Roberta Fica uverili populistickému politikovi, vydávajúcemu sa za predstaviteľa tzv. obyčajných ľudí. Trochu jednoduchší ľudia prehliadli jeho zakrpatený intelekt a nechali sa oklamať lacnými teatrálnymi gestami v nádeji, že sa pod jeho vládou dočkajú lepších čias. Ale osud akoby neprial ilúziám o „lepších časoch,“ pretože nová exekutíva premiéra Igora Matoviča – prevažne tvorená neskúsenými a nezrelými politikmi – sa ešte ani nestačila uvelebiť v ministerských kreslách a už musela čeliť šíreniu život ohrozujúceho infekčného ochorenia – pandémii Covid-19 – nákaze, akú svet doteraz nepoznal a ani nevedel, ako ju účinne liečiť.

Žiadna nádej do nového roku 2021 – myslia si mnohí na Slovensku, keď aj v novinách tzv. hlavného prúdu čítajú, že „absolútnym víťazom v nekompetentnosti je dnes minister zdravotníctva.“ Pandémia „cerí zuby“ stále viac a viac, ale krajina nemá vodcu tak prepotrebného v tejto neľahkej dobe, ale premiéra, považovaného niektorými novinármi za „epidemické riziko zrejme už vyššie než britská mutácia“ Covid-19. Populistickí politici ako Igor Matovič alebo Boris Kollár využili situáciu nespokojnosti občanov s korupciou, klientelizmom a partokraciou, ktorá vznikla v dobách autokratickej vlády Vladimíra Mečiara a vyvrcholila v období vlád Roberta Fica. A vyfantazírovali pre svojich voličov programové ciele, ktoré so zreteľom na intelektuálnu i politickú nezrelosť koaličných vodcov nie sú reálne ani realizovateľné, pretože ďaleko presahujú rámec ich potenciálnych schopností.