Andrej Kiska váha, ako ďalej v politike – ešte mu poradcovia neporadili, ku komu by sa mal „prikmotriť“

Možno niektorí opoziční voliči, ktorí by chceli po voľbách inú vládu, ako je terajšia trojkoalícia, netrpezlivo čakali, s čím príde po komunálnych voľbách prezident Andrej Kiska, ktorý avizoval vstup do politiky po skončení svojho prezidentského mandátu. Sľúbil totiž, že v novembri oznámi, ako sa bude angažovať vo vnútornej politike a komentátori „hádali“ a špekulovali, či si založí vlastnú politickú stranu alebo sa pripojí k iniciatíve neparlamentných subjektov – ako sú napríklad Progresívne Slovensko a strana Spolu – občianska demokracia – aby využil existujúce štruktúry týchto subjektov a nemusel začínať svoje aktivity doslova „na zelenej lúke.“ Možno sa spoliehal tak trochu na aktivistov občianskej iniciatívy „Za slušné Slovensko“, s ktorými sa stretával počas dní vládnej krízy, iniciovanej na pozadí zavraždenia novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

Prezidentom avizovaný zámer ďalej sa angažovať vo vnútornej politike po odchode z prezidentského paláca vystrašil predstaviteľov opozičných strán, ako sú Richard Sulík, Igor Matovič a Alojz Hlina, pretože správne predpokladajú určitý úbytok svojich voličov v prospech politického subjektu na čele s Andrejom Kiskom. Realisticky hodnotia budúci vývoj tak, že významná časť potenciálnych voličov opozície presunie svoje sympatie k avizovanej Kiskovej strane, keďže osoba prezidenta republiky sa im javí dôveryhodnejšia, ako podaktorí predstavitelia opozičnej „elity“. Nepriamo to potvrdzuje aj výsledok komunálnych volieb, v ktorých sa zreteľne prejavil úpadok klasickej parlamentnej opozície v prospech nových „opozičných tvárí“, uchádzajúcich sa o pozície v komunálnej samospráve mimo straníckych kandidátok. Najmarkantnejšie sa to prejavilo v Bratislave, kde kandidát uchádzajúci sa o post primátora s podporou opozičných lídrov doslova prepadol a skončil až na ponižujúcom štvrtom mieste.

Azda aj tento výsledok komunálnych volieb ovplyvnil prezidenta Andreja Kisku, aby zachoval určitú mieru zdržanlivosti a verejne nevyjavil svoju predstavu o tom, ako bude pôsobiť v politike, keď skončí svoj mandát hlavy štátu. Andrej Kiska zrejme nechce robiť unáhlené rozhodnutia, akého sa dopustil vtedy, keď avizoval, že už nebude kandidovať na druhé funkčné obdobie prezidenta a zároveň vyhlásil, že sa chce venovať svojej rodine. Už za pár dní však svojim sklamaným prívržencom povedal, že z politiky neodíde a svoje predchádzajúce stanovisko zásadne zmenil. Zrejme prezident a jeho tím nevyhodnotili teraz aktuálnu vnútropolitickú situáciu tak, že by bolo vhodné prezentovať jeho konkrétnejšie predstavy o tom, akým spôsobom a v akej štruktúre sa začne angažovať na vnútropolitickej scéne za programové ciele, ktoré už skôr naznačoval verejnosti.

Možno iba špekulatívne uvažovať o tom, či Kiskovo váhanie s prezentovaním jeho ďalších politických plánov nesúvisí aj s niektorými aktuálnymi okolnosťami, ktoré boli medializované v posledných dňoch a súvisia s jeho podozrivými – a či neobjasnenými podnikateľskými aktivitami, vyvolávajúcimi viaceré otázniky. Súdna kauza jeho pozemku pod Tatrami – nadobudnutého za zvláštnych okolností – ako aj aktivity Národnej kriminálnej agentúry vo vzťahu k jeho firme KTAG, s.r.o. nie sú príliš vhodnou kulisou na to, aby Andrej Kiska začal už teraz hovoriť o svojich plánoch, čo bude robiť v období, keď už nebude prezidentom Slovenskej republiky. Ešte sa nevie, aký budú mať tieto okolnosti vplyv na jeho spoločenskú reputáciu a ako môžu poslúžiť Kiskovým politickým protivníkom. I keď agentúry zaznamenali určitý pokles Kiskovej popularity, nemožno ho považovať za tak signifikantný, že by ho to v tejto etape politického zápasu vyraďovalo z aktívneho boja o moc, ktorý ohlasoval napríklad na festivale Pohoda v júli 2018.

Andrej Kiska má početný tábor politických sympatizantov, grupujúci sa z voličov súčasnej parlamentnej opozície i z ľudí, ktorí nemajú voči opozičným lídrom dôveru. I keď dokáže prednášať plamenné výzvy do boja proti korupcii, politickému klientelizmu a prešľapom proti pravidlám demokracie, chýbajú mu niektoré vlastnosti profesionálneho politika, ktorým sa za štyri roky pôsobenia v Grasalkovičovom paláci ešte nenaučil. Viacerí pozorovatelia upozornili, že Kiska nie je telom i dušou politik, akými sú Robert Fico, Mikuláš Dzurinda alebo trebárs aj Vladimír Mečiar. Chýba mu systémový prístup k zápasu o moc, predovšetkým však koncentrovaná vôľa po moci a nemá ani zreteľnú škálu politických hodnôt, ktorými by bolo možné charakterizovať jeho politický profil. Andrej Kiska je konjukturalistický typ politika, ktorý nemá väčšinu nápadov z vlastnej hlavy, a preto aj teraz váha, aby povedal, či teda založí vlastnú politickú stranu alebo sa k niekomu „prikmotrí.“