Andrej Kiska nemá kreslo premiéra isté – zostavovanie novej vlády nebude „prechádzka ružovým sadom“

Hudobníčka a dídžejka v jednom opozícii naklonenom denníku pred pár dňami napísala, že demokratická opozícia „nemá lídra, ktorý by uveriteľne reprezentoval zmenu.“ Naozaj výstižná charakteristika neutešeného stavu opozičných elít, ktoré sa teraz takmer denno-denne prezentujú vo verejných diskusiách – či debatách, ale ani jeden z politikov na takýchto verejných fórach neprejavil kvality vodcu, oslovujúceho jasnozrivosťou svojho intelektu – a nikto z opozičníkov nepôsobí ako morálna autorita, vzbudzujúca rešpekt a vážnosť u publika. V takomto kontexte ani neprekvapuje, že opozičné politické strany demokratického tábora nervózne počítajú desatiny percentuálnych bodov volebných preferencií a na základe temer zanedbateľných rozdielov deklarujú, kto je „vodcom opozície.“ Z logiky ich úsudku teda vyplýva, že politický vodca je akási štatistická veličina, od ktorej sa odvodzuje politický i morálny nárok na post politického lídra.

Ale predsa za určitý signifikantný znak uznania akéhosi imaginárneho vodcovstva možno považovať fakt, že predseda strany Za ľudí Andrej Kiska dostal verejnú výzvu na televíznu diskusiu od predsedu najsilnejšej politickej strany Smer-SD Roberta Fica, ktorý si za tému ich televízneho duelu zvolil migračnú politiku a možné riziká prijímania migrantov. Bývalý premiér týmto pozvaním do určitej miery potvrdzuje dominujúce postavenie ex-prezidenta v opozícii, hoci nie všetci partneri v opozičnom tábore Kisku ako opozičného vodcu akceptujú. Andrej Kiska reagoval na Ficovu výzvu s výhradou, že najprv sa stretne v súboji pred kamerami s premiérom Petrom Pellegrinim, pričom ako kulisu k ich polemickej debate by si chcel vybrať študentské publikum. Zrejme ex-prezident chce šou za účasti spriaznených duší, čo by malo umocňovať propagandistický efekt skandujúceho publika s transparentmi za Kuciaka a Martinu, aby to vyniklo na televíznych obrazovkách.

Doterajší priebeh volebnej kampane opozičných strán potvrdzuje názor kritikov, ktorí opozícií pripomínajú, že keby nedošlo k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sotva by sa zmohla na ofenzívu proti koaličnej vláde na čele so stranou Smer-SD. Tragédia týchto dvoch mladých ľudí viedla k odhaleniu zločineckých aktivít Mariana Kočnera a jeho prepojení na predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní. Opoziční politici – neschopní rozpliesť pavučiny korupcie, klientelizmu a partokracie – získali takto príležitosť, aby za pomoci médií začali sa reálne usilovať o zmenu existujúceho stavu spoločnosti. Ukazuje sa však, že opozičný tábor vedú politicky ťarbaví egomaniaci – či ambiciózni politickí amatéri, ktorí venujú viac energie vzájomnému súpereniu o pozície v budúcej vláde, než programom a argumentom na získanie podpory voličov. Vysvedčením ich vodcovskej neschopnosti sú aj aktuálne percentá prieskumov volebných preferencií !

V rámci takýchto hodnotení súčasnej opozičnej garnitúry nie je dôvod k optimizmu ani pokiaľ ide o vývoj po parlamentných voľbách, pretože Slovensku bude vládnuť multispektrálna koalícia bez premiéra s primeranou morálnou váhou a spoločenskou autoritou. Dobre si pamätáme, že pred Vianocami minulého roku šéf koalície Progresívne Slovensko/Spolu Michal Truban verejne upozorňoval na fakt, že Kiskov daňový delikt by mohol byť „veľký problém pre dôveryhodnosť vlády.“ Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič ešte predtým vyčítal Kiskovi, že jeho postup pri vyjednávaní o spojení opozičných strán je „nedôstojný.“ Ani predseda KDH Alojz Hlina neprejavoval minulého roku voči straníckym ambíciám Andreja Kisku vrelý vzťah, keď sa vyjadril, že Kiskova strana „bude len ďalšia predajňa so zmiešaným tovarom.“ Neskôr si opoziční vodcovia uvedomili, že ich slovné súperenie nemôže prispieť k porážke Roberta Fica v parlamentných voľbách vo februári 2020, takže ich rivalita – u niektorých dokonca animozita – sa z ich verejných prejavov síce vytratila, avšak bez garancie, že sa neprejaví, keď sa budú deliť o svoj podiel na moci.

Bez špekulácií možno potvrdiť zhodu s citovaným názorom, že demokratická opozícia „nemá lídra, ktorý by uveriteľne reprezentoval zmenu.“ K pochybnostiam v tomto smere prispela aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá pred kamerou televízie Markíza povedala, že by nebolo vhodné, aby menovala akúkoľvek osobu do pozície premiéra, keby bola na ňu podaná žaloba. Z uvedeného vyplýva, že aj keď podaktorí už chystajú pre Andreja Kisku kreslo premiéra, jeho povesť a morálna autorita mu zatiaľ túto funkciu negarantujú. Otvorené vyjadrenie Zuzany Čaputovej o Kiskovi spochybňujú jeho nároky byť lídrom opozície a signalizujú, že nielen fungovanie novej vlády – zloženej z predstaviteľov opozície – ale ani proces jej zostavovania nebude prechádzka „ružovým sadom.“