Aktuálne postoje ruskej vládnej elity k invázii Ruska na Ukrajinu – strana vojny, strana mieru, strana mlčania

Ruská armáda je v Donbase relatívne úspešná, aj keď Putinova vojenská operácia na Ukrajine neprebieha tak, ako si to naplánovali jeho generáli. Geopolitické dôsledky ruskej invázie do susednej krajiny prinášajú už výrazne negatívne dôsledky na väčšinu sveta a uvedomuje si to aj časť ruských elít. Otvorene o tom hovorí ruská opozícia, ktorá si všíma, že medzi ruskými elitami je stále dosť zástancov mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. V Moskve sa hovorí, že sú názormi na vojnu proti Ukrajine rozdelení do niekoľkých skupín. Ide hlavne o osoby z podnikateľského sveta a finančných kruhov, ako to nepriamo naznačil šéf bankového domu Sberbank German Gref, ktorý na 25. Petrohradskom medzinárodnom fóre v súvislosti s protiruskými sankciami hovoril o tom, že hrozí návrat ruskej ekonomiky na úroveň roku 2021 asi za desať rokov. Okrem Grefa radia do neformálnej tzv. „strany mieru“ aj prezidenta na zahraničie orientovanej banky VTB Andreja Kostina a generálneho riaditeľa zbrojárskeho koncernu Rostech Corporation Sergeja Čemezova.

Názormi sú tiež blízki „strane mieru“ bratia Jurij a Michail Kovaľčukovci. Títo miliardári sú označovaní ako „Putinovi bankári“ z najbližšieho okruhu ruského prezidenta. Všetci piati sa nachádzajú na zozname sankcií proti Rusku, ale spoliehajú sa na obnovenie mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou, od ktorých očakávaj zrušenie sankcií a prístup Ruska na medzinárodné trhy technológií a financií. Ruský opozičný internetový portál Meduza upozornil, že členovia „strany mieru“ nie sú nijako jednotní a nevyvíjajú žiadne spoločné úsilie pri lobovaní za rokovania o ukončení vojny s Ukrajinou: „Majú len spoločné chápanie, že špeciálna operácia by sa mala čo najskôr ukončiť a hľadať nejaké styčné body na Západe.“ Niektorí z nich však v posledných týždňoch publikovali verejné vyjadrenia, v ktorých opatrne kritizovali určité kroky vedenia krajiny.

Napríklad Sergej Chemezov napísal článok pre internetový portál RBC, v ktorom uviedol, že politika úplného nahradzovania dovozu je neúčinná. Pripomenul, že „pravidlá voľného trhu boli základom. Podľa týchto pravidiel žili najväčšie svetové spoločnosti, vrátane ruských. Rostec bol súčasťou globálnej spolupráce a pôsobil ako partner takých gigantov ako Daimler AG, Renault, Boeing, Pratt & Whitney, Safran a mnohých ďalších. Pre našu krajinu, ktorá v deväťdesiatych rokoch prakticky stratila priemysel, dala táto spolupráca veľa. Poskytla nám rýchly prístup k pokročilým technológiám, najlepším svetovým skúsenostiam a medzinárodným trhom. Vďaka nemu sme vykonali dokonalé technické  vybavenie na najvyššej úrovni a dokázali rýchlo vytvárať nové produkty: lietadlá, vrtuľníky, autá, zdravotnícke pomôcky, liečivá atď. Preto sme boli schopní dosiahnuť rýchle výsledky tam, kde by to inak trvalo desaťročia.“

V inom článku pre web RBC prezident banky VTB Andrej Kostin pripomenul, že  „sankcie sú dlhodobé. Globalizácia vo svojej bývalej podobe sa skončila. Svet bude pravdepodobne opäť prísne rozdelený na „my“ a „oni“. Toto je studená vojna 2.0,“ podčiarkol –  v duchu izolacionizmu. V tom istom texte však Kostin uviedol, že „by bolo nesprávne tvrdiť, že tento proces (globalizácia) nepriniesol našej krajine významné ekonomické výhody.“ „Jedným z príjemcov bol moderný finančný sektor, ktorý  za pár rokov vyrástol prakticky od nuly na základe amerických a európskych (iné jednoducho neboli!) technologických platforiem, nástrojov a obchodných praktík,“ podotkol Kostin. Nezabudol podotknúť, že krajina bude musieť komplexne reštartovať priemysel, nahradiť zahraničné produkty všade, kde to bude možné. To všetko si vyžaduje značné finančné zdroje. Zároveň sa nemáme na koho spoľahnúť, len na seba.“

Analytici pomerov v Rusku pochopili, že uverejnenie citovaných článkov nie je iba zhoda okolností. Predstavitelia „strany mieru“ si už dávno uvedomili, že pokračovanie vojny na Ukrajine povedie k vážnej ekonomickej kríze, a preto sa pokúšajú verejne vysielať varovné signály. Ale tzv. „strana vojny“ agresívne pôsobí na verejnú mienku a hlasne vyjadruje podporu Putinovej invázii na Ukrajinu. Medzi jej predstaviteľmi vyniká podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev, ktorý na sociálnej sieti Telegram nevyberavým spôsobom uráža západné krajiny. Medzi najagilnejších aktivistov „strany vojny“ patria zástupca šéfa administratívy Kremľa Sergej Kirijenko a tajomník Bezpečnostnej rady RF Nikolaj Patrušev spolu s predsedom Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom a generálnym tajomníkom vládnej strany Jednotné Rusko Andrejom Turčakom.

Predstavitelia „strany vojny“ sa snažia aktívne ovplyvňovať konanie prezidenta Putina vo vojne na Ukrajine, zatiaľ čo existuje aj tretia strana – tzv. „strana mlčania.“ K jej najvýznamnejším predstaviteľom patria premiér Michail Mišustin a moskovský primátor Sergej Sobjanin. Predseda vlády Mišustin sa po vypuknutí vojny na Ukrajine snažil komentovať iba ekonomické rozhodnutia vlády a Sobjanin iba veľmi zdráhavo navštívil Lugansk, pričom sa riadi zásadou: „Ja pracujem v Moskve a zvyšok mi nepatrí.“ Zjednodušene možno konštatovať, že tzv. strana mlčania zahŕňa úradníkov a podnikateľov, ktorí radšej nehovoria o vojne, ak je to možné. „Strana vojny“ obhajuje úsilie zmocniť sa čo najväčšieho územia Ukrajiny. „Strana mieru“ verí v „pragmatický postoj západných štátov a ukrajinských činiteľov, ktorý podľa Kremľa môžu v záujme mieru obetovať Donbas, hoci verejne oficiálny Kyjev možnosť akýchkoľvek takýchto dohôd s Ruskom odmieta.