Ako zachrániť demokraciu pred armádami trollov – šírenie falošných správ sa stalo štandardom pre vlády celého sveta

Vesmír sociálnych médií je takmer nepochopiteľne obrovský: ľudia denne napíšu 500 miliónov twítov, pošlú 65 miliárd správ cez aplikáciu WhatsApp a každý deň zverejnia na Facebook-u štyri petabajty textového a obrázkového materiálu. V tomto zhluku pestrého obsahu sa skrýva to, čomu sa Philip N. Howard venuje vo svojej knihe „Stroj lží: Ako zachrániť demokraciu pred armádami trollov, ľstivými robotmi, operáciami s nevyžiadanými správami a politickými agentmi.“ Autor pôsobí ako profesor sociológie, informatiky a medzinárodných záležitostí na Baliliol College Oxfordskej univerzity. Zameriava sa na vplyv digitálnych médií na celom svete a skúma, ako sa nové informačné technológie využívajú v občianskej angažovanosti i pri spoločenskej kontrole. Medzi jeho výskumné projekty patria štúdie o digitálnom aktivizme, prístupe k informáciám a modernom spôsobe vládnutia v demokraciách i v autoritatívnych režimoch.

Profesor z Oxfordu – inak známy autor deviatich kníh a vyše stovky vedeckých článkov – pomenoval vo svojej publikácii slovami „stroj lži“ globálny systém robotov, konšpiračných teoretikov, politikov, podvodníkov, autoritárskych vlád a ďalších, ktorí sa venuju šíreniu dezinformácií v službách ideológie, zisku a moci. Dômyselne a rafinovane koncipovaný automatizovaný, škálovateľný, anonymný a schopný mikro-zacielenia na úrovni jednotlivca mechanizmus formuje súčasnú politiku. Jeho činnosť podkopáva demokraciu tým, že vyvoláva skepsu, polarizuje spoločnosti a ničí dôveru vo všetky kedysi autoritatívne zdroje informácií (vrátane novinárov, vedcov, odborníkov a politických vodcov). Howard sleduje vývoj „stroja na lži“ od známeho ruského rozmiestnenia armád online trollov až po použitie pokročilých chatbotov – teda konverzačných robotov, ktoré napodobňujú ľudskú interakciu. 

Akokoľvek sa veci teraz javia ako škodlivé a nebezpečné, budú sa ešte viac iba zhoršovať; obrovská záplava dát pochádzajúca z tzv. internetu vecí spolu s rastúcou sofistikovanosťou umelej inteligencie uľahčí generovanie a šírenie dezinformácií v spoločnosti a bude ich oveľa ťažšie odhaliť a odstrániť. Howard sa venuje neľahkej úlohe navrhnúť zmeny, potrebné na vytvorenie radikálne prepracovaného ekosystému sociálnych médií, ktorý by demokraciu skôr posilňoval ako obmedzoval. Obrovská záplava dát pochádzajúca z takzvaného internetu vecí spolu s rastúcou sofistikovanosťou umelej inteligencie uľahčí generovanie a šírenie dezinformácií a bude ich oveľa ťažšie odhaliť a odstrániť. Autor vďaka obrovskému množstvu údajov zo sociálnych médií a prieskumov verejnej mienky i dôkladných rozhovorov s politickými konzultantmi, autormi konverzačných robotov a novinármi ponúka spôsoby, ako popisované „stroje lži“ znefunkčniť.

„Stroje lži“ využívajú rozličné nástroje a technológie. Popri umelou inteligenciou spravovaných účtoch, odkiaľ prichádzajú útoky na politikov a osobnosti verejného života na sociálnych sieťach, konšpirační teoretici publikujú na webových stránkach fámy a pseudovedecké konštrukcie, aby podporili zavádzajúce a lživé tvrdenia. Stranícki aktivisti vytvárajú falošné zoznamovacie profily, aby prilákali mladých voličov. Svet sa dostáva pod vplyv technológií, ktoré zámerne dezorientujú pozornosť ľudí, otravujú verejnú politickú diskusiu a ohrozujú fungovanie demokratickej spoločnosti. Howardova kniha popisuje zákulisné príbehy najväčších a najškodlivejších dezinformačných aktivít vo svete – vrátane tých, ktoré použili vo Veľkej Británii pred referendom o Brexit-e alebo v prezidentskej predvolebnej kampani v USA.

Kniha „Stroj lží: Ako zachrániť demokraciu pred armádami trollov, ľstivými robotmi, operáciami s nevyžiadanými správami a politickými agentmi“ konkrétnymi faktami ilustruje názor, že šírenie falošných správ sa pre vlády na celom svete stalo štandardným postupom. Preto prof. Philip N. Howard nie je len v nepriazni známych autoritatívnych režimov, ale negatívne ho vnímajú napríklad aj v tábore kritikov amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorí spochybňovali jeho objektivitu. Nepáčila sa im jeho štúdia o prezidentských voľbách v USA v roku 2016, pretože neidentifikoval ruské zdroje dezinformácií, ako to tvrdili americké spravodajské služby. Britský denník The Guardian uverejnil v roku 2017 článok výskumníkov z Oxfordského internetového inštitútu, ktorí konštatovali, že falošné informácie na sociálnych sieťach výsledok volieb amerického prezidenta neovplyvnili.