Ako pandémia ovplyvnila vzťahy medzi Ruskom a Čínou – moskovský primátor sa tvrdo pustil do čínskych migrantov na sociálnych sieťach

Keď vypukla pandémia koronavírusu začiatkom minulého roka, existovali predpovede, že táto situácia vyvinie tlak na bilaterálne vzťahy medzi Ruskom a Čínou. Takmer o dva roky neskôr sa ich vzťahy však zlepšili – nie zhoršili. Je pravdou, že ich dvojstranný obchod sa začiatkom roka 2020 mierne znížil a prísne kontroly nákazy Covid-19 na hraniciach stále vedú k prekážkam, pokiaľ ide o ruský vývoz do Číny po železnici. Napriek tomu obe krajiny vypracovali spôsoby, ako sa vyrovnať s logistickými výzvami. Príchody nových mutácií Covid-19, ako sú Delta a Omicron, samozrejme vytvárajú nové narušenia a uzatváranie hraníc, ale čínske úrady prispôsobujú postupy na obmedzenie škôd, pričom dodržiavajú zásady politiky nulovej tolerancie v boji proti Covid-19. Bilaterálny obchod celkovo prekvitá v dôsledku vysokých cien energetických zdrojov a zvýšeného vývozu ruského uhlia do Číny cez prístavy na Ďalekom východe, ako aj vďaka zvýšeným objemom plynu prúdiaceho cez plynovod „Sila Sibíri.“ V dôsledku toho po nevýznamnom poklese o menej ako 3 % v roku 2020 obchod medzi Ruskom a Čínou naďalej vzrástol  o takmer 30 % za prvých jedenásť mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Nie je prekvapením, že Rusko a Čína vytvoria tento rok nový rekord v objeme obchodu vo výške viac ako 130 miliárd $.

V takomto kontexte nastolili problém migrácie – ktorá sa počas pandémie stala jedným zo zdrojov napätia medzi Ruskom a Čínou – čínsky špecialista na vzťahy s Ruskom Jan-lian Pan na internetovom portáli moskovského centra nadácie Carnegie. Pritom zdôraznil, že z politického hľadiska zostal kontakt na vysokej úrovni pevnou kotvou vzťahu Čína-Rusko. V prvých mesiacoch pandémie prezidenti Vladimír Putin a Si Ťin-pching si  telefonovali každý mesiac a z oficiálnych miest na oboch stranách sa hrnuli prejavy solidarity. V júni roku 2021 lídri usporiadali videokonferenciu na oslavu 20. výročia Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, po ktorej nasledoval v auguste dlhý telefonát na tému Afganistan. Po týchto výmenách názorov na vysokej úrovni nasledovali virtuálne stretnutia piatich medzivládnych komisií a rozhovory medzi premiérom Michailom Mišustinom a premiérom Štátnej rady Li Kche-čchiangom, ktoré vyvrcholili virtuálnym summitom medzi Putinom a Si Ťin-pchingom 15. decembra tohto roku. Bolo oznámené, že ruský líder vo februári 2022 odcestuje do Pekingu, aby tam absolvoval prvý osobný summit so svojím čínskym náprotivkom od začiatku pandémie a potom sa zúčastnil na otvorení olympijských hier. Vzhľadom na diplomatický bojkot hier pod vedením Spojených štátov bude Putinova účasť na ceremónii veľmi silným symbolom prehlbujúceho sa partnerstva.

Podľa prieskumov verejnej mienky je táto pozitívna dynamika viditeľná aj v názoroch verejnosti v oboch krajinách. Medzi obyčajnými Rusmi priaznivý postoj k Číne pandémiou príliš neutrpel. Toto je obzvlášť pozoruhodné v porovnaní s nárastom sinofóbie v mnohých západných krajinách. Medziľudské výmeny boli výrazne obmedzené, ale prerušenia neboli oslabujúce. Čínski študenti navštevujúci ruské univerzity prešli na online vzdelávanie spolu so svojimi ruskými spolužiakmi. Vzhľadom na cestovné obmedzenia majú čínske podniky v Rusku ťažkosti s rotáciou svojich zamestnancov. Údajne sa vyskytli problémy, keďže veľké spoločné projekty utrpeli oneskorením, pretože čínski manažéri a technici mali problémy so vstupom do krajiny, ale existujúce projekty napredujú a stále sa spúšťajú nové.

Zatiaľ čo tento pozitívny vývoj svedčí o odolnosti rusko-čínskych vzťahov, pandémia odhalila aj významný zdroj napätia vo vzťahu: úroveň regulovania migrácie. Vo februári minulého roka, keď sa začal šíriť koronavírus, ruské úrady rýchlo zakázali čínskym štátnym príslušníkom vstup do krajiny. Bolo to pochopiteľné opatrenie, ktoré nevyvolalo z čínskej strany žiadnu negatívnu reakciu. Čo však spôsobilo väčšie podráždenie, boli opatrenia zavedené moskovským primátorom Sergejom Sobjaninom, ktoré zahŕňali náhodné kontroly dokumentov zacielené konkrétne na čínskych štátnych príslušníkov, ako aj policajné razie v sídlach čínskych študentov a migrantov – niekedy uprostred noci. Kontrolné stanovištia boli zriadené na všetkých uliciach Moskvy a čínski pasažieri boli zachytení vo verejnej doprave. Rozruch na sociálnych sieťach v Číne prinútil čínske veľvyslanectvo odoslať moskovským mestským úradom oficiálnu diplomatickú nótu s nezvyčajne prísnym znením, v ktorej čínska strana požadovala, aby úrady zastavili zlé zaobchádzanie s čínskymi občanmi.

Sobjaninove opatrenia boli skôr na efekt, než aby vznikli na základe  reálnej sinofóbie. Primátor sa snažil budovať svoj imidž rozhodného strážcu verejného zdravia, čo by vysvetľovalo, ako nadšene blogoval o tvrdosti svojej politiky na sociálnych sieťach. Základnou otázkou nebol ani tak rasizmus, ako svojvoľné administratívne vládnutie. Je pravda, že značný počet čínskych migrantov v Rusku žije v uzavretých komunitách s nedostatočným prístupom k životne dôležitým sociálnym službám. Napríklad čínski obchodníci v Moskve trpeli na začiatku pandémie mimoriadne vysokou mierou infekcie, v nemalej miere kvôli preplneným životným priestorom a nedostatočnému prístupu k zdravotnej starostlivosti. Riešením však jednoznačne nie je deportovať komunitu úplne – uvádza Jan-lian Pan – čo spôsobí ďalšiu diplomatickú krízu a ešte viac zabrzdí bilaterálnu medziľudskú výmenu. Ruské a čínske orgány musia skôr spolupracovať, aby účinnejšie regulovali cezhraničný tok ľudí a znížili neistotu životov migrantov.

Regulovanie migrantov bolo vždy kľúčovou otázkou vo vzťahoch medzi Ruskom a Čínou. Pandémia jednoducho vyniesla tento problém do popredia a teraz je naliehavejší ako kedykoľvek predtým. Čínska vláda a verejnosť sa stali citlivejšími na zlé zaobchádzanie s čínskymi občanmi v zahraničí. Ak sa budú takéto incidenty, ako sú tie, ktoré sú opísané vyššie, vyskytovať aj naďalej, Číňania budú naďalej prechovávať nedôveru voči ruským orgánom, čo následne zosilní sinofóbiu v Rusku. A čo je ešte horšie, ak čínski občania, s ktorými sa zle zaobchádza, nebudú mať inú možnosť, ako sa nahlas sťažovať na sociálnych sieťach , potom budú škandály naďalej ohrozovať základňu verejnej mienky, ktorá udržiava vzťah medzi Ruskom a Čínou. O to ťažšie bude vyhnúť sa oficiálnym treniciam.

Aby bolo partnerstvo medzi Ruskom a Čínou skutočne komplexné, musí sa dôležitejším prvkom stať medziľudská výmena. Zlepšenie riadenia tohto procesu by sa malo stať postpandemickou prioritou pre Peking a Moskvu. Prvé základné kroky by mali zahŕňať záruky proti zneužívaniu cudzích štátnych príslušníkov a migrantov. Znamená to tiež udržiavať úzky kontakt so zahraničnými veľvyslanectvami ohľadom stavu ich štátnych príslušníkov a aktívne riešiť ich obavy. Problém je však v tom, že tieto zmeny by si vyžadovali zásadnú revíziu zaobchádzania s migrantmi zo strany ruských orgánov; vyčlenenie čínskych štátnych príslušníkov na spravodlivé zaobchádzanie bude ťažké, ak celý systém zostane nedotknutý.