Ako chrániť Slovensko pred dôsledkami globálnej geopolitickej krízy – nepotrebujeme hazardnú hru s predčasnými parlamentnými voľbami

Deštruktívna politika expremiéra – v súčasnosti ministra financií – Igora Matoviča vystupňovala konflikty vo vládnej koalícii a Slovensko sa ocitlo v bezvýchodiskovej situácii. Opozičná strana Smer-SD ponúka východisko usporiadaním referenda o predčasných parlamentných voľbách, čo nemožno považovať za reálne riešenie. Je to skôr manipulatívne propagandistické gesto, ktoré prehĺbi spoločenské napätie, ale neposkytne krajine šancu, aby sa zbavila nekompetentných politikov súčasnej vládnej garnitúry a kormidlo štátu prebrali osobnosti, hodné postavenia ústavných činiteľov. Žiaľ, trochu jednoduchší ľudia, sklamaní politikou súčasnej vlády, ochotne podporia každú zmenu v ministerských kreslách v domnienke, že nová vládna garnitúra sa dokáže kompetentnejšie vyrovnať so zložitými problémami, ktoré teraz prinášajú geopolitické otrasy spôsobené Putinovou vojnou na Ukrajine.

Neúspech súčasnej vlády predpovedali kriticky zmýšľajúci ľudia už vtedy, keď sa v marci 2020 ujala moci. Igor Matovič bol už dávno známy svojou vulgárnosťou a primitívnym štýlom politiky. Inteligentní ľudia si pamätajú, ako nastupujúci poslanec za SaS v júni 2010  Igor Matovič tvrdil, že sa ho pokúsili podplatiť dvadsiatimi miliónmi eur. Chceli od neho, aby spolu s jeho tromi poslancami z hnutia  Obyčajných ľudí položil novú vládu Ivety Radičovej. Podľa jeho vyjadrenia  ponuku mu  mal dať človek, s ktorým sa dobre pozná. Matovič nepodal na túto osobu trestné oznámenie a v parlamente sa nenašiel nikto, kto by bol podal trestné oznámenie v tomto prípade pokusu o korupciu. Investigatívni novinári z tzv. hlavného mediálneho prúdu si nedali námahu, aby sa pustili do pátrania po páchateľovi a kauzu nechali upadnúť do zabudnutia. Takýchto zásadných morálnych defektov má Matovič na rováši viac, ale ani to nezabránilo prezidentke republiky Zuzane Čaputovej, aby ho vymenovala do funkcie podpredsedu vlády a ministra financií, hoci práve on bol hlavnou príčinou zmeny na poste premiéra.  

Ani hlavný Matovičov koaličný rival – Richard Sulík nie je bezúhonnou osobou. Každý, kto chcel, si mohol na internete prečítať prepisy jeho rozhovorov s mafiánom Mariánom Kočnerom, ku ktorému chodieval na „raňajky,“ aby referoval o tom, ako prebieha voľba Kočnerovho „nominanta“ na post generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Okrem toho vynášal dôverné informácie z „koaličnej kuchyne“ a spoločne sa radili o intrigách proti vtedajšej premiérke Ivete Radičovej. Pre slovenské politické pomery je príznačné, že keď kauza vyplávala na verejnosť, tak Sulíkovi stačilo sa ospravedlniť a pokračoval vo svojej politickej kariére ďalej. Médiá zaostrené proti Robertovi Ficovi udelili Sulíkovi „amnestiu“ a dali mu pokoj, aby sa mohol ďalej spolu s Matovičom a ostatnými angažovať v boji proti „mafii.“ V takomto kontexte vôbec neprekvapuje, že Richard Sulík si necháva od Matoviča nadávať do idiotov a vlastizradcov.

Už pri zostavovaní Matovičovej administratívy v roku 2020 bolo jasné, že budú tam prevažovať nekompetentní ľudia, ktorí nemajú skúsenosti s fungovaním vládnutia a chýba im adekvátna politická skúsenosť. Ilustruje to príklad Veroniky Remišovej – predsedníčky strany Za ľudí, ktorú založil bývalý prezident Andrej Kiska, aby sa mohol posadiť do kresla premiéra. Keď Kiskova strana vo voľbách „pohorela,“ jej otec-zakladateľ zutekal“ do Popradu a svoje politické „siroty“ prenechal Remišovej. Pôvodne si „brúsila zuby“ na miesto ministerky vnútra, ale pre zanedbateľný podiel poslancov v koalícii sa jej vytúžené kreslo neušlo. Tak pre ňu vymysleli post podpredsedníčky vlády a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Analytici hodnotia doterajšie pôsobenie vyštudovanej bábkoherečky ako veľmi trápne, čo preukázala hneď v úvode svojej ministerskej kariéry, keď v júni 2020 verejnosti „odhalila“ odpočúvanie štátnej internetovej siete Govnet, ktoré však doteraz orgány činné v trestnom konaní nedokázali vyšetriť a doložiť dôkazmi.

Koaličný „štvorlístok“ dopĺňa strana Sme rodina, ktorá sa správa vo vláde najoportunistickejšie. Jej predseda Boris Kollár kalkuluje totiž s tým, že aj v budúcej vláde by mala jeho strana hrať úlohu „žolíka.“ Špekuluje s tým, že by sa hodil ako partner do vládnej koalície Ficovi a Pellegrinimu, ale nevylučuje ani inú stranícku zostavu. Práve Kollárova Sme rodina a Remišovej strana Za ľudí nemajú záujem na konaní predčasných parlamentných volieb, takže opozičné aktivity okolo referenda o predčasných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sú iba agitačnou agendou, ktorá hrá na „city“ nespokojných a sklamaných voličov. Viacerí poslanci si uvedomujú, že poslednýkrát v živote si užívajú poslanecké privilégiá, a preto nepodporia návrh na uskutočnenie predčasných volieb. Ani lídri vládnej koalície si nedovolia hrať hazardnú hru s predčasnými voľbami, a preto by bolo užitočnejšie, keby opozícia namiesto agitácie za predčasné voľby prekladala racionálne riešenia súčasnej zložitej sociálno-ekonomickej situácie a prezentovala potenciálnym voličom, ako chce chrániť Slovensko pred dôsledkami globálnej geopolitickej krízy.