Ako cestoval Lenin vlakom do Ruska, aby tam urobil revolúciu

Aktuálne diskutovanou témou je Rusko, jeho vzťah k svetu, domáce problémy tohto štátu rozkladajúceho sa na dvoch kontinentoch i úloha Ruska v geopolitike. Pri tejto príležitosti nezaškodí sa vracať do histórie a nielen oživovať, ale aj dopĺňať si pamäť o fakty , ktoré sa viažu na minulosť Ruska, aby sme lepšie chápali jeho súčasnosť.

Britská historička Catherine Merridaleová – známa odborníčka na ruské a sovietske dejiny – napísala knihu „Lenin vo vlaku“, kde sa vracia k začiatkom boľševickej revolúcie a v mnohom približuje jej vodcu Vladimíra Iľjiča Lenina aj z tej stránky, ktorá nie je verejnosti tak dôverne známa, ale je užitočné ju poznať. Komentátor britského denníka The Times David Morris Aaronovitch o historickej štúdii napísal, že „dvakrát som zmeškal zastávku metra, tak som sa začítal do tejto knihy…. Je to klenot historickej literatúry“.

Autorka začína knihu citátom od Leninovej životnej partnerky Nadeždy K. Krupskej, že „masám je vždy potrebné hovoriť celú pravdu, pravdu neprikrášlenú – a nebáť sa, že ich pravda odpudí.“ Oficiálna komunistická propaganda prezentovala boľševickú stranu v roku 1917 ako jednotný šík, neúnavne usilujúci sa o zmenu. Nebola to pravda, pretože boľševické vedenie sa neustále nemohlo na ničom zhodnúť. Revolučný veliteľ v októbri 1917, neskôr sovietsky diplomat a nakoniec jeden zo Stalinových kritikov Fjodor Raskolnikov situáciu pred revolúciou vylíčil takto: „Musím priznať, že pred Leninovým príjazdom panoval v strane značný zmätok. Neexistovala pevne daná, sústavne presadzovaná línia. Väčšina obvykle hovorila o prevzatí moci v strane ako o nejakom vzdialenom ideáli a nie o blízkom, naliehavom bezprostrednom cieli.“

Lenin v tom čase žil vo vyhnanstve vo švajčiarskom Zürichu a nemohol sa dočkať revolúcie, ktorú už predpovedal dvadsať rokov. Problémom pre neho však bolo dostať sa do Ruska – a to mu umožnilo vrchné veliteľstvo nemeckej armády. „Vodca svetového proletariátu“ a jeho ruskí súdruhovia dostali k dispozícii zapečatený osobný vozeň, ktorý 10. apríla 1917 sa pohol z nádražia v Zürichu a za šesť dní z neho vystúpili na Fínskom nádraží v Sankt-Petersburgu Lenin a jeho revolucionárski kolegovia. Dostalo sa mu triumfálneho privítania a zo streleckej veže obrneného automobilu predniesol prejav známy neskôr ako „Aprílové tézy“. V podstate išlo o program nastolenia diktatúry proletariátu a o požiadavku okamžitého skončenia vojny. A to bol dôvod, pre ktorý Nemci umožnili cestu Lenina z Zürichu cez Nemecko do jeho vlasti. Išlo im o to, aby vyradili Rusko ako  jedného zo svojich troch hlavných protivníkov na frontoch 1. svetovej vojny.

Britská historička popisuje súvislosti zložitého vývoja v Rusku a revolúcie, ktorá pomohla zrodu jednej z najkrvavejších diktatúr a splodila Leninov kult, založený na polopravdách, prekrútených faktoch a lži. Dnes už vieme, že nemeckí generáli a politici sa tragicky zmýlili, keď si do svojich plánov na zvrat na frontoch svetovej vojny zakomponovali postavu ruského revolucionára dovezeného z Zürichu. Nebyť „geniálneho“ nápadu niekoľkých nemeckých úradníkov umožniť najslávnejšiemu revolučnému radikálovi V. L. Leninovi – ukrývajúcemu sa v neutrálnom Švajčiarsku – vrátiť sa do februárovou revolúciou spolitizovaného Ruska, možno by nikdy nedošlo k vyvolaniu tak veľkého zmätku a chaosu, ktorý nakoniec viedol k rozvráteniu krajiny a nastoleniu boľševickej diktatúry. Umožniť Leninov návrat bol hazard, ktorého následky nesie Rusko do dnešných dní.

^* Catherine Merridaleová: Lenin ve vlaku. Praha 2018.