Aj keď strana Hlas-SD nebude víťazom volieb, bez nej nikto vládu nezostaví – démonizovanie liberalizmu je rovnako škodlivé ako démonizovanie ľavice
Preferenčne najsilnejšia politická strana na Slovensku Smer-SD už naznačila, s kým by chcela vytvoriť po septembrových parlamentných voľbách koaličnú vládu. Robert Fico určite tuší, že bez strany Hlas-SD je jeho predstava o vládnutí nereálna, čo nedávno vyjadril formuláciou, že „naša sesterská strana v Strane európskych socialistov a jej predseda sa vyhýbajú odpovediam, kde sa v zásadných otázkach nachádzajú.“ Fico vystihol neurčitosť Pellegriniho vyjadrení v niektorých postojoch, kde potenciálny elektorát strany Hlas-SD i prípadní koaliční partneri očakávajú, že Peter Pellegrini jednoznačne a bez kľučkovania definuje líniu riešení naliehavých problémov a orientácie Slovenska. Expremiér verejne zdôraznil, že v rámci princípov a podmienok, ktoré si Hlas-SD stanovil na povolebnú spoluprácu, nebude v spojení so žiadnou stranou založenou na extrémistickej politike a spochybňujúcej zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska, avšak zdržal sa kritiky na adresu svojej „materskej strany,“ aby „nepodráždil“ časť svojej voličskej základne.
Možno s určitosťou konštatovať, že miera nejednoznačnosti niektorých vyjadrení Petra Pellegriniho k aktuálnym spoločenským témam, zapríčinila pokles volebných preferencií jeho strany. Argumentačné portfólio Hlas-u je formátované tak, ako keby jeho voliči pochádzali iba z pôvodného elektorátu Smer-u. Preto strane ubudlo dosť priaznivcov z obdobia, keď Hlas-SD sa javil ako racionálna alternatíva k chaotickému vládnutiu Igora Matoviča a jeho subalterného náhradníka Eduarda Hegera, ale aj skorumpovaného režimu Roberta Fica. Peter Pellegrini svojím komunikačným štýlom „ani ryba – ani rak“ sklamal nádeje časti svojich priaznivcov, ktorí očakávali, že jeho strana sa nebude podriaďovať populistickým trendom zrkadliacim sa na sociálnych sieťach. Zjednodušene povedané: Hlas-SD stratil niektorých svojich sympatizantov aj preto, že otrocky kopíruje propagandistickú aktivitu strany Smer-SD.
Pokles volebných preferencií Pellegriniho strany inšpiroval niektorých predstaviteľov jeho strany k útokom proti liberalizmu, čo patrí k témam agendy strany Smer-SD. Propagandistická demagógia na túto nôtu strane Hlas-SD nepomôže, ale skôr ju izoluje od sympatizantov, ktorí boli ochotní dať strane vo voľbách svoj hlas. Žiada sa pripomenúť, že pojem „liberalizmus“ je významovo aspoň tak rôznorodý, ako je fenomén „kresťanstvo.“ Téma boja proti liberalizmu spochybňuje stranu Hlas-SD ako dôveryhodného partnera v potenciálnej vládnej koalícii. U voličov vyvoláva tiež podozrenie, že Pellegriniho strana sa chystá na koaličný pakt s Robertom Ficom a Slovenskou národnou stranou, ktorá boj proti liberalizmu deklarovala na svojich volebných billboardoch. Škoda, že si niektorí funkcionári strany Hlas-SD neprečítali v máji tohto roku článok Petra Weissa, aby pochopili, že démonizovanie liberalizmu je práve tak spoločensky škodlivé ako démonizovanie ľavice.
Z doterajších prieskumov volebných preferencií možno usudzovať, že strana Hlas-SD nebude síce víťazom parlamentných volieb, ale bez nej sa nikomu koaličnú vládu zostaviť nepodarí. Špekulácie o tom, koho si vyberie Hlas-SD ako svojho koaličného partnera, naznačujú, že ak sa bude Pellegrini držať svojich predvolebných sľubov a nepodľahne tlaku nie zanedbateľnej časti straníckeho elektorátu, v takom prípade by jeho hlavným koaličným partnerom mala byť strana Progresívne Slovensko. Je to politický subjekt bez skúseností v exekutíve, ale opierajúci sa o vzdelaných ľudí s primeraným odborným vzdelaním. Koaličný „zlepenec“ dotvoria pravdepodobne ďalšie tri menšie politické strany, ktoré svojou hodnotovou nesúrodosťou predurčujú komplikovaný priebeh vládnutia budúcej exekutívy. Pellegriniho talent zvládať „umenie kompromisu“ môže byť zárukou, že sa politicky pestrofarebný kabinet nerozpadne pre neskúsenosť niektorých politikov potenciálnej koalície.
Aktuálne prejavy predstaviteľov strany Hlas-SD – vrátane predsedu Pellegriniho – zreteľne prezrádzajú nervozitu, ktorú v nich vyvolali údaje z posledných prieskumov volebných preferencií. Keby podľahli Ficovmu vábeniu, možno by si zaistili teplé vládne kreslá aj na dve funkčné obdobia, avšak stratili by kredit nielen u dôverčivých voličov, ktorí naivne uverili Pellegriniho sociálnodemokratickej ilúzii, ale tiež aj dôveru nemeckých sociálnych demokratov. Zaiste v Pellegriniho strane je dosť ľudí so zdravým rozumom, ktorí neuzavrú pakt s Putinovým kolaborantom Ficom a nedajú mu šancu, aby eliminoval vplyv Hlas-u na slovenskej politickej scéne. A politici zo strán napravo od stredu nemajú po parlamentných voľbách inú príležitosť, iba spoločne s Pellegriniho stranou zabrániť tomu, aby sa Slovensko už nikdy nevrátilo do minulosti !