Matovičove vládnutie nebude prechádzka „ružovým sadom“ – môže sa spoliehať na nekritickú eufóriu, akú sme už na Slovensku zažili ?

Už sa začína hovoriť o konkrétnych tvárach vlády Igora Matoviča, ale aj o tom, čo môže problematizovať fungovanie novej vládnej koalície a tiež sklamať tých, ktorí jej vo voľbách prejavili dôveru. Pozornosť sa upriamuje predovšetkým na fakt, že jadrom novej exekutívy sa javí tandem populistických subjektov – strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a politického hnutia Sme rodina. Ako sa zdá, médiá väčšiu pozornosť venovali životopisu predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára a jeho „utopickému“ projektu postaviť 25 000 nájomných bytov ročne, než závažnejším témam, súvisiacim s programovým profilom budúcej vlády. Z viacerých komentárov médií tzv. hlavného prúdu cítiť sklamanie, že sa do parlamentu nedostali predstavitelia dvoj-koalície Progresívne Slovensko/Spolu. V podobnom tóne sa píše o tom, ako mizerne obstála vo voľbách strana Za ľudí, ktorej predseda Andrej Kiska dúfal, že sa mu ujde aspoň post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky – keď mu voliči nedopriali naplnenie jeho premiérskych ambícií.

V rámci takýchto a podobných úvah je zaujímavé si všimnúť, že niektorí analytici začali už upozorňovať na to, že budúci premiér nie je príliš zorientovaný v tom, ako fungujú niektoré inštitúcie administratívy. Napríklad vytkli mu, že nepozná úlohu Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý nemá robiť rozhodnutia za ministrov vo vláde – ako si to predstavuje Igor Matovič – ale „poukazovať na riziká predkladaných riešení, analyzovať alternatívy a dávať odporúčania.“Podobnú elementárnu neznalosť prejavil budúci premiér, keď sa vyjadroval o fungovaní Slovenskej informačnej služby a riadení štruktúr polície. Zrejme nemá ešte k dispozícii tím poradcov a odborných konzultantov, ktorí by ho zasvätili do základov činnosti mechanizmu štátneho aparátu. Azda by bolo od neho múdrejšie, keby jeho vyjadrenia k niektorým témam boli zdržanlivejšie a ponechal si čas na to, aby sa s nimi dôvernejšie zoznámil.

Ešte pred voľbami budúci premiér demonštroval náklonnosť k inštitútom priamej demokracie, ale tým u viacerých pozorovateľov vyvolal obavy, že by sa takýmto spôsobom mohol prepracovať k spôsobu vládnutia, aký praktizuje napríklad Viktor Orbán v Maďarsku. Nielen odborníci poukazujú na to, že vykonávanie vládnych kompetencií v modernej spoločnosti je zložité a profesionálne náročné, takže pokúšať sa o riešenie komplexných problémov nástrojmi priamej demokracie – napríklad referendom – prináša viaceré riziká a radikálne polarizuje spoločnosť, ako to naposledy ilustroval príklad Brexit-u. Okrem tohto aspektu sa žiada dôrazne pripomenúť, že referendá bývajú  nástrojom autokratických vládcov v spoločenských situáciách, keď si chcú upevniť moc na úkor parlamentu. Zatiaľ takýto stav na Slovensku nehrozí, ale zamýšľané opatrenia novej vlády proti korupcii i kroky na zavedenie poriadku v justícii, prokuratúre a bezpečnostných štruktúrach môžu vyvolať nekritickú eufóriu občanov, ako sme to na Slovensku pri iných príležitostiach už opakovane zažili.

Aj keď hovoríme o dominujúcom tandeme novej exekutívy – OĽaNO a Sme rodina, dôležitú úlohu v Matovičovej vláde bude zohrávať predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík, ktorému Matovič dôveruje a ktorý zo všetkých koaličných lídrov je v oblasti ekonomiky a finančnej politiky najkompetentnejší. Okrem toho Sulík má primeraný dostatok skúseností zo svojho pôsobenia v politike; bol poradcom dvoch ministrov financií, predsedom Národnej rady SR a jedno funkčné obdobie pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu. Možno príkro polemizovať o jeho ekonomických názoroch i politických intrigách počas krátkeho obdobia vlády Ivety Radičovej, avšak je nepopierateľné, že má adekvátnu politickú prax na to, aby pochopil fenomén kompromisu a jeho nezastupiteľnú funkciu v politike. Práve z toho dôvodu môže Sulík zohrať dôležitú úlohu vo vláde Igora Matoviča, kde bude vyvažovať potenciálne odstredivé tendencie niektorých koaličných partnerov.

V súvislosti s budúcou vládou Slovenskej republiky sa nie zriedka vyskytujú úvahy, aká bude jej životnosť. Nebolo by seriózne verejne vyslovovať skalopevné prognózy o jej budúcnosti – najmä, ak uvážime, že ešte pred pol rokom bol Igor Matovič vnímaný ako okrajová postava slovenskej politickej scény. Nový premiér má totiž nielen talent pre komunikáciu akútnych problémov spoločnosti na úrovni zrozumiteľnosti – naozaj pre obyčajných ľudí – ale je aj dostatočne rafinovaný taktik, ktorý si dokáže poradiť so zákernosťami politiky. Zatiaľ sa zdá, že vo vládnom kabinete mu môže robiť problémy najmenší koaličný partner – strana bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí. A v parlamente by to mohol byť jeho vlastný politický subjekt OĽaNO, kde nejde iba o to, že zahrnuje ideologicky rôznorodé osobnosti, ale v mnohých prípadoch ľudí bez akýchkoľvek skúseností v politike. V každom prípade teda Matovičove vládnutie nebude romantická prechádzka „ružovým sadom.“