Kritiky na premiéra Matoviča sa množia „ako huby po daždi“ – ostré slová na jeho adresu od odporcu Vladimíra Mečiara !

Nedá sa iné než bez akýchkoľvek výhrad súhlasiť s názorom bývalého kresťansko-demokratického politika a disidenta Františka Mikloška, že „táto vláda začína vo veľmi ťažkej ekonomickej, sociálnej a politickej situácii, ktorú jej nikto nemôže závidieť.“ O to viac si zaslúži pozornosť jeho kategorické pokarhanie predsedu tejto vlády Igora Matoviča za jeho „populizmus a politický alibizmus“ a verejne prejavená kritika za to, že Matovič na svojom Facebook-u uverejnil fotku šuplíka z priestorov úradu vlády spolu s komentárom na adresu svojho predchodcu. Podľa Mikloška „tým komentárom prekročil kultúrnu hranicu, čo v našej politickej tradícii nemožno tolerovať.“ Matovičovi sa dostáva dôrazného napomenutia, že „ako premiér Slovenska je nositeľom istého kultúrneho odkazu.“ Ostré slová nevmietol do tváre „obyčajnému človeku“ z Trnavy nejaký politický oponent alebo novinár s nabrúseným perom, ale človek s morálnou autoritou bojovníka proti totalitnému režimu a odporcu autoritatívnej vlády Vladimíra Mečiara.

V posledných týždňoch sme svedkami toho, že kritické názory na predsedu vlády Igora Matoviča sa množia „ako huby po daždi“ – a to z politického tábora, ktorý uvítal zmenu po parlamentných voľbách vo februári tohto roku. Ak František Mikloško v súvislosti s kritikou Matoviča spomenul bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, tak zaiste potom nie je náhoda, že publicista a bezpečnostný analytik Milan Žitný pred pár dňami v kontexte s charakteristikou súčasného premiéra tiež uviedol Mečiara. Pripomenul, že prvý predseda vlády Slovenskej republiky bol „rovnako populista, rovnako uvrieskaný, rovnako nebezpečný, rovnako luhajúci, rovnako likvidujúci ľudí napravo naľavo, keď mu nevyhovovali.“ Dokonca analytik Žitný bez zábran podotkol, ako pred troma rokmi posielal Matoviča do psychiatrickej liečebne, keď obvinil vtedajšieho predsedu Národnej rady SR Andreja Danka, že ho chce zlikvidovať.  Verejnosť si predsa dobre pamätá všetky tie nehorázne výmysly, ktorými už počas svojej kariéry opozičného poslanca „kŕmil“ súčasný premiér svojich prívržencov.

Možno viacerí na Slovensku už zaregistrovali, že predsedu vlády Matoviča s určitou zdržanlivosťou vnímajú i v zahraničí. Podaktorí žurnalisti sa veľmi nešikovne pokúšali vysvetliť fakt, že slovenský premiér nebol pozvaný na videokonferenciu krajín, usporiadanú rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom za účasti predsedov vlád „inteligentných krajín“ – Austrálie, Nového Zélandu, Izraela, Dánska, Českej republiky a Grécka – ktoré rýchlo a intenzívne reagovali na pandémiu. Výmena názorov medzi nimi sa zamerala na to, ako môžu čo najlepšie obnoviť, stimulovať ekonomiku, udržať vírus pod kontrolou a spolupracovať, aby sa stali sebestačnými v oblasti ochranných prostriedkov, zdravotníckych pomôcok a vakcín. Hlavná poradkyňa kancelára Kurza pre boj proti pandémii Antonella Mei-Pochtlerová napriek pozitívnym výsledkom Slovenska v tejto sfére nenavrhla pozvať aj Igora Matoviča so zreteľom na to, ako tému škandalizujúcim a politizujúcim spôsobom prezentoval médiám.

Niektorí pozorovatelia slovenskej politickej scény s prihliadnutím na správanie a spôsob verejnej komunikácie premiéra Igora Matoviča vyslovujú pochybnosti, či kabinet pod jeho vedením prežije do konca funkčného obdobia. Aktuálne ich k hypotézam tohto druhu navádza stav vzťahov vo vládnej koalícii medzi dominujúcou stranou OĽaNO a jej slabším partnerom – stranou Sloboda a Solidarita. Vlastne ide o disharmonický  vzťah medzi premiérom a prvým vicepremiérom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom, ktorí sa teraz rozchádzajú v stratégii boja proti pandémii. Ich diferencie sú umocnené tým, že Sulík otvorene prejavuje svoje odlišné názory na verejnosti a Matovič reaguje podobnou formou. Napätá situácia neprispieva k stabilite vládnej koalície; Matovič kalkuluje s tým, že jeho vláda nie je závislá od dvanástich poslancov strany SaS, pričom sa poistil aj tak, že utvoril „dvojkoalíciu v štvorkoalícii“ so stranou Borisa Kollára – Sme rodina. Okrem toho predseda OĽaNO si je vedomý, že nemusí pochybovať o koaličnej lojalite strany Za ľudí, pretože vzhľadom na jej aktuálne volebné preferencie je odsúdená k poslušnosti voči Matovičovi, aby sa vyhla predčasnému zániku.

Pre voličov vládnych strán nie je teda povzbudením, že už na začiatku funkčného obdobia ich dlho očakávaná vláda narazila – okrem pandémie – aj na úskalie, ktorým je premiér Igor Matovič. Na Slovensku  nie je to po prvý raz, keď trochu jednoduchší voliči favorizovali subjekt s takýmto lídrom. Teraz je však  situácia komplikovanejšia i tým, že väčšina ministrov novej vlády nemá prakticky žiadne skúsenosti s pôsobením v exekutíve – a politickými začiatočníkmi sú tiež viacerí poslanci koaličných strán. Azda budúcnosť by nekládla pred občanov tejto krajiny toľko otáznikov neistoty, ako v súčasnej dobe, keď na čele vlády stojí človek, ktorého kvality spochybňujú z jeho vlastného politického tábora. Stav opozície nie je aktuálnym variantom pre Slovensko – a ani by nebolo seriózne dva mesiace po parlamentných voľbách sa takouto témou zaoberať. Preto zostáva iba dúfať, že v koaličnom tábore preváži zdravý rozum a nájdu sa takí, ktorí zbavia krajinu nielen koronavírusu, ale aj všetkých ostatných rizík !