Igor Matovič sa ako „kliešť drží“ Borisa Kollára – voličov OĽaNO priťahoval antikorupčný program a nie kresťanská agenda !

Kauza predsedu parlamentu Borisa Kollára ukázala morálny stav našej spoločnosti v negatívnom svetle a potvrdila názor, že politici sa neriadia deklarovanými zásadami, ale ohľadmi na ich mocenské záujmy. Ako najväčší farizej v tejto situácii sa neprejavil Juraj Šeliga – ako pomenoval svojho koaličného partnera Kollár – ale premiér Igor Matovič, ktorý sa postavil na obranu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky demagogickým spôsobom, aký nie je hodný predsedu vlády. Ani neprekvapuje, že v súvislosti s Matovičom spomenul jeden z politológov ako jeho charakteristiku „disociálnu poruchu osobnosti,“ čo nie je príliš lichotivé. U osôb s takouto diagnózou sa prejavuje neotrasiteľný a trvalý postoj nezodpovednosti a bezohľadnosti voči spoločenským normám, pravidlám a záväzkom. Medzi ich vlastnosti patrí výrazná tendencia zvaľovať vinu na iných, ale poskytovať pritom rôzne racionalizácie vlastného správania, ktoré privádza jednotlivca do konfliktov so spoločnosťou. Ako keby tieto slová boli šité na mieru správaniu Igora Matoviča, keď útočil kvôli Borisovi Kollárovi na jeho koaličných partnerov a spochybňoval lojalitu poslancov vládnej koalície tvrdeniami, že by si ich mohol kúpiť opozičný Smer-SD.

Práve Igor Matovič sa javí ako najslabší prvok vládnej koalície, pretože okrem spomínaného defektu „disociálnej poruchy osobnosti“ chýbajú mu aj ďalšie vlastnosti, ktoré patria k elementárnej výbave politika na poste premiéra. Možno si to hneď po voľbách aj uvedomoval, ba dokonca ešte pred voľbami europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová tvrdila na verejnosti, že „Matovič nechce byť premiérom.“ Avšak po voľbách mu viacerí ľudia z jeho okolia pochybnosti – napríklad mal obavy z toho, že neovláda angličtinu – vyhovorili. Slabá angličtina nie je až tak závažný defekt vo výbave predsedu vlády, ako nedostatok vedomostí a rozhľadenosti v zložitých štruktúrach spravovania štátu. Ešte väčším problémom pôsobenia Igora Matoviča je nepochopenie fenoménu politiky ako „umenia kompromisu“, bez ktorého nemožno si zaistiť autoritu pri spravovaní vecí verejných. Matovičovu intelektuálnu obmedzenosť najvýstižnejšie ilustrujú jeho osobné statusy na sociálnej sieti Facebook.

Očividne Igor Matovič sa ako „kliešť drží“ Borisa Kollára, pretože si uvedomuje intelektuálnu prevahu dvoch menších koaličných partnerov – SaS a strany Za ľudí. Neformálna aliancia s Kollárom poskytuje premiérovi istotu, že môže vládnuť podľa svojich jednoduchých predstáv. Igorovi Matovičovi chýba primerané sebavedomie predsedu vlády – aj keď ho predstiera – a preto nechcel za žiadnu cenu pripustiť, aby Kollárova strana Sme rodina opustila vládnu koalíciu. Nie si je istý ani súdržnosťou vlastného poslaneckého klubu OĽaNO, ktorý je vlastne rôznorodým spolkom ľudí, teraz spojených hlavne záujmom o to, aby parlament vydržal až do konca funkčného obdobia. Nervozitu u Matoviča vyvoláva v poslednom čase tiež fakt, že pomaly ubúda z jeho elektorátu, ktorý pred parlamentnými voľbami priťahoval antikorupčný program OĽaNO a nie kresťanská agenda, prezentovaná v poslednom čase tzv. náboženským krídlom strany.

Podstatnejšia pre budúcnosť Slovenska ako kauza Kollárovho plagiátu je perspektíva slovenskej ekonomiky, ktorej Matovičova vláda nevenovala primeranú pozornosť, akú si krízové problémy nasledujúceho obdobia vyžadujú. Aj keď je všeobecne známe, že premiér Igor Matovič je ekonomický diletant, neospravedlňuje to ostatných členov vlády – hlavne vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka, že doteraz prichádzali iba s čiastkovými riešeniami, ktoré ani nenaznačujú, ako si Slovensko poradí s kardinálnymi problémami nastupujúcej ekonomickej recesie.  Momentálne možno považovať za aktuálnu tému, ako vláda naloží s 8 miliardami €, ktoré Slovensko dostane vo forme pôžičky od Európskej únie. Investícia by nám mala pomôcť k reštrukturalizácii našej ekonomiky, aby Slovensko zachytilo budúce technologické trendy. Zatiaľ čo v niektorých iných európskych krajinách už špecifikujú využitie peňazí z Bruselu, v Bratislave zatiaľ nezaznelo od kompetentných ministrov Matovičovej vlády – vrátane „čerstvej“ ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej – žiadne konkrétne vyjadrenie. Asi 8 miliárd € je zanedbateľná suma, pretože o tom necekol ani slovo na svojom statuse na Facebook-u ani premiér Igor Matovič !

Matovičova vláda nastúpila v marci tohto roku s predsavzatím, že bude vládnuť inak, ako vládla  strana Smer-SD a jej koaliční partneri. V rezorte ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej je zreteľný pozitívny posun. Aj minister životného prostredia Ján Budaj alebo minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský sa pustili s elánom do riešenia problémov, ktoré sa nahromadili za desaťročia. Ale na druhej strane opakujú sa niektoré deformácie z minulosti, ako napríklad favorizovanie straníckych nominantov alebo okaté prejavy nekompetentnosti, akú prejavila vicepremiérka Veronika Remišová, keď avizovala kauzu údajného odpočúvania a monitorovania štátnej počítačovej siete Govnet. Viac než niektorí nekompetentní ministri škodí Slovensku nekompetentný premiér, ktorý nevedie štát s rozvahou, na základe racionálneho úsudku a s „chladnou hlavou“ – ale pod vplyvom povrchnej reflexie, zahmlenej čierno-bielou politickou optikou trochu jednoduchšieho človeka.