Premiér Igor Matovič si kope svoj politický hrob sám – existuje na Slovensku rešpektovaný, rozhľadený a skúsený politik ?

Podľa mienky epidemiológov a štatistických analytikov objektívne hodnotenie výsledkov dvojdňového celoslovenského testovania na Covid-19 bude aktuálne najskôr o štyri týždne, takže väčšinu doterajších vyjadrení na uvedenú tému možno považovať viac-menej za špekulácie, dohady alebo účelové interpretácie vládnych či opozičných politikov. Odborníci sa zhodujú v názore, že získané dáta by mali byť východiskom k prijímaniu ďalších konkrétnych opatrení proti pandémii. Zatiaľ však verejnosti nie je vôbec známe ani to, či pilotné testovanie z Oravy a z Bardejova bolo odborne vyhodnotené, pričom odborníci poukazujú na potrebu pretestovania už nakazených ľudí metódou PCR, aby boli výsledky získané celoplošným testovaním verifikované. Ak sa vďaka plošnému testovaniu podarilo identifikovať najrizikovejšie regióny na Slovensku i najmenej zamorené regióny, potom by určite mali experti odpovedať aj na otázku, či existuje tiež iný – menej nákladný – spôsob, ako nakresliť mapu rozšírenia koronavírusu v našej krajine.

Popri tom, že tisíce ľudí získali podľa odhadu analytikov falošný výsledok pri celoplošnom testovaní, do popredia vystupujú aj spoločensko-právne a politické okolnosti, ktoré súvisia s tým, ako premiér Igor Matovič manažoval túto akciu a ako prinútil občanov, aby sa do nej zapojili – niektorí aj proti svojej vôli. Ani neprekvapuje, že i mnohí prívrženci vládnej koalície ho prirovnávajú k Vladimírovi Mečiarovi a kladú mu za vinu, že spoločnosť rozdeľuje a vytvára podhubie pre extrémistické nálady, objektívne poškodzujúce záujmy Slovenska. Predovšetkým Matovičovi treba pripísať za vinu, že občania vnímali plošné testovanie ako politický marketing, aby zachránil upadajúce volebné preferencie jeho strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Práve v takomto kontexte sa prívržencom opozície javilo plošné testovanie ako referendum o dôvere vláde, i keď našťastie hrozba sankcií prinútila občanov, aby nebrali tento aspekt do úvahy a nechali sa otestovať.

Práve v takomto rámci súvislostí možno chápať kritický  postoj dvoch parlamentných strán opozície – Hlas-Sociálna demokracia a Smer-SD, ktoré premiér Matovič – podobne ako prezidentku republiky Zuzanu Čaputovú – vynechal z procesu príprav na tak dôležitú akciu, ako bolo celoslovenské plošné testovanie. Napriek tomu nie je však múdre, ak za súčasného stavu spoločnosti ohrozenej pandémiou prišiel predseda strany Smer-SD Robert Fico s nápadom hlasovať v Národnej rade Slovenskej republiky o dôvere vláde premiéra Igora Matoviča. Vari si nepamätá na takéto opakované politické „cirkusy“ v parlamente za čias, keď bol premiérom a vtedajšia opozícia za rovnakého nepomeru síl opakovane iniciovala hlasovanie o vyslovení nedôvery jeho kabinetu, resp. jeho ministrom ? Za súčasnej kritickej situácie by opozícia nemala vybíjať svoju energiu na organizovanie propagandistickej frašky, ale prejaviť konštruktívny postoj, navrhovať konkrétne riešenia pandémiou vyvolaných problémov a ponúkať pozitívne alternatívy vládnej politiky.

Nie je dôvod inscenovať frašku v podobe odvolávania Igora Matoviča z postu premiéra v parlamente, pretože predseda OĽaNO si kope svoj politický hrob aj sám. Patrí do kategórie trochu jednoduchších ľudí, takže nedokáže vždy reagovať na problémy tak primerane, ako si to vyžaduje situácia. Nie zriedka sa prejavuje ako typ „krčmového chytráka,“ ktorý nezostane nikdy nič niekomu dlžný, ak má pocit, že jemu patrí „posledné slovo.“ Nevyberavým spôsobom dourážal svojho vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka – ktorý ho kedysi dostal do parlamentu – a nedokázal držať jazyk za zubami, keď prezidentka Zuzana Čaputová verejne vyjadrila kritiku o jeho projekte plošného testovania. Asi nikdy nedisponoval takou mierou kritickej sebareflexie, aby si uvedomil, že bez schopnosti s rešpektom pristupovať k názorom iných a racionálne vnímať fenomén kompromisu nemožno byť v politike dlhodobo úspešný.

Uprostred pandémie by Slovensko potrebovalo vládu, ktorú vedie rešpektovaný, rozhľadený a skúsený politik s autoritou všeobecne uznávaného lídra. V aktuálnej koaličnej zostave sotva nájdeme osobnosť takéhoto typu, ale aj tak sú v exekutíve Matoviča niektorí ľudia, schopní racionálnejšie uvažovať a konať. Avšak teraz temer všetci bez výhrad – ak nepočítame Richarda Sulíka – prejavujú voči Matovičovi otrockú lojalitu. Zatiaľ nepostrehli, že Matovič môže Slovensko doviesť ku skaze ešte väčšej, akú nám spôsobí pandémia a jej následky. Azda dúfajú, že do najbližších volieb sú ešte viac ako tri roky a za ten čas sa môžu pomery zmeniť tak, že voliči im zabudnú, ako bezvýhradne podporovali premiéra, ktorý komplikovaný svet okolo nás vidí iba v čierno-bielom farebnom spektre. Možno sa naivne spoliehajú na to, že ani súčasná parlamentná opozícia neprišla s originálnym receptom, ako šikovne vykľučkovať s koronakrízy a nevrátiť sa do éry korupcie, klientelizmu a partokracie.