Prezidentka Čaputová vyslala vážny signál – premiér Matovič pandemickú krízu nedokáže zvládnuť
Prieskum verejnej mienky, ktorý avizuje, že viac ako polovica respondentov súhlasí s myšlienkou referenda o predčasných parlamentných voľbách je síce pre vládu dosť znepokojujúcim signálom, ale nestačí na to, aby politické tam-tamy burcovali do boja za predčasné voľby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Iba potvrdzuje, že premiér Igor Matovič – povedané slovami komentátora istého denníka – „zjavne svoju funkciu nezvláda, extrémne polarizuje spoločnosť a konflikt, ktorý vedie na viacerých bojových poliach, neustále vyhrocuje.“ V zavedených demokraciách býva obvyklým pravidlom, že ak predseda vlády kormidlo exekutívy nezvláda, bez dlhých rečí ho vymenia a na post premiéra zasadne kompetentnejšia osoba. Niekedy sa tak deje za trochu dramatickejších okolností, ale obvykle to stabilite vládneho kabinetu pomôže a vláda dokáže efektívnym spôsobom dokončiť svoje funkčné obdobie bez toho, aby zmena na poste premiéra spôsobila významnejšie spoločenské otrasy.
Opozícia by síce najradšej presadila predčasné parlamentné voľby, ale pri triezvom zhodnotení jej volebného potenciálu a vzťahov medzi jednotlivými opozičnými stranami, sotva možno očakávať, že by výsledok predčasných volieb poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky zásadnou mierou zmenil štruktúru politických síl, schopných zostaviť stabilnú vládu. Azda jedinou povolebnou zmenou by bola rázna diskvalifikácia Igora Matoviča, ktorého možno považovať za hlavnú príčinu neistoty v spoločnosti i nekompetentného spôsobu vládnutia. Avšak na odstavenie Matoviča z postu premiéra nepotrebuje Slovensko absolvovať politickú tortúru predčasných parlamentných volieb. Na to stačia jeho koaliční partneri, ktorí by sa mali spamätať a požiadať ho, aby zodpovednú funkciu predsedu vlády uvoľnil v prospech politika, ktorý je dostatočne skúsený, kompetentne ovládajúci procesy vládnutia a primerane mentálne disponovaný na komunikáciu vo verejnom priestore.
Zdá sa, že medzi koaličnými partnermi premiéra Matoviča nie je nikto s dostatočnou mierou sebavedomia, aby sa ujal politickej iniciatívy a vysvetlil mu, že situácia si vyžaduje, aby post predsedu vlády prenechal osobnosti, schopnej objektívne vnímať zložitú situáciu a prijímať racionálne manažérske rozhodnutia. Keďže to nedokázali „koaliční gašparkovia“ – teda Matovičovi nekritickí pritakávači – podujala sa na to prezidentka republiky Zuzana Čaputová. Podľa jej názoru Igor Matovič by mal zvážiť odovzdanie manažovania pandémie niekomu inému. Je to síce Čaputovej dobre mienená rada, avšak nemožno u premiéra Matoviča predpokladať tak vysoký stupeň inteligencie, že by diplomaticky formulovanú kritiku zo strany hlavy štátu pochopil. Premiér Matovič je totiž intelektuálne nekompetentný zastávať zodpovednú funkciu najvyššieho predstaviteľa exekutívy, takže prezidentkina dobre mienená rada je iba „hádzaním hrachu na stenu.“
Predstavy opozície o predčasných parlamentných voľbách korešpondujú s väčšinou verejnej mienky nespokojnej s politikou Igora Matoviča, ale nenaznačujú perspektívu stabilného usporiadania spoločenských pomerov. Ako bolo už skôr konštatované, azda by sa uplatnil model vlády, v ktorej by mohla byť partnerom Sulíkovej SaS Pellegriniho strana Hlas-Sociálna demokracia. Je však otázne, či by mohlo vzniknúť ideologicky tak nesúrodé partnerstvo, ale každý iný koaličný variant by neposkytoval Slovensku stabilnú vládu, schopnú vyviesť krajinu zo stavu postpandemickej krízy. Všetky iné koaličné varianty po prípadných predčasných voľbách by pre krajinu nepriniesli stabilitu a východisko zo súčasného stavu, ktorý sa neúprosne blíži k hranici neúnosnosti – ako to naposledy vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová, keď verejne nabádala Igora Matoviča, aby vláda vnímala celý kontext spoločenskej situácie a „premiér mal čas a kapacitu venovať sa dôležitej premiérskej agende, ako je napríklad riešenie dosahov krízy.“
Nedávne verejne prezentované kritické názory prezidentky Čaputovej adresované predsedovi vlády Matovičovi pripomínajú správu prezidenta Michala Kováča o stave republiky 9. marca 1994, v ktorej tvrdo kritizoval vládu vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Kováčovo kritické vystúpenie spustilo proces ústiaci k odvolaniu Mečiarovej vlády. Čaputovej opakovaná kritika Matoviča spochybňuje jeho autoritu ako premiéra a dáva signál verejnosti, že najvyšší ústavný predstaviteľ exekutívy si nepočína tak, ako si to spoločenská situácia vyžaduje. Ak si závažné defekty premiéra neuvedomujú poslanci strany OĽaNO, zodpovednosť zostáva na politikoch ostatných koaličných strán, ktorí tolerujú Matovičove nekompetentné rozhodovanie o otázkach, ktoré závažným spôsobom sa dotýkajú každého občana Slovenskej republiky. Spoločenská situácia je vážna, a preto Slovensko si nemôže dovoliť „luxus“ čakať na neistotu predčasných parlamentných volieb!