Pandémia „cerí zuby“ a Slovensko nemá vodcu – vládni diletanti nechápu tretí rozmer politiky: kompromis

Žiadna nádej do nového roku 2021 – myslia si mnohí na Slovensku, keď aj v novinách tzv. hlavného prúdu čítajú, že „absolútnym víťazom v nekompetentnosti je dnes minister zdravotníctva.“ Pandémia „cerí zuby“ stále viac a viac, ale krajina nemá vodcu tak prepotrebného v tejto neľahkej dobe, ale premiéra, považovaného niektorými novinármi za „epidemické riziko zrejme už vyššie než britská mutácia“ Covid-19. Populistickí politici ako Igor Matovič alebo Boris Kollár využili situáciu nespokojnosti občanov s korupciou, klientelizmom a partokraciou, ktorá vznikla v dobách autokratickej vlády Vladimíra Mečiara a vyvrcholila v období vlád Roberta Fica. A vyfantazírovali pre svojich voličov programové ciele, ktoré so zreteľom na intelektuálnu i politickú nezrelosť koaličných vodcov nie sú reálne ani realizovateľné, pretože ďaleko presahujú rámec ich potenciálnych schopností.

Nejde iba o to, že pri boji s pandémiou dochádza k chaotickým situáciám a opatrenia kompetentných orgánov sa menili niekedy častejšie ako počasie, ale aj o fakt, že vláda v niektorých zásadných otázkach nekoná tak, ako by si to vyžadovala aktuálna situácia. Markantným príkladom je ekonomika, kde doteraz vláda neprijala konkrétny plán obnovy národného hospodárstva vážne zdecimovaného globálnymi dôsledkami pandémie. Výrazne odlišný prístup jednotlivých koaličných partnerov k problémom zdevastovanej ekonomiky sa prejavil pri využití europeňazí z Fondu obnovy; vládna koalícia tu demonštrovala nielen rozdielnosť svojich priorít, ale aj diferencie v úrovni odborníkov jednotlivých koaličných partnerov. Zlomyseľní kritici tvrdia, že to nie je ani dôležité, pretože premiér Matovič aj tak zložitostiam makroekonomiky nerozumie.

Do chudobnej vládnej bilancie uplynulého roka vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík prispel konštatovaním, že síce v boji s nákazou Covid-19 vládna koalícia zlyhala, ale „gauneri sú za mrežami.“ Je pravda, že orgány činné v trestnom konaní rázne zasiahli proti osobám zneužívajúcom svoje postavenie a porušujúcim zákon. Avšak v prípade zadržaného bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského štát zlyhal, pretože okolnosti smrti obvineného – nie odsúdeného – vo väznici vyvolali viacero podozrení, ktoré nesvedčia v prospech súčasnej ministerky spravodlivosti. Práve tento prípad môže byť tou „čiernou labuťou,“ ktorá zamáva smrtonosnými krídlami nielen nad osudom tejto členky vlády, ale aj permanentne verejne kritizovaného premiéra. Azda sa jeho koaliční partneri v budúcom roku 2021 spamätajú a pristúpia na racionálnu reorganizáciu vlády, aby sa vyhli prehlbovaniu vládnej krízy, ktorá škodí Matovičovmu kabinetu temer od jeho začiatku.

Nový rok začne opozícia návrhom na odvolanie Márie Kolíkovej z postu ministerky spravodlivosti kvôli nevyjasneným okolnostiam, týkajúcim sa tragického osudu Milana Lučanského vo vyšetrovacej väzbe v Prešove. Ako nedávno naznačil bývalý disident a kresťanskodemokratický politik Ján Čarnogurský – „politické pomery na Slovensku sa vyostrujú.“ V tomto duchu bude opozícia postupovať aj potom, keď získa dostatok hlasov pod petíciu za konanie predčasných parlamentných volieb. Nie je to príliš optimistická vízia pre Slovensko v čase, keď druhú vlnu pandémie nemáme ešte za sebou a pri moci sú amatéri a politickí diletanti, ktorí vnímajú spoločnosť optikou čierno-bieleho videnia a nechápu tretí rozmer politiky – kompromis. A povzbudzujúco nepôsobí ani fakt, že potenciálna sila opozície nespočíva ani tak v programe, ktorý je v stave ponúknuť voličom, ale v obmedzenosti myslenia vládnych politikov.

Nájdu sa medzi politikmi a analytikmi aj takí naivní ľudia, ktorí si myslia, že záchranu Slovenska v tejto zložitej situácii má v rukách prezidentka republiky Zuzana Čaputová. Do určitej miery je to pravda, ale ústavné kompetencie hlavy štátu u nás nie sú legislatívne formulované tak, aby Zuzana Čaputová preberala kompetencie vládnej exekutívy. Má však takú ústavnú pozíciu a spoločenskú autoritu, aby na základe expertných stanovísk svojich poradcov požiadala ústavných činiteľov konať v zmysle ich zákonných povinností. V roku 2021 by mohla tiež iniciovať zvolanie tzv. okrúhleho stola činiteľov parlamentných strán, ktorí by mali spoločne hľadať riešenia krízového stavu. Jej doterajšie postoje v niektorých situáciách svedčia o tom, že Zuzana Čaputová nie je na rozdiel od politikov zaťažená straníckou animozitou a snaží sa zachovať si vyvážený vzťah voči protistranám v konflikte.