Matovičova koalícia v zajatí predvolebných stereotypov – visí nad Slovenskom prízrak predčasných parlamentných volieb ?

Desaťmesačná bilancia pôsobenia Igora Matoviča na poste predsedu vlády neveští pre neho optimistickú perspektívu na slovenskej politickej scéne. Potvrdzujú to nielen volebné preferencie jeho strany OĽaNO, ale aj hodnotenia politických analytikov, ktorí otvorene konštatovali Matovičovu absolútnu nespôsobilosť pre zodpovednú funkciu, akú teraz zastáva. Najtragickejšie pre Slovensko je to, že v zložitej situácii pandémie na čele administratívy našej krajiny je premiér, ktorému chýba okrem intelektuálnej spôsobilosti spoločenská autorita, všeobecná vážnosť a dôvera väčšiny občanov. Mnohí z jeho voličov stratili ilúzie a nádeje, že vládneho kormidla v štáte po parlamentných voľbách v roku 2020 sa ujme človek, schopný efektívne riadiť štát a zbaviť ho úplatkárskych štruktúr, zahniezdených v systéme štátnej moci. Mnohí však vytriezveli, keď sa z Matoviča vykľul trochu jednoduchší človek s neúctou k vede, s povrchným úsudkom o zložitých problémoch spoločnosti a s autokratickými maniermi populistu.

Igor Matovič nie je však jediný v jeho ministerskej zostave, kde namiesto zástancov kompetentných reforiem prevažujú amatéri bez vedomostí a skúseností z praxe fungujúcej exekutívy. Nedávno sa verejne k tomuto problému vyjadril aj primátor Trenčína Richard Rybníček, ktorému v tejto chvíli „uniká zmysel založenia nového ministerstva regionálneho rozvoja a investícií.“ Myslí si, že rezort Veroniky Remišovej „stojí viac peňazí, ako prináša úžitku.“ Trenčiansky primátor si neodpustil ani kritické slová na adresu štátneho tajomníka tohto rezortu Vladimíra Ledeckého: „To, že ste úspešným starostom obce s 1 500 obyvateľmi, ešte neznamená, že môžete byť vynikajúci štátny tajomník. Poviem veľmi otvorene, nech mi to prepáčia, ale na pánovi Ledeckom vidieť aj cítiť človeka, ktorý pochádza z rurálneho prostredia. Necíti silu mesta, necíti rozdiel medzi obcou a mestom, necíti potrebu podporiť mestské oblasti, ktoré ťahajú ekonomiku, zdravotníctvo, kultúru.“

Za najslabšieho ministra v Matovičovom kabinete považujú experti ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Rezort pod jeho vedením riešenie problémov pandémie nezvláda a v podstate je vo vleku príliš insitných predstáv premiéra Igora Matoviča. Pri bilancovaní Krajčího negatív nejde len o to, že nedokázal systémovo pripraviť plán boja proti pandémii, ale zlyhal ako manažér pri riadení ministerstva, kde došlo k neuváženým čistkám i nekompetentným zásahom s negatívnymi dôsledkami. Ešte v októbri ambulantní lekári vyzvali Krajčího na stanovenia jasných pravidiel, ktoré ambulancie sú nevyhnutné na zachovanie starostlivosti o pacientov a z ktorých možno ambulantných lekárov povolávať do nemocníc. Už počas prvej vlny pandémie Zväz ambulantných poskytovateľov predložil návrh na reprofilizáciu celého zdravotníctva, ale nikto z kompetentných o ňu neprejavil záujem. Lekári naliehali na ministra, aby obratom zvolal stretnutie k reprofilizácii ambulantného sektora.

Správanie koaličných partnerov voči Igorovi Matovičovi – s výnimkou vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka – nesvedčí o tom, že si plne uvedomujú, aké skazonosné následky im pre ich politickú budúcnosť prináša Matovičov spôsob vládnutia. Zostali uväznení v zajatí predvolebných stereotypov, ktorých primárny zmysel spočíval vo volebnej porážke strany Smer-SD. Vôbec nevnímajú zmenu spoločenskej situácie, ovplyvnenej podmienkami pandémie – ale aj maniermi Igora Matoviča – a naivne sa domnievajú, že im voliči odpustia zlyhania tejto vlády. Azda dúfajú, že sa pomery budú vyvíjať k lepšiemu, ale akosi im uniká, že Slovensko je ešte iba na prahu problémov, na riešenie ktorých táto koalícia potenciál nemá. Keby tomu bolo inak, vláda by sa už bola dávno niektorých ministrov zbavila – premiéra Matoviča nevynímajúc !

Nad krajinou visí prízrak „predčasných parlamentných volieb.“ Čím neskôr tieto voľby budú, tým nepríjemnejší bude volebný výsledok pre súčasnú vládnu koalíciu. S trochou preháňania možno konštatovať, že v súčasnosti preferenčne najsilnejšia politická strana – Hlas-SD nepotrebuje ani mimoriadne atraktívny volebný program, pretože ako volebné argumenty jej postačia kopiace sa chyby a zlyhania Matovičovho kabinetu, ktorý ako keby stratil kontakt s realitou a podriaďuje sa politickým halucináciám svojho šéfa. O tom, aká vládna zostava by mohla vzísť z najbližších volieb poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, možno viac-menej iba špekulovať. Nedá sa vylúčiť ani variant, že by mohol vzniknúť politický model, aký sme zažili po páde vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998.