Matovičova koalícia nemá osobnosti s prirodzenou autoritou – je referendum spoľahlivý prostriedok proti pandémii ?

Slovensko sa nachádza v kritickej fáze pandémie – a navyše má tiež ako zdanlivo neriešiteľný problém na čele vlády politického analfabeta a nevzdelanca, ktorý stratil ani nie rok po parlamentných voľbách dôveru väčšiny svojich voličov a v kresle ho drží iba zbabelosť jeho koaličných partnerov. Vládni spojenci Igora Matoviča vidia, že premiér nezvláda zložitú spoločenskú situáciu a dokonca si uvedomujú, že jeho postupy sa niekedy priečia nielen zdravému rozumu, ale aj ich politickým záujmom do budúcnosti. Občas sa opatrne a alibisticky ozývajú s kritickými pripomienkami na adresu predsedu vlády, ale chýba im principiálne odhodlanie zmeniť neudržateľný stav, v ktorom sa Slovensko hlavne pričinením premiéra Matoviča nachádza. Zrejme vládna koalícia trpí okrem iného deficitom vodcovských osobností s prirodzenou autoritou, ktoré by dokázali prevziať kormidlo exekutívy a navigovať krajinu takým smerom, aby potenciálni voliči nadobudli voči vláde dôveru a istotu, že pandémiu a jej neblahé sociálno-ekonomické dôsledky úspešne prekonáme.

Občania si asi pamätajú, ako Igor Matovič ešte pred pár rokmi pri každej príležitosti „práskal ako bičom nad hlavou“ referendami o problémoch, ktoré „trápia“ Slovensko. Teraz, keď s nápadom na usporiadanie referenda o predčasných parlamentných voľbách prišla opozícia, tak z jeho tábora sa ozvali námietky, že takýto druh referenda by nebol v zhode s ústavou Slovenskej republiky. Ústavní právnici im dávajú za pravdu – a určite aj v opozičnom tábore majú fundovaných ústavných expertov, ktorý  krok k predčasným parlamentným voľbám pomocou barličky referenda neodobria. Ale to v súčasnej situácii nie je rozhodujúce, pretože keby sa opozícii podarilo v referende získať dostatok hlasov v prospech konania predčasných parlamentných volieb, bol by to významný úspech a samotná referendová kampaň úspešný politický marketing, ktorý by rozšíril a etabloval elektorát opozície.

Pre Slovensko je však v toto momente najdôležitejšie nie referendum – či predčasné voľby – ale prístup zodpovedných vládnych činiteľov k aktuálnej pandemickej situácii. Premiér s podvodne nadobudnutým vysokoškolským titulom do nemoty omieľal pesničku o plošnom testovaní, kým podkutí odborníci zdôrazňovali nedostatok kompetentného manažmentu opatrení proti pandémii; táto kritika sa nevzťahuje iba na Igora Matoviča, ale aj na ďalších predstaviteľov jeho exekutívy, počínajúc ministrom zdravotníctva až po premiérovi ochotne prisluhujúceho hlavného hygienika. Premiér boj s koronakrízou spolitizoval – namiesto toho, aby jeho experti dôsledne spracovávali a analyzovali výsledky plošných testovaní, trasovali – teda vyhľadávali kontakty nakazených a ohniská nákazy a dôsledne kontrolovali dodržiavanie režimu prísneho lockdownu v optimálnom čase.

V boji proti pandémii netreba vymýšľať všetko od A do Zet, pretože viaceré krajiny prišli s riešeniami, ktoré sa osvedčili a ktoré stačí ich len prispôsobiť podmienkam na Slovensku. V tomto kontexte sa žiada spomenúť, ako v Nemecku pristupujú k hľadaniu vhodných riešení odborníci. Namiesto verejných prezentácií a diskusií na sociálnych sieťach neprebieha „súboj“ medzi expertmi a predstaviteľmi exekutívy, ale kabinet kancelárky Angely Merkelovej sa plne spolieha na názory medicínskych kapacít. Bez zasahovania ponecháva na nich, aby si svoje rozdiely v navrhovaných riešeniach nevyjasňovali prostredníctvom médií, ale na dôstojnej úrovni v rámci berlínskeho Inštitútu Roberta Kocha, pričom sa spolková vláda v boji s pandémiou riadi ich odporúčaniami. A takto sa v Nemecku snažia vyhýbať aj škodlivej mediálnej bulvarizácii tém súvisiacich s nákazou Covid-19.

Bez preháňania možno konštatovať, že vláda Igora Matoviča na rozdiel od niektorých iných európskych krajín v boji proti pandémii Covid-19 nepostupovala tak, ako napr. Maďarsko či Poľsko, kde zaviedli lockdown v pravý čas. Ale najväčším defektom v boji s koronavírusom zostáva fakt, že premiér Matovič nemá autoritu primeranú jeho ústavnej funkcii a jeho vláda svojimi neokrôchanými spôsobmi – najmä štýlom komunikácie – si nezískala dôveru, aká je pri zavádzaní niektorých nepopulárnych opatrení potrebná. V takomto kontexte celkom logicky vyznieva volanie opozície po referende o predčasných parlamentných voľbách, ale zaváňa populizmom a pôsobí dojmom, ako by hlavná opozičná strana Hlas-SD nemala atraktívny politický program, ktorým by si mohla získať voličov. Ide totiž o to, že v čase pandemickej krízy nestačí odstaviť od kormidla Igora Matoviča, ale je nevyhnutné prezentovať konkrétne kroky, ktoré vyvedú Slovensko z krízy – aj keď to nebude jednoduché !