Matovičovi pomohli k moci naivní voliči a Robert Fico – Pellegrinimu pomohol získať spoločenskú autoritu

Pred rokom si väčšina slovenských voličov zvolila parlament, z ktorého vznikla súčasná vláda Igora Matoviča. K moci sa dostala skupina nekompetentných politikov na čele s intelektuálne defektným sociopatom. Odborníci uvádzajú, že kľúčovou charakteristikou sociopatov je fakt, že na ostatných berú len veľmi malý ohľad. Podľa odborníkov psychopatický stav postihnutého jednotlivca môže byť iniciovaný aj inou duševnou chorobou a súvisí s pôsobením viacerých faktorov. Experti v podstate vylučujú, že sociopat dokáže svoje správanie zmeniť a existuje len malá alebo žiadna možnosť uvedenú poruchu osobnosti vyliečiť. Práve tieto okolnosti si musia uvedomiť zodpovednejší politici vládnej koalície, keď sa zaoberajú hľadaním alternatívnych ciest, ktorými by sa dalo vyviesť Slovensko zo zložitej situácie, spôsobenej pandémiou a niektorými zásadnými chybami vlády pri riešení problémov spojených s koronakríziou. Zatiaľ sa zdá, že si to dostatočne neuvedomujú a podaktorí sa dokonca spoliehajú sa na to, že si Slováci koniec pandémie „vymodlia“ v kostoloch.

Hlavným „vinníkom“ nemohúcnosťou prekypujúcej Matovičovej vlády sú naivní voliči, ktorí naleteli podvodne vyštudovanému populistovi z Trnavy a uverili jeho demagogickým sľubom. Svoju mieru viny na tom, že dnes má krajina vládu neschopnú účinným spôsobom postaviť sa proti šíreniu pandémie – ako to dokázali mnohé iné vlády – nesie aj predseda strany Smer-SD Robert Fico. Mocenský vplyv a popularita u významnej časti voličov mu zatemnil úsudok, čo viedlo k tomu, že jeho vlády sa zamotali do pavučiny korupcie, klientelizmu a partokracie – teda balastov, ktoré ťažili Slovensko už od čias „panovania“ Vladimíra Mečiara. V týchto podmienkach sa darilo populistovi Matovičovi manipulovať s trochu jednoduchšími občanmi, kedysi oklamanými Ficovými sľubmi tzv. tretej cesty – akú sľuboval na Slovensku svojim voličom tento „ľavicový“ imitátor britského premiéra Tonyho Blaira.

V kontexte uvádzaných faktov sa žiada zamýšľať nad tým, ako by sa malo Slovensko orientovať po roku vlády Igora Matoviča. Súčasná vláda elita je bezradná a nevie, čo robiť, aby zastavila negatívny vývoj pandémie a poskytla ľuďom nádej, že raz sa tie testovacie tortúry a karanténne opatrenia skončia. „Hlúposráč“ sa už odovzdal do rúk „múdrosráčov“ – teda odborníkov, ktorých donedávna negoval – ale na sociálnej sieti ešte stále „trúsi“ svoje nekvalifikované názory. Nemá odvahu zbaviť sa svojho nekompetentného ministra zdravotníctva, hoci mu to svojským spôsobom navrhol jeho koaličný partner. Experti už dávno opakovane poukazujú, že jedným z najväčších problémom boja proti pandémii je nedostatok dát, teda vlastne nevieme, aká je štruktúra nakazených, kde môžu byť potenciálne ohniská infekcie a podobne. A Matovičovi koaliční partneri pasívne prihliadajú na ďalšiu cestu k skaze, pričom len tak alibisticky utrúsia pár výhrad, aby mali výhovorku do budúcnosti.

Politici z Matovičovho „stáda“ strašia návratom Fica a podobnými fikciami. V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako to bolo s istým Vladimírom Mečiarom, ktorý dvakrát po sebe – v roku 1998 i 2002 – zvíťazil v parlamentných voľbách, ale aj tak sa nikdy nedostal na čelo vlády. V prípade predsedu strany Smer-SD tiež platí, že už prekročil Rubikon a svoje šance v slovenskej politike premrhal. Jeho politický život sa ocitol na Mečiarovej trajektórii a v povedomí verejnosti sa udržiava hlavne vďaka Igorovi Matovičovi, ktorý precenil vlastné schopnosti a zobral si na svoje plecia neľahké bremeno funkcie premiéra v zložitej dobe pandémie. Je viac ako nezodpovedné od Matovičových koaličných kolegov, že sa prizerajú, ako ho toto bremeno tlačí k zemi, pričom sa kŕčovite pridržiavajú vládnych kresiel, ako keby neverili, že sa do nich niekedy ešte dostanú.

Azda najväčšiu chybu v boji proti pandémii urobil Igor Matovič už na začiatku svojho pôsobenia vo funkcii premiéra, keď s vehemenciou jemu vlastnou pokračoval v stupňovaní  politického boja s najsilnejšou opozičnou stranou a cielil ostrie svojich útokov na Ficovho nástupcu – Petra Pellegriniho. Urobil tým z neho výraznú osobnosť so spoločenskou autoritou – namiesto toho, aby v tak ťažkej dobe pre Slovensko zvolal tzv. okrúhly stôl všetkých parlamentných strán a na tomto fóre prezentoval svoje predstavy o tom, ako čeliť pandémii. Nestalo sa tak nielen preto, že Igor Matovič je sociopat, ktorý zložitostiam politiky nerozumie, ale aj z toho dôvodu, že ani jeho súčasní koaliční partneri nechápu, aký význam pre správu veci verejných má spoločenská solidarita v dobách, keď krajina je ohrozená nebezpečenstvom takých rozmerov, ako je pandémia.