Predčasné voľby by boli katastrofou predovšetkým pre Veroniku Remišovú – Boris Kollár zachráni premiéra Igora Matoviča ?

Špekulovať na tému, s akým výsledkom skončí aktuálna vládna kríza na Slovensku, je mrhanie časom – hoci existujú symptómy, z ktorých možno usudzovať, kto má najväčší strach z pádu Matovičovej vlády a kto iba predstiera, že by mohol požadovať predčasné parlamentné voľby, keď sa vnútrokoaličné spory neuzavrú. Dvaja partneri súčasného premiéra v koalícii chodia okolo jadra jej problémov, ako „okolo horúcej kaše“ – hoci aj oni už dávnejšie postrehli, čo pred časom verejne povedal Milan Kňažko: „Matovič nemá vhodnú povahu na premiéra, nemá humanistický, kultúrny a politický rozhľad, okrem boja s mafiou, nemá ani len víziu, kam by táto krajina mala smerovať.“ Ani predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík si však netrúfa sadnúť do parlamentných lavíc opozície a špekuluje, ako zbaviť koalíciu nie ľahkého bremena, ktoré výstižne charakterizoval Kňažko. Bývalý vicepremiér a minister hospodárstva v Matovičovom kabinete sa zatiaľ neúspešne pokúsil svojou rezignáciou a demisiami ministrov SaS odstaviť predsedu OĽaNO z postu premiéra a zabrániť mu, aby priamo zasahoval do fungovania vlády.

Igor Matovič sa predovšetkým spolieha na podporu predsedu strany Sme rodina Borisa Kollára, ktorý je jeho spojencom a vyhlasuje, že nechce menšinovú vládu, ale nepriamo signalizuje, ako by táto vláda mohla fungovať aj s podporou niektorých tzv. nezaradených poslancov parlamentu. V skutočnosti si Kollár za žiadnych okolností nemôže dovoliť predčasné voľby do Národnej rady SR, pretože v prieskumoch volebných preferencií sa jeho Sme rodina stále častejšie vyskytuje tesne na hranici zvoliteľnosti. Asi nie si je istý ani tým, ako by policajné zadržanie Vladimíra Pčolinského – jeho nominanta do funkcie riaditeľa SIS – mohlo ovplyvniť potenciálnych voličov jeho strany. Obrazu tohto politického subjektu neprospela ani demisia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka, ktorý sa vzdal ministerského kresla krátko po tom, ako bol šéf tajnej služby vzatý do väzby, čo v súvislosti s Krajniakom vyvolalo rôzne indície.

Najväčší strach vyvoláva vízia predčasných parlamentných volieb u vicepremiérky a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej. Jej politická strana Za ľudí už dlho „visí“ nad priepasťou neistoty a zabudnutia, a preto sa nedá pochybovať o tom, že predčasné voľby by znamenali pre jej budúcnosť odchod do politického záhrobia. V takomto kontexte treba chápať viaceré postoje Remišovej prezentované verejnosti počas dlhotrvajúcej vládnej krízy. Kŕčovite sa drží modelu štvorkoalície, aby sa pri trojkoaličnom riešení strana i poslanecký klub Za ľudí celkom definitívne nerozpadli. Kvôli svojej záchrane sa vicepremiérka Remišová štylizuje do pozície sprostredkovateľky v konflikte medzi Sulíkom a Matovičom, pričom nielen ona, ale aj niektorí jej prívrženci v strane interpretujú prebiehajúci súboj týchto rivalov ako osobný spor. V tejto súvislosti je zaujímavé si pripomenúť, že napätie vo vládnej koalícii odštartovala práve predsedníčka strany Za ľudí, keď sa tak vehementne angažovala v kampani proti dovozu ruskej vakcíny Sputnik V.

Už temer mesiac trvajúca vládna kríza vyhovuje opozícii, ktorá iniciovala petíciu za referendum o vypísaní predčasných parlamentných volieb. Občania sú svedkami toho, ako koaliční politici predvádzajú verejnosti svoje chameleónstvo, primitívnu politickú kultúru na úrovni „prvotnopospolnej spoločnosti,“ ba dokonca politici strany OĽaNO sa snažia verejne prekrúcať výklad Ústavy SR – čo demonštroval aj údajný kandidát na premiéra Eduard Heger, keď zavádzal verejnosť tvrdením, že po demisii Igora Matoviča by sa Slovensko ocitlo v stave bezvládia. V takejto atmosfére sú uvedené zlyhania „vodou na mlyn“ opozičným stranám. Nepotrebujú ani vymýšľať si argumenty o nekompetentnosti vlády a jej nespôsobilosti spravovať krajinu v ťažkej a zložitej dobe, v akej sa nachádzame. Práve teraz sa potvrdzuje, že po februárových voľbách minulého roku sa ujali moci politici, ktorí – povedané slovami Milan Kňažka – nemajú humanistický, kultúrny a politický rozhľad, ani len víziu, kam by táto krajina mala smerovať.

Viacerí analytici sa obávajú, že keď spory medzi súčasnými koaličnými partnermi nevyústia do zmien na rozhodujúcich vládnych postoch, nedôvera občanov voči vláde sa ešte viac prehĺbi a spoločenský priestor pre populistov sa rozšíri. Ak sa koalícia nezbaví vplyvu Igora Matoviča – a to sa nestane – tak permanentná vládna kríza sa neskončí. Možno si takýto variant vývoja predseda SAS uvedomuje, takže potom nie je vylúčené, že s predčasnými parlamentnými voľbami ako s alternatívnym riešením aj kalkuluje. Hoci vo svojich verejných vyjadreniach vylúčil, že by v budúcnosti počítal s účasťou v koalícii so stranou Hlas-SD, až výsledky budúcich parlamentných volieb ukážu, či sa Richard Sulík bude držať deklarovaných postojov, alebo sa jeho strana prispôsobí novej situácii. Asi toto je tá „katastrofa,“ ktorej sa koaliční politici – ako napríklad Veronika Remišová – najviac obávajú, ale Slovensko má už celkom pozitívnu skúsenosť s koalíciou pravicovo-centristických a ľavicových politických subjektov, ako tomu bolo za vlády Jozefa Moravčíka alebo prvej exekutívy Mikuláša Dzurindu.