Ani Mečiarovi nepomohlo zneužívanie SIS a polície – vplyv Fica v jeho potenciálnom elektoráte vzrástol

Národný bezpečnostný úrad uverejnil varovanie pred ďalšou distribúciou alebo medializáciou materiálu, ktorý je šírený ako utajovaná správa Slovenskej informačnej služby. Zrejme ide o dokument SIS pod spisovým číslom SIS-54/23-D-38-12/2021, ktorý sa spomína v správe denníka N ako utajená správa SIS, doručený do parlamentu riaditeľom SIS Michalom Aláčom na neverejnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky 26. mája tohto roku. Spomínali ho niektorí opoziční politici, a preto možno predpokladať, že tajne ho odfotografoval jeden z opozičných poslancov inteligentným telefónom a poskytol mu publicitu na internete. Dokument obsahuje poznatky SIS o tom, že niektoré orgány činné v trestnom konaní využívali svedkov, ktorí krivo vypovedali. Podľa mediálnych informácií ide o kauzy, keď sú stíhaní bývalí predstavitelia bezpečnostných zložiek a finančnej správy.

Uvedená informácia v kontexte so správou, že 17.mája 2021 sa stretli na utajovanej schôdzke v objekte SIS desiati vplyvní predstavitelia Slovenskej republiky, vyvoláva podozrenie, že vládna elita koná nad rámec ústavy a ostatných zákonných pravidiel. Policajné zložky i prokuratúry boli zatiahnuté do mocenského boja, ktorý neveští nič dobrého. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že podobne sa pokúšal postupovať počas svojej tretej vlády Vladimír Mečiar, ale ani jemu nepomohlo zneužívanie SIS a orgánov činných v trestnom konaní. V polícii, justícii i v tajnej službe sú totiž vždy aj ľudia, ktorí ctia zákon a nemožno ich získať na to, aby konali v rozpore s morálnymi normami spoločnosti. Výhodou demokraticky usporiadaného štátu je aj to, že ani jedna vlády netrvá večne. Aktivity súčasnej vlády prekračujúce rámec zákonnosti nezostanú bez primeraných následkov, keď po voľbách nastúpi nová exekutíva a bude posudzovať činy svojich predchodcov.

Pozornému analytikovi neuniklo, že medzi hodnotením citlivých káuz činiteľmi SIS a Špeciálnej prokuratúry i polície je značný rozdiel. Odlišne posudzuje situáciu aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa nedal zatiahnuť do nedôveryhodnej manipulácie podaktorých vyšetrovateľov a prokurátorov. Pochybnosti o objektivite našich orgánov činných v trestnom konaní umocnil vo verejnosti nedávny prípad advokáta Martina Ribára, nezákonné držaného vo vyšetrovacej väzbe 18 a pol mesiaca. Obvinili ho na základe výpovede klienta, ktorý sa stal kajúcnikom. Takéto praktiky znižujú dôveryhodnosť strážcov zákona a spochybňujú boj proti nositeľom korupcie, klientelizmu a partokracie, hlboko zakoreneným na Slovensku od čias vlády Vladimíra Mečiara až po súčasnosť – exekutívu Mikuláša Dzurindu, Ivety Radičovej a Roberta Fica nevynímajúc. Informovaní ľudia dobre vedia, že korupcia nenosí iba jedno stranícke tričko !

Ak pripustíme, že bezpečnostná situácia na Slovensku je zložitá a orgány činné v trestnom konaní „neťahajú za jeden povraz,“ tak potom je namieste klásť si otázku, či súčasný premiér Eduard Heger je ten muž na „pravom mieste,“ ktorý by mal pevne držať kormidlo exekutívy, aby „umravnil“ postup orgánov činných v trestnom konaní podľa litery a ducha zákona. Doteraz bol vo vleku udalostí a neujal sa iniciatívy tak, aby bezpečnostné zložky vždy konali v zhode ustanoveniami zákona. Už aj iní verejne Hegera upozornili, že by mal usmerniť ministra vnútra Romana Mikulca, aby niektoré praktiky policajných orgánov korigoval. Súčasný stav polície potvrdzuje to, čo ešte v septembri minulého roku konštatoval bývalý elitný policajný vyšetrovateľ Jozef Šátek – a to „neschopnosť namodelovať vysoko efektívne fungujúci, odborný a politicky nezávislý policajný zbor.“

Vládnej koalícii sa nedarí plniť jej predvolebné sľuby – čo zaiste čiastočne súvisí s pandémiou – ale odhliadnuc od tohto faktu, nezvláda ani bežné povinnosti exekutívy, súvisiace s výkonom vládnej moci. Krehká koalícia sa drží už iba vďaka odhodlaniu vládnych poslancov čo najdlhšie poberať poslanecké platy, takže ako jediná agenda z vládneho programu jej zostalo zúčtovanie s korupčnými štruktúrami prechádzajúceho režimu. Možno sa vládni politici spoliehajú na to, že toto je posledná cesta, ako zabrániť poklesu volebných preferencií, a preto sa pri plnení uvedeného predsavzatia riadia heslom „účel svätí prostriedky.“ Koaličným politikom bez talentu sa však vývoj akosi vymkol z rúk, pretože namiesto boja „proti Ficovi“  nastala konfrontácia vo vnútri mocenských štruktúr štátu, ktorá prehĺbila štiepenie vládnej koalície a posilnila vplyv Roberta Fica v jeho potenciálnom elektoráte.