Až budúcnosť ukáže význam summitu Trump-Putin v Helsinkách – rusofóbna rétorika vo Washingtone sa však nezmení

Až budúcnosť ukáže, aký je význam stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v Helsinkách. Podľa ruských analytikov najdôležitejšia vec spočíva v tom, že dialóg sa začal a obe strany prejavili snahu o konštruktívnu spoluprácu. Trump mal viacero aktuálnych motívov, aby sa stretol s Putinom. Popri nevyhnutnosti pribrzdiť negatívny trend vo vzájomných vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Ruskom ide predovšetkým o obchodnú vojnu s Čínou, ktorá sa považuje za „strategického spojenca“ Moskvy. Vážnym problémom je Trumpovo vypovedanie tzv. jadrovej dohody s Iránom, kde rolu mediátora konfliktu môže prevziať iba Rusko, ktoré má v Teheráne dvere otvorené. S Ruskom môže tiež vyriešiť dilemu americkej angažovanosti v Sýrii, keďže Putin nielen vojensky, ale aj diplomaticky dokázal vytvoriť pozitívny partnerský vzťah prakticky so všetkými aktérmi konfliktu na Strednom východe. A bez Ruska nemožno úspešne realizovať ani denuklerizáciu Kórejského polostrova, ktorú považuje Donald Trump za cieľ svojej politiky v tejto časti Ázie.

Prezident Donald Trump prezentoval na spoločnej tlačovej konferencii s Vladimírom Putinom v Helsinkách summit ako koniec rokov neúspešnej politiky USA voči Kremľu, pričom konštatoval, že prezident Barack Obama a vyšetrovanie Roberta Muellera poškodili americko-ruské vzťahy. Reakciou na výsledky stretnutia Trumpa s Putinom v Spojených štátoch boli negatívne komentáre politikov Demokratickej strany a podozrievavé komentáre americkej liberálnej tlače, ktorá kládla výstražné otázniky nad rozhovorom medzi obomi prezidentmi medzi štyrmi očami. Kým predsedníčka hornej komory ruského parlamentu Valentína Matvijenková oceňovala summit ako veľký úspech – a v podobnom tóne sa vyjadrovali aj iní ruskí činitelia – v Kongrese demokrati i niektorí republikáni Donalda Trumpa tvrdo kritizovali. Predseda senátneho výboru pre ozbrojené sily John McCain charakterizoval vyjadrenia Trumpa v Helsinkách ako „hanebné“ a konštatoval, že „tlačová konferencia v Helsinkách bola jedným z najhorších vystúpení amerického prezidenta.“ Dokonca republikánsky senátor z Južnej Karolíny Lindsey Graham, keď kritizoval Trumpa, tak ho varoval, aby bol opatrný s loptou, ktorú mu daroval Putin: „Pokiaľ ide o mňa, skontroloval by som loptu, či nemá odpočúvacie zariadenie a nikdy by som ju nedovolil v Bielom dome.“  

Mimoriadne negatívny bol ohlas na vyjadrenie prezidenta Trumpa ku kauze 12 ruských spravodajských dôstojníkov, ktorí spustili komplikovanú hackerskú kampaň proti Trumpovej súperke z Demokratickej strany – Hillary Clintonovej. Bývalý riaditeľ CIA Michael Hayden to komentoval slovami, že bolo počuť vzdychanie zo CIA, ministerstva zahraničných vecí aj FBI: „Zvuky z Langley, Foggy Bottom a Hoover Building boli ako z londýnskej krčmy, keď skórovalo Chorvátsko.“ Ďalší bývalý riaditeľ CIA – John Brennan uviedol, že vystúpenie prezidenta Trumpa bolo „úplnou zradou.“ Odborníčka na Rusko z washingtonského centra pre strategické a medzinárodné štúdie Heather Conleyová podotkla, že Trump zradil americkú spravodajskú komunitu. Podľa nej „16. júl 2018 si budeme pamätať ako veľmi temný deň v histórii USA, keď americký prezident tak otvorene zradil americkú národnú bezpečnosť a konkrétne odvážnych mužov a ženy, ktorí ju bránia – tým, že protivníka chlácholil.“

Všeobecne sa vo Washingtone neočakáva, že po summite v Helsinkách sa rusofóbna rétorika v Spojených štátoch zmení. Značná časť establišmentu – vrátane republikánov – veľmi citlivo reagovala na Trumpove slová, že Američania nesú značnú časť viny na nedobrom stave vzťahov USA-Rusko. Osobitne ich zasiahlo to, že prezident fakticky znevážil spravodajskú komunitu, podľa ktorej Moskva zasahovala do amerických volieb v roku 2016. Komentátor denníka Washington Post Greg Sargent sa domnieva, že „Trump sa Putinovi odplatil za to, že mu pomohol vyhrať prezidentské voľby.“  Trumpovi kritici poukazujú na to, že jeho vyjadrenia sú v priamom rozpore s jeho vlastnými bezpečnostnými poradcami, vrátane ním vybraným riaditeľom Národnej spravodajskej služby Danom Coatsom, ktorý minulý týždeň varoval pred ruskými kybernetickými útokmi, keď vyhlásil, že Spojené štáty boli „jedným kliknutím“ pred opakovaním útokov z toku 2016.

Ruský politológ Dmitrij Drobnický neočakáva od stretnutia Trump-Putin v Helsinkách veľa, ale zdôrazňuje, že „volič Trumpa sa cez osobu Trumpa pozerá na veľa vecí vo svete rovnakými očami ako ľudia v Rusku cez osobu Putina.“ Podľa jeho názoru  jednoduché konštatovanie tohto faktu je silným úderom do infraštruktúry nepriateľstva.  Drobnický v rozhovore pre ruský denník „Vzgljad“ podotkol, že „všetka tá liberálno-globalistická elita sa pokúsila zabrániť tomuto stretnutiu celou silou. Rok a pol sa tento summit odkladal. Veľmi dobre chápu, že teraz dostal tento projekt vážny impulz, alternatívu k tomu, aby Moskva bola považovaná za pravdepodobného protivníka.“ Vyjadrenie ruského politológa charakterizuje niektoré názory, ako v Rusku vnímajú vzťahy so Spojenými štátmi.