Čína nebude nasledovať Rusko v jeho protizápadnej geopolitickej križiackej výprave – rusko-čínske zbližovanie má svoje limity

Po dvojhodinovom rozhovore ruského prezidenta Vladimíra Putina s japonským premiérom Šinzó Abem v januári tohto roku v Kremli, ktorý neviedol bližšie k riešeniu hlavnej otázky rusko-japonských vzťahov – odstráneniu dlhotrvajúceho územného sporu o štyri Kurilské ostrovy – najmä v Tokiu hovorili o rýchlom zblížení Moskvy s Pekingom. Aj analytici v iných krajinách špekulovali o rusko-čínskej aliancii – a to najmä v súvislosti s rastúcim geopolitickým napätím vo vzťahoch Moskvy a Pekingu so Spojenými štátmi. Pozorovatelia upozorňovali na to, že prezidenti Vladimír Putin a Si Ťin-pching sa stretli viac ako 25-krát a prvá zahraničná cesta čínskej hlavy štátu smerovala do Moskvy, pričom Putin vyzdvihoval svoje vzťahy s čínskym prezidentom ako najlepší osobný vzťah, ktorý má so zahraničným partnerom. Zavesil mu na krk zlatú reťaz Rádu Sv. Ondreja, čo je najvyššie civilné vyznamenanie v Rusku. Putin dostal od Si Ťin-pchinga Rad priateľstva, udeľovaný cudzincom za osobitný príspevok k rozvoju spolupráce s Čínskou ľudovou republikou.

Napriek uvedeným okolnostiam hodnotenia vzťahov medzi Moskvou a Pekingom ako  rusko-čínskej spojeneckej aliancie sú odborníkmi považované za značne prehnané. I keď hospodárske styky medzi Ruskom a Čínou sa rýchlo rozširujú a niektorí experti  prezentujú tieto väzby ako dôkaz rastúceho zbližovania týchto dvoch krajín. Len v minulom roku sa dvojstranný obchod v porovnaní s rokom 2017 zvýšil najmenej o 15% a dosiahol rekordných 100 miliárd $. Asymetria ich bilaterálneho obchodu však naznačuje opatrnosť: hoci Čína je druhým najväčším partnerom Ruska (po Európskej únii) a najväčším individuálnym partnerom Ruska v oblasti vývozu aj dovozu, pre Čínu má ruský trh v najlepšom prípade druhoradý význam. Rusko sa umiestnilo na 10. mieste v čínskom vývoze a ani v dovoze, ani v celkovom obchode sa nedostalo do prvej desiatky. Podobne skresľujúco pôsobí aj štruktúra ich vzájomného obchodu. Viac ako tri štvrtiny ruského vývozu do Číny sú suroviny, konkrétne ropa, drevo a uhlie. Čínsky vývoz do Ruska tvorí 45% spotrebný tovar a 38% elektronika a strojové zariadenia. 

Koncom roka bude dokončený plynovod Power of Siberia, čím sa rozšíria uvedené rozdiely; v nasledujúcich 30 rokoch vývoz ruských surovín do Číny dosiahne hodnotu 400 miliárd $. Kvôli porovnaniu sa žiada uviesť, že v rokoch  2014-2018 Čína priamo investovala do ekonomiky svojho severného suseda vyše 24 miliárd $. Za rovnaké obdobie Čína investovala do subsaharskej Afriky 148  miliárd $ (len v Nigérii 31 miliárd $) a 88 miliárd $ v Južnej Amerike (vrátane 34 miliárd $ v Brazílii). Čínska vláda sa zaviazala investovať 25 miliárd dolárov do plynovodu Power of Siberia, na ktorý  Rusko vynaložilo 55 miliárd $. Moskva hodnotí plánovanú ročnú dodávku 38 miliárd kubických metrov  zemného plynu do Číny prostredníctvom plynovodu Power of Siberia ako významný krok k vzájomnej ekonomickej závislosti. Ale pre Čínu plynovod znamená iba diverzifikáciou energetických zdrojov krajiny. Predsa v roku 2017 doviezla vyše   90 miliárd kubických metrov zemného plynu – najmä z Austrálie, Kataru a Turkménska.

Bližšie ako v obchode majú k sebe Rusko a Čína skôr v zahraničnej politike. Obe krajiny oponujú americkej dominancii vo svetových záležitostiach. Obhajujú multipolárny svet a sľubujú, že budú čeliť  prenikaniu USA do sféry ich vplyvu. Peking a Moskvu spája tiež fakt, že čelia hrozbe, ktorú predstavujú pre ich režimy to, čo označujú ako „farebné revolúcie, inšpirované americkými, alebo inými inšpirátormi.“ Ale napriek uvedenej zhode Čína nepodporila Rusko v otázkach, ktoré považuje Moskva z geopolitického hľadiska pre seba za významné.  Peking odmietol uznať nezávislosť Abcházska a Južného Osetska po rusko-gruzínskej vojne v roku 2008. Zdržal sa hlasovania – namiesto hlasovania proti – pri rezolúcii OSN odsudzujúcej ruskú anexiu Krymu v roku 2014. Moskvu nemohlo potešiť ani symbolické gesto, keď sa prezident  Si Ťin-pching rozhodol otvoriť iniciatívu „Jeden pás – jedna cesta“ roku 2013 v hlavnom meste Kazachstanu – Astane. Takouto demonštráciou čínskej sily v najväčšej z bývalých sovietskych stredoázijských republík – ktorá zdieľa druhú najdlhšiu hranicu na svete s Ruskom a je domovom najväčšieho podielu etnických Rusov v Strednej Ázii – Si Ťin-pching flagrantne zasiahol do sféry vplyvu Ruska. Kremeľ nepriamo opláca takéto gestá tak, že napríklad Rusko pravidelne flirtuje s tradičným nepriateľom Číny – Japonskom, a to tak, že pri rusko-japonských rozhovoroch sa opakovane vracia k téme štyroch Kurilských ostrovov, ktoré Sovietsky zväz obsadil Japonsku na konci druhej svetovej vojny a ktoré zostávajú hlavnou prekážkou mierovej zmluvy medzi Moskvou a Tokiom. Počas spomínanej návštevy premiéra Šinzó Abeho v Moskve, Putin znovu naznačil možnosť normalizovať vzťahy tým, že by Japonsko získalo aspoň dva ostrovy.

Za dôkaz zbližovania Moskvy a Pekingu sa považuje najmä rozširujúca sa čínsko-ruská vojenská spolupráca. Ako významný krok sa hodnotí to, že Rusko predalo Číne najnovšiu verziu svojho najmodernejšieho protiraketového obranného systému S-400. Ale India, Katar, Saudská Arábia a Turecko sú ďalšími v zozname kupcov uvedeného systému.  A hoci Čína ako prvá kúpila najdokonalejšiu ruskú stíhačku Su-35, nebude  posledná. Indonézia uzavrela zmluvu na dodávku 11 lietadiel tohto typu, Egypt ich kúpil vyše desať a India údajne uvažuje o nákupe 114 stíhačiek Su-35. India je pravdepodobne väčším odberateľom ruskej výzbroje ako Čína, pričom 35 % ruského vývozu zbraní smerovalo do New Delhi v porovnaní s 12 percentami v Pekingu. Je tiež zaujímavé, že po sérii interných konzultácií na vysokej úrovni sa Kremeľ rozhodol kúpiť dátové úložiská a servery od čínskeho telekomunikačného giganta Huawei. Ruské bezpečnostné služby boli však tak znepokojené pravdepodobnosťou čínskej špionáže, že sa odvážili spochybniť rozhodnutie Kremľa a prekvapivo sa im podarilo dohodu zrušiť.

Hoci prezidenti Vladimír Putin a Si Ťin-pching sú si ako autoritárski vládcovia blízki, podľa amerického znalca Ruska – Leona Arona prekážka ich skutočného spojenectva je výstižne opísaná v ruskom výraze „ istorija i geografia“. Dejiny a geografia sú v protiklade s enente cordiale medzi dvoma euroázijskými gigantmi. Autoritárske štáty, ktoré zdieľajú hranicu 4 250 kilometrov – pričom veľká časť tejto hranice bola predtým nanútená cárskym Ruskom slabšiemu susedovi – sú sotva ideálne vytvorené na budovanie vzájomnej dôvery. Bariéra medzi týmito dvoma veľkými krajinami je posilnená aj štrukturálnymi rozdielmi medzi ich ekonomikami. Integrácia Ruska do svetového hospodárstva je obmedzená na export ropy a zemného plynu.  Moskva si nemôže dovoliť očakávať od Pekingu veľmi protizápadné, aktívne a angažované vojensko-politické partnerstvo. Čínska ekonomika je na druhej strane druhá najväčšia na svet – viac ako sedemkrát väčšia ako ruská – s exportom, ktorý zahŕňa moderné komunikačné technológie, mobilné telefóny, počítače a autá. Obchod krajiny so Spojenými štátmi a Európskou úniou dosahuje najmenej päťnásobok hodnoty ruského obratu. Vzhľadom na jeho väčšiu vzájomnú závislosť s inými vedúcimi svetovými ekonomikami je čínsky systém tiež oveľa zraniteľnejší geopolitickými narušeniami ako Rusko. Preto Čína pravdepodobne nebude nasledovať Rusko v jeho protizápadnej geopolitickej križiackej výprave.